,,Vstávať! Beth, vstávaj! Už je veľa hodín!" Sen sa rozplynul a ja som sa prebrala za zvuku kriku a búchania na dvere. Chvíľu som rozospato zízala do stropu, pokým som si rozpomenula, čo sa deje.
,,Už som hore, Lia!" ozvala som sa, ,,za chvíľu som v kuchyni!" Búchanie i krik ustal a ja som sa unavene postavila z postele.
Opláchla som si tvár v studenej vode a začala sa prezliekať do krémovo sfarbených šiat, ktoré mi včera dala Lia. Pozostávali z krémovej voľnej sukne nad členky, rovnako sfarbenej košele a v páse previazenej bielou zásterou siahajúcej do výšky kolien. Svoje staré oblečenie som si poskladala a schovala pod posteľ, a obula si dosť nepohodlné tpánky, ktoré mi doniesli.
,,Dobré ráno," povedala som unavene, keď som vošla do kuchyne. Bolo tu teplo a vo vzduchu voňalo čerstvé pečivo.
,,Nestoj tam tak a pod nám pomôcť!" zvolala kuchárka. Začala som pomáhať Lii s chystaním raňajok a sama som z nich potajme ujedala.
,,Dievčatá, choďte už, nech nečakajú!" prikázala kuchárka popri upratovaní riadu. Lia mi do rúk vtlačila tácku s nachystanými raňajkami a sama si vzala druhú.
,,Kam to máme zaniesť?" vyzvedala som.
,,Katrine a Roranovi," odvetila a vydala sa k schodisku pre služobníctvo. Nasledovala som ju, no pochytil ma nepríjemný pocit. Roran a Katrina...
Prešli sme schodiskom a niekoľkými úzkymi chodbami, až sme sa ocitli na jednej z honosnejších chodieb. Boli tu povešané zaujímavé obrazy a zdobené vázy s kvetmi. Na chodbe bolo niekoľko dverí a na jej konci veľké okno.
,,Druhé dvere na ľavo je Roran," začala Lia, ,,zaklopeš, a keď ťa pozve dnu, vojdeš a položíš tácku na stolík. Nezdržuj sa tam dlho, aby si ho nerušila." Keď som prikývla, podišla k iným dverám, pravdepodobne Katrininým.
Nadýchla som sa a urobila, ako mi kázala. Ruky sa mi však triasli. Po zakopaní sa zvnútra ozval mužský hlas: ,,Ďalej."
Roztrasene som chytila kľučku dverí. Roran, je za nimi Roran! znelo mi v hlave. So sklonenou hlavou som vstúpila dnu. Snažila som sa nenadviazať s ním očný kontakt, no nepodarilo sa. Keď som odložila tácka, dostal sa do môjho zorného pola. Sedel za písacím stolom a niečo si prezeral, takže som ho videla len z profilu.
Neviem, čo som čakala, no to, že uvidím zarasteného chlapa v pyžame s vyšitým kladivkom na prsiach asi nie. Koľko mu tak mohlo byť? Podľa všetkého niečo ako mne, no kvôli hustej brade vyzeral o dosť staršie.
,,Ďakujem," ozval sa, stále pozerajúc do papierov v jeho rukách. Chcela som odísť, no nedokázala som sa pohnúť a ako prikovaná som na neho zízala.
Prvýkrát zodvihol zrak ku mne. Prekvapenie a záujem v jeho tvári sa nedal s ničím zmýliť. Preletel ma pohľadom a zastal na mojich vlasoch. Ak k nim bude mať nejakú hlúpu pripomienku...
,,Vás som tu ešte nevidel," stále mi zízal na vlasy, ,,vy budete tá, čo k nám prišla zo severu." Usmial sa, konečne odtrhol oči od mojich vlasov a sa mi pozrel do očí.
,,No tak nejak," odkašlala som si, ,,viete, potrebovala by som sa s vami porozprávať, no vidím, že máte prácu," ukázala som na papiere, ,,tak ja nebudem rušiť." Pomaly som začala cúvať späť ku dverám.
,,To je v poriadku, tie spisy počkajú," usmial sa, ,,posaďte sa." Vyzval ma ukazujúc na stoličku vedľa tej jeho.
Mlčala som a premýšľala, ako mu to poviem. ,,No," začala som, ,,viete, ja nie som odtiaľto. A tým myslím, že nie som z Alagaëzie, ani okolia. Zrejme sa stala nejaká chyba a... neviem ako to povedať... proste som sa zobudila neďaleko od vášho hradu," vyklopila som to.
,,Nehovorili ste náhodou, že ste zo severu?" nadvihol obočie.
,,Prepáčte, ale to som si vymyslela. Neviem či som zo severu, juhu alebo odkiaľ. Neprišla som, proste som sa tu ocitla. Ako... nie je to až také hrozné, no je to... divné." Chvíľu na mňa mlčky hľadel, čo mi nebolo dvakrát najpríjemnejšie.
,,Ja sa v mágii nevyznám, možno by ste sa mali opýtam nejakých čarodejov, či by vám nevedeli pomôcť," povedal nakoniec.
,,Počkajte," zarazila som sa, ,,vy si myslíte, že je za tým mágia alebo nejaký čarodej?" Táto možnosť mi vôbec nenapadla.
,,Vyzerá to tak."
~❇~❇~❇~
Do médii som pridala mapu Alagaëzie, len tak...☺
ESTÁS LEYENDO
Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov
Fanfic[❌] stop ─────────────────── Hovorí sa, že knihy vás môžu preniesť do rôznych svetov a vďaka nim zažijete neuveriteľné dobrodružstvá. Bethany tomu vždy verila, predsa len knihy zaberali väčšinu jej izby. Prosté čítanie sa však následkom nečakaného s...
