Nestihla som ho však zastaviť a varovať ho. Okrem elfov a ľudí tam bolo ešte niečo. Niečo veľké. Bol tam urgal.
Vnútro miestnosti osvetľovali fakle a v strede bola veľká drevená truhlica. Po jej bokoch stali tí dvaja elfovia a akonáhle Alex vtrhol dnu, vytasili meče. Ľudia - vojaci - stojaci pri dverách boli pomalí a nestihli zasiahnuť. Dvaja z nich do pár sekúnd padli k zemi a po chvíľke sa k nim pridal i tretí.
Na Alexa zaútočili elfovia. Ladne a rýchlo kmitali mečmi. Zdesene som to celé sledovala. Strach z elfov vyprchal a nahradilo ho prekvapenie, keď som si uvedomila, že Alex je im vyrovnaným súperom. Nechápala som, ako sa človek môže vyrovnať dvom elfom. Bolo to neuveriteľné...
Alex bol síce skvelý, no elfovia mali väčšiu výdrž. Začal spomaľovať svoje útoky a prešiel do obrany.
,,Beth!" zakričal, ,,rob niečo!" Nevedela som čo. Bojovať som nemala čím a ani by som nevedela ako.
Vtom som si spomenula na to, čo mi povedal Murtagh. Nepotrebujem zbrane, mám svoju myseľ... Zamerala som sa na jedného elfa a snažila sa preniknúť do jeho vedomia. Zrazu sa mykol a zostal paralyzovaný. Cítila som jeho prekvapenie a strach. Cítila som ako sa ma snaží vytlačiť. Cítila som, ako slabne. Vtom sa jeho vedomie rozpadlo a stíchlo. Elf sa zrútil k zemi s podrezaním hrdlom.
,,Ako si to urobil?" pozrela som sa na Alexa, ,,elfovia majú predsa silnú ochranu." Neodpovedal, pretože sa uhýbal ostriu druhého elfa, no zdalo sa, že obidvaja sú vyvedení z miery.
Alex bol na niekoľkých miestach zranený, no inak vyzeral byť v poriadku. No slabol. Zaútočila som na myseľ druhého elfa a po chvíli zostal i on paralyzovaný.
Ako to sakra robím?! nechápala som. Alex mu chcel zasadiť smrteľnú ranu, no zastavila som ho.
,,Nerob to!" skríkla som. Zastavil sa a nechápavo sa na mňa pozrel. Nemala som však čas čokoľvek povedať, pretože z tmavého rohu sa s ohlušujúcim výkrikom vyrútilo obrovské monštrum. V rukách držal veľkú sekeru a bežal priamo na mňa. Vykríkla som a pripravila sa na smrť. Miesto toho sa však ozval zvuk pripomínajúci umierajúce zviera.
Keď som zodvihla zrak, zostala som v šoku. Predo mnou stál elf, ktorého meč prechádzal urgalovi cez srdce, no v jeho hlave mal však zároveň zarazenú urgalovu sekeru. Obidvaja sa zrútili k zemi a s Alexom sme si vymenili prekvapené pohľady.
Vtom mi to došlo. Ja som toho elfa ovládla! S prekvapením a radosťou so života sa miešal des a nechuť z toho, čo ležalo predo mnou.
Môj pohľad sa presunul na veľkú truhlu. Podišla som k nej. Chcela som ju otvoriť, no bola chránená nejakým kúzlom.
,,Beth, pohni si," ozval sa Alex, ,,zrejme už vedia, že sme zdrhli. Prehľadávajú hrad. Bude len otázka času kedy nás tu nájdu." Prikývla som a urobila to isté, čo v cele. Predstavila som si, ako sa zámok odomyká. Stalo sa a ja som so zadržaným dychom otvorila truhlu.
Zarazila som sa a mala chuť plakať. Neboli tam. Všetko bolo zbytočné... Bola tam len nejaká látka. Odkryla som ju a s priblblým úsmevom sa začervenala. Bože, ja som debil...
YOU ARE READING
Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov
Fanfiction[❌] stop ─────────────────── Hovorí sa, že knihy vás môžu preniesť do rôznych svetov a vďaka nim zažijete neuveriteľné dobrodružstvá. Bethany tomu vždy verila, predsa len knihy zaberali väčšinu jej izby. Prosté čítanie sa však následkom nečakaného s...
