Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov

19. - ,,Čo som to spravila?"

Srdce mi akoby zovrela niečia ruka. Nie, len on nie...! Hľadela som do Murtaghových tmavých očí, v ktorých sa zračil hnev.

,,Prosím, nechaj nás," povedala som rozklepane. Čo sa stalo Alexovi? Prečo tu nie je? Čo mu ten psychopat spravil?

,,Nemusí to takto skončiť," zavrčal, ,,vzdaj sa a nič sa ti nemusí stať." ,,A čo potom?" zvolala som, ,,opäť ma zavrieš?" Neodpovedal, len sa ku mne začal pomaly približovať.

,,Čo si spravil Alexovi?" snažila som sa hovoriť normálne, no zvieral ma strach. Neodpovedal.

,,Prečo? Prečo toto všetko? Čo som spravila, že si ma vtedy napadol? Čo som spravila, že ste ma i s Eragonom odsúdili za nepriateľa?!" kričala som a ustupovala, ,,za všetko, čo sa stalo, za všetkých mŕtvych môžeš ty!" nedokázala som sa ovládať, ,,keby si nebol taký... taký... parchant, nič z tohoto sa nemuselo stať! Prečo? Povedz mi prečo?! Tak hovor!" Prebehol zostávajúcu vzdialenosť a jeho meč letel vzduchom smerom ku mne.

,,Nie, takto to neskončí!" skríkla som so všetkým tým nahromadeným hnevom a všetko okolo mňa zahorelo. Stromy, tráva, kríky,... všetko pohltili plamene. Jediné, čoho sa nedotkli som bola ja a dráča. Murtaghov meč ležal na zemi a on sa pomocou kúziel snažil skrotiť oheň. Des v jeho tvári bol neprehliadnuteľný.

Ja som však ešte neskončila. Dráča som opatrne pustila na zem a s rukami po bokoch spravila pár krokov k Murtaghovi. Pomaly som ruky dvíhala a s nimi i veľkosť plameňov. Ruky mi vyleteli dopredu, smerom k nemu. Skrútila som ich a predo mnou sa objavil ohnivý kruh. Odrazila som ho k zemi, kde obkľúčil Murtagha. Nedarilo sa mu oheň skrotiť a časť jeho oblečenia pomaly pohlcovali plamene a sadze.

Stála som s ním v ohnivom kruhu. Navzájom sme si pozerali do očí a čakali, čo ten druhý urobí. Na čele sa mu leskli kvapky potu a kašlal zo všade prítomného dymu.

,,Povedz," pokračovala som, ,,prečo? Prečo to muselo takto dopadnúť?" Dusil sa, no i tak sa pokúsil o odpoveď. ,,Bol to... príkaz." ,,Od kedy ty počúvaš rozkazy?" odfrkla som, ,,no pozri, kam to až došlo. Pozri, k čomu si ma prinútil!" Plamene ohňa sa k nemu nebezpečne blízko naklonili.

Zarazila som sa. Čo to robím? Toto nie som ja. Čo sa to so mnou deje? Zmätene som sa rozhliadla vôkol seba. Les okolo mňa horel a nebo ožarovali iskry. ,,Čo som to urobila?" šepla som zdesene. Snažila som sa oheň uhasiť, no nešlo to. Nedokázala som sa na to sústrediť. Murtagh padol k zemi a hlasno kašlal. Dusil sa. A môžem za to ja. Oči sa mi zaplnili slzami. Čo som to len urobila...

Zrazu som začula rev. Rev malého dráčaťa. Pochytil ma strach. Úplne som naň zabudla. Ak sa mu niečo stane, nikdy si to neodpustím... Preskočila som ohnivým kruhom a snažila sa dráča nájsť. Nikde som ho nevidela. Z toho tepla sa mi točila hlava a dym ma začal štípať v očiach. Kde je? Kde len je?! Opäť som začula ten rev, bol však slabý. Ach, nie...

Prebehla som okolo rieky a vtedy som ho zbadala. Zdesene ustupoval pred hladnými chápadlami ohňa, ktoré sa po ňom naťahovali. Prebehla som k nemu nehľadiac na bolesť z popálenín. Hodila som sa na kolena a vzala ho do náručia. ,,Prepáč," plakala som, ,,prepáč." Oheň začal miznúť. Všade navôkol bola holá čierna pôda a obhorené stromy.

,,Vidíš to?" ozvalo sa za mnou. Otočila som sa a so slzami v očiach pozrela na Murtagha stojaceho neďaleko odo mňa. ,,Vidíš, čo si urobila. A ty mi chceš hovoriť, že nie si nebezpečná?" Mal pravdu. Malátne sa ku mne začal približovať.

,,Prepáč," povedala som roztrasene, ,,nechcela som. Je mi to tak ľúto. Nevedela som, čo robím." Plakala som. ,,Tvoje prepáč, nič nevráti." ,,Nechcela som nič z toho, čo sa stalo. Je mi to tak ľúto..."

,,To i mne," odvetil chystajúc sa zasadiť mi smrtiacu ranu. Vtom sa však ozval tupý uder a on sa bezvládne zvalil k zemi.

~❇~❇~❇~

Tak, po dlhej dobe, čo bol príbeh nedostupný, ho máte späť s nejakými-tými úpravami. A hlavne úplne novou kapitolou 😊 Tak, čo na ňu hovoríte?