Ignis ༄ Odkaz dračích jazdcov

7. - Vidina

Ako prvé moje oči zachytili zlaté odlesky, z ktorých sa po chvíli stali zlaté linky. Tenké ako drôtiky, z ktorých bol posplietaní ten náhrdelník, sa mi ťahali vôkol môjho krku cez kľúčne kosti.

Keď som si po nich prešla, nič som neucítila, boli akoby vytetované. Nevedela som, čo si mám myslieť. Akoby sa ten náhrdelník vtiahol pod moju kožu a zanechal na nej len tie zlatisté linky.

,,Čo si myslíte, že to je?" spýtala som sa Angely. Ona sa však len usmiala a začala hovoriť o niečom inom.

,,Nedávno som mala vidinu. Tie mávam často, no toto bolo iné. Videla som dievča a za ňou stál drak. To dievča malo červené vlasy a drak mal šupiny tej istej farby. Vyzeral však inak, ako ostatné draky. Akoby pochádzal z inej krajiny alebo sveta. Dievča malo zlatú zbroj... a obidvaja stáli uprostred poľa plného mŕtvol. Videla som tam i-" vtom sa zasekla a pozrela sa na mňa s nepatrným strachom v očiach.

,,Čo ste ešte videli?" naliehala som. Uvedomila som si, že to dievča som bola zrejme ja a ten drak... Zaliala ma horúčava. Čo ak bol ten drak môj?

,,-Po tej vidine som mala nutkanie ísť sem, do Carvahallu. Zdá sa, že som natrafila na to, čo som hľadala, na teba," povedala to s úsmevom, no v jej tvári sa zračili obavy. Niečo mi zatajila, niečo dôležité.

,,A čo teraz?"

Angela sa zamyslela. ,,Máš tu prácu?"

,,Pracujem v hrade, v kuchyni," odvetila som.

,,Fajn, mala by si sa vrátiť."

,,Čože? Ale veď..." začala som namietať.

,,Porozmýšľam nad tým, čo si mi povedala a keď na niečo prídem, poviem ti to," prerušila ma. Prikývla som. Po chvíli som sa pobrala na odchod.

Keď som prechádzala dverami, o nohu sa mi obtrelo niečo chlpaté. Zahliadla som Solembumov chvost a v hlave sa mi ozvalo: Veľa šťastia, Ignis. Nemala som ani poňatia, čo to malo znamenať, no Angela i Solembum už boli fuč.

Zamierila som teda naspäť na hrad premýšľajúc o starenke z lunaparku, zvláštnom náhrdelníku, linkách na mojom krku,... Najviac ma však desil obraz, ktorý mi Angela vykreslila. Červenovlasé dievča v zlatej zbroji stojace pred svojim zvláštnym červený drakom uprostred pola mŕtvol. Celkom ma to znervózňovalo, pretože ak bol ten drak skutočne môj, znamenalo to, že sa stanem dračou jazdkyňou. Bolo by to úžasné, no to by potom znamenalo, že sa už nebudem môcť vrátiť domov.

Navyše, ak som mala na sebe zbroj a okolo mňa boli mŕtvoly, znamenalo to, že dôjde k boju. Nedokázala som si predstaviť, že by som niekomu ublížila, než to ešte zabila! Začínala som mať naozaj strach. A to, čo mi povedal Solembum mi tiež vŕtalo v hlave. Čo znamená Ignis a prečo ma tak oslovil? Zdá sa, že to, že som tu, nie je náhoda. A mne sa to vôbec, ale vôbec nepozdáva.

~❇~❇~❇~

Dnes bohužiaľ kratšia časť, no za to dosť dôležitá 😉

Ps: v médiách máte približný obrázok ako asi vyzerajú tie "linky" no skúste si ich predstaviť podľa toho náhrdelníka...