Piesne obdarených: Krv a ľad

23. Zradca 1/2

Šedá sova ticho vzlietla z kamennej rímsy. Jej krídla preťali vzduch a tiché zahúkanie vyjadrovalo nespokojnosť. Z jej úkrytu ju totiž vyhnal tlmený ston fialových škridiel, na ktorých nepovšimnute prebiehali dva tiene. Iba sem tam sa na striebristom svite zaleskli kovové cvoky, ktoré držali ťažké kabáty na svojich miestach. Vietor fúkal a námraza spolu s ľahkým popraškom bieleho snehu tancovali do jeho mrazivého dychu. Firra s Adanarom sa blížili k svojmu vytúženému cieľu. Ich cesta však prebiehala v tichosti. Nikto sa neodvážil prehovoriť a kaziť tým dokonalú harmóniu pokojnej noci. Ich srdcia totiž pokojné neboli. Zbesilo búšili o ich hrudné koše a dožadovali sa vysvetlenia, čo sa to pred chvíľou stalo.

Zo všetkého najhoršie na tom bolo Firrino srdce. Zbesilo sa trepotalo, no vždy pri spomienke na jej pochabé detinské správanie, na drobný moment vykĺzlo zo svojho rytmu. Hanbou ružové líca však našťastie zakrýval štípajúci mráz. Nerozumela tomu. Prečo jej záležalo na tom, čo si o nej myslia druhí? Nikdy ju to netrápilo, tak prečo teraz? To, ako sa správala, však považovala za chvíľkový skrat. Upustila zo seba tú časť, ktorú ani netušila, že má. A možno práve toto bola jej pravá stránka.

Nad touto myšlienkou však veľmi rýchlo pokrútila hlavou. To bola hlúposť. Nedokázala by so sebou žiť, ak by bola práve takáto. Divá šelma, bez možnosti skrotenia. To nebola ona. Iste mala rada divokosť a nespútanosť, no na druhej strane po nich toľko netúžila. Rada sa cítila, že mala veci pevne v rukách, ibaže vždy sa ukázalo, že to tak nie je. A presne toto bola ona. Tá, čo sa neustále mýlila a robila chyby. Toto bola Firra Thayleer. Obdarená, s nevšedným darom a zvláštnosťou priťahovať zložité situácie, v ktorých aj tak pohorela.

,,Počkaj," šepol náhle Adanar, ten, kvôli komu sa v posledných dňoch cítila tak zvláštne. Pozrela sa naňho s otázkou v očiach. Prst si priložil k ústam a rukou ukázal dolu pod nimi. Jeho pohľad zablúdil pod kraj rímsy a bystro sledoval, čo sa pod nimi deje. Firra ho chvíľu zaujato sledovala.

Na prvý pohľad sa zdal byť ničím výnimočný. Bol však obyčajný vojak s nevšednou minulosťou. Tajomstvami, ktoré ju lákali, aby ich rozlúštila.

,,Mám dvadsaťtri rokov," prehovorila do ticha, čím prilákala opäť jeho pohľad. Chvíľu na ňu nechápavo hľadel, no význam jej vety mu po chvíli prišiel na um. Táto drobnosť mu na tvári vykúzlila iskričky v očiach.

,,Vedel som to," vyhŕkol, no stále si ju po očku premeriaval. Firra pod jeho pohľadom sklonila tvár. Mala pocit, akoby jej videl do duše. Bolo to zvláštne.

,,I keď, na prvý krát som ti tipoval viac," dodal po chvíli. Keď svoju pozornosť opäť upriamil na uličku pod nimi, dievčina sa osmelila povedať vetu, ktorú zo svojich úst nepúšťala príliš často, no za posledné dni, to bolo pomerne dosť.

,,Prepáč, ako som sa k tebe správala." Muž pred ňou prekvapene zdvihol hlavu a prebodol ju smaragdovým pohľadom.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Mňa ťa baví provokovať," žmurkol a po poslednom zhodnotení situácie, prv, než mohla čokoľvek prekvapene dodať, jedným švihom sa prehupol cez okraj strechy. Dievčina sa dívala na miesto, kde ešte pred chvíľou sedel prikrčený v tieni, a márne sa snažila vstrebať jeho slová. Avšak, musela sa usmiať a uznať, že mu tá provokácia vždy dokonale vyšla.

,,Hej, nebodaj ti tam primrzol ten tvoj veľký zadok," ozval sa jeho hlas odniekiaľ z uličky. Firra by dala krk za to, že na jeho príťažlivej tvári, svieti pobavený úškrn, plný očakávania na jej reakciu. Tá predstava jej tiež vohnala úsmev do líc.

,,Hmmm... Tuším si zabudol na moju hrozbu. Asi by som ti ju mala pripomenúť," vyhŕkla pobavene. Začínalo sa jej to doťahovanie páčiť. A zrejme nebola jediná, keď spod okraja začula tlmený smiech. Na nič viac nečakala a rovnako, ako Adanar pred chvíľou, prehupla sa cez okraj strechy. Voľný pád jej vháňal vzniknutý prievan do tváre. Aby tvrdý pád na chladnú dlažbu zmiernila, urobila drobný kotrmelec. Ak by sa pred tým snažila akokoľvek, v tejto chvíli, by jej to nevyšlo lepšie. Po svojom akrobatickom kúsku, zastala priamo v tieni budovy, ako pravý profesionál. Adanar stál na opačnej strane uličky a uznanlivo pokyvoval hlavou.