Piesne obdarených: Krv a ľad

22. Dávaj pozor

Tma. Všadeprítomná tma ich obklopovala z každej strany. Mrazivý vietor sa v silných úderoch opieral o ich telá. Márne sa snažil ľadovým bozkom vzbudiť chlad na koži. Ba až žalostne kvílil, keď videl, že jeho snaha je márna. Telá Adanara i Firry chránili hrubé, teplé kabáty. Čižmy, pevne utiahnuté na nohách, neprepúšťali úponky ľadovej zimy, čo sa zakrádala po tichých uličkách. Iba kde tu, sa spod čiernej čiapky vyplietli ohnivé pramene Obdarenej dievčiny. Jej oči, také zvláštne, avšak pre jej druh typické, žiarili v tme, ako dva rozličné drahokamy. Bledé ruky hriali kožené rukavice.

,,Si si istá, že Zeno spí? Ak na to príde, nebude mať nad nami pochopenie," uisťoval sa Adanar snáď už po piate. Firra otrávene prevrátila očami.

,,Už som ti vravela, že keď som vychádzala z jeho komnát, spal ako zarezaný. To chrápanie sa nedalo vydržať."

Adanar krátko prikývol, i keď ho to príliš nepresvedčilo. Zaklonil hlavu. Skúmavo si premeriaval rímsy domov a hodnotil cestu. Vedel, že bezpečnejšie bude, ak budú prechádzať po strechách, avšak i to skrývalo isté riziko. Vzhľadom na to, koľko strážcov sa teraz potuľovalo po meste, v snahe chytiť Basseta, prejsť nepozorovane, bez akéhokoľvek rozruchu, bolo takmer nemožné.

,,Pozor!" Vyhŕkla náhle Firra a rýchlo zatlačila Adanara do výklenku, kde trónil ten najtmavší tieň. Oprela sa oň chrbtom a rukami zaujala brániacu pózu. Mladý muž nemohol uveriť vlastným očiam. Firra ho bránila vlastným telom. Nech na nich číhalo akékoľvek nebezpečenstvo, nemohol sa ubrániť úškrnu. Páčilo sa mu, ako ho dievčina nečakane bráni. Možno bola tvrdohlavá a tvárila sa, akoby jej na ňom vôbec nezáležalo, no opak bol pravdou. A Adanar ju práve prekukol.

,,Nemalo by to byť skôr naopak?" Žašeptal jej do ucha, tak blízko, až mohol cítiť horúčavu jej tváre. Firra ustrnula, avšak neotočila sa.

,,Nechaj si zájsť chúťky, Adanar. Ak nás tá skupinka desiatich strážcov odhalí, pokojne ti prenechám všetko vysvetľovanie pred lordovým nahnevaným výrazom," vrčala. Adanar sa krátko zachechtal, avšak svoju vzdialenosť neporušil. On veľmi dobre vedel, aká je náhle nesvoja. A užíval si to.

,,Adanar, prisahám, že ak sa do sekundy nespamätáš, rozbijem ti ústa," tentoraz jej tón bol iný. Mladý muž vycítil, že to myslí smrteľne vážne a krátke zaváhanie, je preč. No i tak mu úškrn z tváre nezmizol.

,,Veď nič nerobím," hájil sa, ,,to ty sa tu na mňa lepíš tým svojím veľkým zadkom." V tej sekunde si nestihol ani uvedomiť, kedy sa dievčina pred ním šikovne zvrtla a stála teraz tvárou v tvár jeho prihlúplemu úškrnu. Jej oči ho prebodávali skrz na skrz a Adanar mohol z blízka uvidieť drobné pehy na nose, ktoré si predtým nevšimol. Miesto pikantných nadávok ho však prekvapila tým, že nečakane pristúpila na jeho hru.

,,Adanar," šepla mu tak blízko tváre, až ho pošteklil jej dych. Mladý muž, zmätený tým, čo to dievča pred ním stvára, neuvedomil si, že medzitým vytiahla ostrú dýku a nečakane ju priložila k jeho lonu. Adanar ustrnul a podmanivý úškrn mu na tvári zamrzol. Očami prekvapene blúdil z jej rôznofarebných očí a vyhľadával čokoľvek, čo by ho z tejto nepríjemnej situácie zachránilo.

,,Ešte raz povieš niečo podobné a skončíš vykastrovaný ako pes." V jej hlase bola skrytá vážnosť, i navzdory tomu, že tón bol hravý. Túto stránku Obdarenej dievčiny nepoznal a to ho vystrašilo. Táto vyhrážka bola preňho väčšmi hrôzostrašná, keď mu dievčina vtisla na tvár drobný bozk. Adanar stál ako prikovaný. Nedokázal pochopiť, čo sa to tu stalo. Nespoznával to obdarené škvŕňa. Akoby ju nahradil niekto iný, čo ho desilo. Avšak keď sa na ňu pozorne díval, nevidel žiadnu zmenu. Jej oči boli rovnako žiarivé a iskrivé, ako doposiaľ.