Piesne obdarených: Krv a ľad

4. Dýka a meč

Chata, do ktorej vkročili, bola hlavnou budovou dediny Masu, kde sa konali rôzne súdy a najmä kde sa stretávala rada starších, na čele s vodcom celého klanu Obdarených. Slúžila na podobné účely, ako Saxská mestská radnica, čo Adanara udivovalo.

Jej interiér bol zo samého dreva, počnúc od podlahy, cez rámy okien a hrubých masívnych stien, až po zvláštne vyrezávaný nábytok. Miestnosť, do ktorej ich Firra priviedla, bola priestranná izba, kde na protiľahlej stene svietili blčiace plamene mohutného kozuba. Ohnivé jazyky, ktoré Adanarovi pripomínali Firrinu hrivu vlasov, spokojne pohlcujúc kôpku polien, vypľúvali žiarivé iskry, čo stúpali do útrob nádherne vyrezávaného komína.

Pred kozubom stálo široké kreslo. Jeho opierka sa vypínala do výšky a zakončená bola naozaj impozantným spôsobom. Zložitá spleť parohov Mickarského jeleňa, tvorila zvláštnu korunu dych berúcej krásy a vdychovala kreslu majestátnosť, akou kedysi vyžarovalo i ono zviera. Vôkol tohto trónu, bolo ešte zopár stoličiek, ktoré i navzdory pozoruhodným výrezom, nepôsobili však rovnakým dojmom. Pred nimi stál dlhý masívny stôl, ktorého tmavé vyrezávané nohy, ladili k ostatnému nábytku.

Firra, čo stála od nich bokom a zhovárala sa s jedným Obdareným bojovníkom, im tesne pred vstupom do tejto miestnosti, naozaj dôkladne vysvetľovala všetko podstatné a ako sa majú pred radou starších správať. To bolo z ich strany prekvapených pohľadov, keď im oznámila, že jej matka, Zenova teta, bola vodcom tohto klanu. Adanarovi sa ani za mak nepáčilo, že sa bude musieť pokorne pokloniť pred zvolenou radou na znak úcty, no keď si pomyslel, aké riziko kvôli nemu Firra podstúpila, hundrajúc napokon prikývol.

Teraz stál bokom opretý o masívny okenný rám a s rukami trucovito skríženými na prsiach, prebodával pohľadom všetko, čo mu vošlo na oči. Zeno taký nebol. Ten si užíval dojímavé stretnutia so starými priateľmi a uvoľnene sa smial vždy, keď niekto so skeptickým úškľabkom poukázal na podráždeného Adanara. Ten si odfrkol, prevrátil očami a odvrátil tvár k oknu, z ktorého bolo vidno na dvor pod chatou. Hrala sa na ňom skupina detí, ktoré však vyzerali ako obyčajný ľudia. Ich vlasy nemali žiadnu nezvyčajnú farbu, oči neboli rôznofarebné ale súmerné a jednotné. Mohli mať tak okolo päť, či šesť rokov, a keď si jedno z nich všimlo, že ich Adanar pozoruje, bez okolkov mu zakývalo so štrbavým úsmevom na detskej tvári. Saxský muž mu prekvapene pozdrav zopakoval, na čo dieťa rýchlo odbehlo za svojimi priateľmi, ako namydlený blesk.

,,Tak čo? Zvládaš byť v spoločnosti Obdarených? Nemáš zatiaľ nutkanie nás všetkých povraždiť?" Spýtala sa pobaveným hlasom Firra, na čo sa Adanar prekvapene strhol.

,,I keď ťa to možno prekvapí, nie som taký barbar ako tvoji ľudia," povedal a opäť vyzrel von oknom.

,,Nemaj im to za zlé," dodala zmierlivo, ,,len sa boja o svoje životy a o životy ich detí. Títo ľudia nechcú nič viac, ako mier a slobodu. Nechcú žiť v otroctve u ľudí, ktorí využívajú ich obdarenia len pre svoj vlastný prospech a potešenie."

Na to sa mu prehnal tvárou nahnevaný výraz a precedil pomedzi zuby tak, aby ho niektoré zvedavé uši nemohli počuť.

,,Všetci ľudia takí nie sú. Nesúď ich podľa hriechov iných, čo sa svojim hlúpym správaním previnili voči tvojmu druhu," vyprskol a zabodol svoje kaki zelené a obsidiánovo čierne oči do Firrinej duše. Tá spravila prekvapený krok dozadu. Nevedela, či ju prekvapil skôr nahnevaný tón, alebo jeho slová, ktoré absolútne vyvracali matkine varovania.

Sklonila pohľad k svojim špičkám tmavých čižiem a chrapľavým hlasom mu poradila: ,,Drž sa mojich rád. Matka dokáže odhaliť akúkoľvek lož. Vydoluje z teba i to posledné previnenie, na ktoré si už ani nespomínaš. Preto maj myseľ pevnú a neprístupnú. Mysli na hocaké hlúposti, ale hlavne jej nedovoľ aby ti nazrela do hlavy. Potom ťa už nič nezachráni. Ani moje ilúzie a ani Zenove ochromenie." Naposledy mu pozrela do očí a odišla bez jediného slova. Adanar ešte chvíľu pozeral na miesto, kde stála a hlboko si vrýval do pamäte jej varovné slová. Posledné, čo mu prešlo hlavou, než sa otvorili veľké dvere, z ktorých vyšla rada starších, bolo to, že čo za ženu môže mať také silné obdarenie.