Piesne obdarených: Krv a ľad

Prológ

Studené vločky padali zo šedého neba, čím zahaľovali obchodné mesto Sax do zvláštnej atmosféry. Vo vzduchu bol cítiť mráz a príchod skorej zimy. Obyvatelia tohto významného mesta sa usilovne pripravovali na mrazivé obdobie. Mnohí sa ešte na poslednú chvíľu vydávali na dlhú cestu na juh, do kráľovského mesta Madein, navštíviť svojich príbuzných, než chlad udrie v plnej sile. Cesty v priesmykoch Madewerských hôr ešte neboli zavalené kameňmi a lavínami, tak tade ešte mohli prejsť i nákladné karavany, plné zásobovacích surovín z kráľovstva Chedius.

Bolo treba stihnúť mnoho príprav.

Sklady boli takmer prázdne a zásoby bolo treba rozviesť do miest a dedín, aby ľudia nevyhladovali dlhou zimou. Toto leto bolo opäť neúrodné. Takmer všetko, čo sa na neskorú jar zasialo, nestihlo vyrásť do prvých mrazov, čo znamenalo, že Migard bol opäť závislý na dodávkach potravín z ostatných kráľovstiev.

Lord Iskar, ktorý spravoval Sax, sedel vo svojom hrade nad papiermi, ktoré opisovali finančnú situáciu mesta rovnako, ako aj obsah zásob. Z toľkej práce mu bolestivo tepalo v spánkoch a chrbát mal zhrbený. V prstoch kŕčovito zvieral pero a sústredene ho namáčal do atramentu vždy, keď mu prestalo písať.

Zo zapisovania nových údajov, ktoré získal v priebehu leta a jesene, ho nečakane vyrušilo zaklopanie. S neochotou odtrhol pohľad svojich čiernych očí od papierov a pozrel sa na tmavé dvere.

,,Ďalej," zavrčal. Železná kľučka sa pohla a dvere sa na drobný kúsok otvorili. Dnu nazrela nervózna hlava s bielou šticou strapatých vlasov správcu skladu obilnín.

,,Pán Zacque," oslovil ho s nechuťou, ,,dúfam, že dôvod, prečo ma vyrušujete pri tak dôležitej práci, je naozaj akútny."

Šedivý muž si nervózne trel prsty a uhýbal pohľadom. Pootvoril dvere o trochu viac, aby si jeho Lord mohol všimnúť i ďalších správcov skladu, ktorý stáli za ním. Iskar zdvihol hlavu v poznaní, odložil pero bokom a ruky zopäl na papieroch.

,,Takže je vás viac," oznámil, čo už bolo zrejmé. Správcovia sa zatvárali neisto a na okázalý pohyb, aby vošli do Iskarovej pracovne, zatvorili za sebou dvere.

,,Viete veľmi dobre, že by sme vás nevyrušovali, ak by nešlo o niečo vážne, pane," ozval sa pán Zacque.

,,Tak teda nestojte tu ako pred popravou a poučte ma."

Správcovia sa na seba pozreli a v ich pohľadoch prebehla tichá komunikácia.

,,Jeden sklad, určený na sever do Eniusu, je prázdny, lord," oznámil po chvíli ticha pán Ceer, správca skladov kukurice.

Iskar sa na nich zadíval pohľadom, ktorý vravel, aký je to obyčajný prípad.

,,To je dobre. Aspoň máme o starosť menej s posielaním tovaru na sever."

,,To ani zďaleka nie je taká dobrá správa, môj Lord. Zásoby na sever sa totiž ešte neposlali," mierne ho poučil ďalší zo správcov, ktorý mal na starosti rozvoz.

Iskar sa naňho prekvapene pozrel a nechápal, čo sa práve stalo. Náhle ho hlava, unavená od toľkej práce, rozbolela ešte viac. Krivými prstami, voňajúcimi atramentom a papierom, masíroval si miesto bolesti.

,,Vysvetlíte mi, kde sú teda teda sú? Azda snáď utiekli?" vrčal podráždene. Medzi správcami to zašumelo a následne odpovedal pán Zacque: ,,Máme za to, že zásoby určené na sever do Eniusu, boli ukradnuté."

 Iskar si po chvíli tichého masírovania spánkov, uprene prezrel svojich správcov. Zdali sa byť nervózni a v ich pohľadoch sa ukrývalo niečo, čo Iskara presvedčilo o tom, že to nie je vtip.

Náhle tresol do stola tak silno, až sa všetci prítomní prestrašene strhli.

,,Do pekelných vrán," zahrešil. 

,,Pán Zacque, ako je možné, že niekto," dal zvláštny dôraz na ono slovo, ,,ukradol niekoľko ton tovaru bez toho, aby si to nik nevšimol?!" Jeho hlas akoby potvrdzoval absurditu danej situácie. Hnev v ňom bublal ako magma v sopke. Stačilo málo poštuchnúť správnym smerom a on by vybuchol. Oslovený správca ledabolo mykol plecami a zadíval sa na okno za ním. Jeho oči boli ako zo skla.

,,To naozaj netušíme, pane. V sklade nezostalo ani zrnko, ani stopy. Navyše zámok bol neporušený," podotkol. Z lordových úst vyleteli ďalšie nadávky a hromženie. Tentoraz si prstami pretrel koreň nosa a v duchu si prisahal, že toho starého mamľasa zabije.

,,To mi ani nehovorte, že po tak veľkých zásobách, nezostala ani drobná smietka prachu, či akákoľvek stopa po zlodejovi," vrčal. Pán Zacque mu však opäť pripomenul pravdu, ktorá sa náhle do lordovej mysle zaryla pazúrmi zlého tušenia. 

,,Okamžite zvolajte Saxkú gardu! Oboznámte ich s tým, čo ste povedali mne a bohovia vás ochraňujte, ak sa zlodej nechytí, inak môžete vy vysvetľovať kráľovi, rovnako ako Eniusu, prečo sa očakávaná karavána zásob neobjavila pri ich hradbách," vypľul ľadovo a jedným vražedným pohľadom ich rozohnal.