Piesne obdarených: Krv a ľad

16. Mráz smrti 2/2

Neustávajúci zlovestný šepot sa približoval. Napĺňal chladný vzduch svojím smrtiacim mrazom. Čím bližšie bol démonický hlas, tým väčšmi sa približovala Temnota, avšak Firra ešte stále zotrvávala na jednom mieste, neschopná čo i len mierneho pohybu.

Neustále jej v hlave vírili otázky, ako sa sem vôbec stvorenie z iného sveta dostalo. Už raz o Temnote čítala v starých knihách z dávnych čias, avšak dokonca i v nich sa písalo veľmi málo, a preto si myslela, že šlo o hlúpe strašidelné historky. Nedávala im veľkú pravdivosť, ibaže teraz, keď sa vôkol nej začali z ničoho nič vynárať úponky prázdnej černoty, pokladala celý tento výjav za halucináciu zo silného úderu do hlavy, čo utrpela pri páde.

Lež sa však stihla vynoriť z myšlienok, jeden úponok, sťa čierny had, pohladil Firrine zápästie. Dievčina bolestne sykla, stiahla ruku k sebe a stále neveriacky sa dívala na čiernu hmotu, ktorá keď ucítila krv, čo sa rinula z poraneného zápästia a kvapkala na biely sneh, okamžite prestala postupovať ďalej. Náhle mala dievčina pocit, že sa tá černota díva práve na ňu, ako dravec na svoju korisť. Bolo to zvláštne. Tá hmota nemala tvár. Nemala ani ústa, či nos... Jediné čo mala, boli žiarivé belasé oči, ktoré ako ostrie ľadovca, prebodli dievčinu skrz na skrz. Lepkavé tiene, ktorým Temnota vládla, brali so sebou všetko živé. A jediný živý tvor v blízkosti, bola práve Firra.

Ohnivovlasé dievča si až teraz uvedomilo, že sa ocitlo v nesprávny čas, na nesprávnom mieste. Z jej útleho tela sa stala korisť.

Preto viac nečakala ako tvor zareaguje. V mihu sa otočila a ufrnkla stvoreniu priamo spod očí. Avšak ani černota sa dlho nezdržala a s tichým výstražným, ale za to smrteľným sykotom, pobrala sa za bežiacou dievčinou.

Firra nevedela, kade beží. Nevedela ani o mieste, ktoré by stvorenie zastavilo. Avšak problém bol v tom, že ak Temnote neutečie, jej život skončí v tmavom tele tamtej obludy. Nemala čas na to, aby bedákala nad svojím hlúpym rozhodnutím vojsť niekam, kde to nepozná. Nemala čas prosiť Bohov o odpustenie, ak ich nejakým spôsobom urazila, a toto je ich druh pomsty. Musela bežať, čo jej sily stačili a šikovne sa vyhýbať všetkým prekážkam, ktoré jej prišli do cesty. Ibaže, ako ďaleko človek ujde pred netvorom, ktorý nemá žiadne zábrany, keď vás pri tom spomaľujú snehové záveje?

Slnko na oblohe svietilo, lenže Temnej hmote to nijako nebránilo v chôdzi. Jej pohyby boli nesymetrické, nehlučné a tak vražedné, že úbohé dievča nemalo žiadnu šancu na záchranu... V tom jej na um prišla myšlienka, ako sa dostať z tejto naháňačky, ktorá už vopred mala jasný výsledok, kto bude víťazom.

Firra odbehla za roh ulice (len čo sa prebrodila snehom), a keď zmizla tvorovi spred jeho žiarivých smrtiacich očí, využila svoju jedinú zbraň, ktorá mohla mať na tvora ako-taký účinok. Pomocou tej najsilnejšej ilúzie, akú bola práve v tejto chvíli schopná vytvoriť, premenila sa na obyčajný odpadkový kôš. Aby svojho vraha ešte viac zmiatla, zahalila všetky stopy, čo k nej viedli a vytvorila svoju vernú kópiu, brodiacu sa v neodhrnutom záveji ešte väčšmi utekajúcu pred svojou smrťou.

Len, čo to urobila, spoza rohu zasneženej ulice, vybehlo ono príšerné stvorenie. Slnko vysoko na oblohe sa okamžite skrylo za temný oblak, ktorý sa hnal ulicou za Firrinou kópiou. Vôbec si nevšimlo, že nejde o skutočnú Firru, ale dobre vykonanú ilúziu, ktorou obdarená vládla. V mysli ešte viedla stvorenie tam, kde si myslela, že budú ostatní obyvatelia v ako-takom bezpečí. Bola prekvapená, keď tvor bezhlavo a hlúpo nasledoval Firrinu kópiu cez zdanlivo zamrznutú rieku, ktorá sa pod ťarchou tvora z Temnôt preborila a jeho prenikavý sykot sa zmenil na tiché bublavé zvuky, zanikajúce v rozbúrenej rieke, čo ho nemilosrdne strhla pod ľadové sklo...

***

Adanar zúril. Jeho priateľ sa ho márne snažili upokojovať, keď zistili, že Firra s nimi nie je. Iba na drobnú chvíľu na ňu nedávali pozor, a to dievčisko sa už stihlo zatúlať v nie práve bezpečnej štvrti mesta. Cesta, ktorou šli od Domov Piesní, patrila medzi tie bezpečnejšie, no i tak zdanlivo pokojná štvrť ukrývala mnohých nájomných vrahov, preto ak sa niekto vybral inou cestou, veľmi ľahko sa mohol dostať do problémov.

,,Adanar, pokoj," dohováral mu s pokojným hlasom Zeno, keď hnedovlasý muž nervózne kráčal z jednej strany na druhú, ako lev v klietke. Oslovený sa v sekunde zastavil a vrhol po obdarenom priateľovi neveriaci pohľad.

,,Stále nechápem, ako môžeš byť taký pokojný, keď tvoja," dal dôraz na to slovo, ,,sesternica, opakujem tvoja rodina, sa stratila vo štvrti, kde sa to len hemží vrahmi, násilníkmi a kadejakou inou háveďou, zatiaľ čo​ my dvaja sme už takmer pred bránami hradu," zúril. Zeno pokrútil hlavou.

,,To nie je pravda. Tiež mám o ňu strach..."

,,Zaujímavé, pretože to nie je na tebe badateľné," odvrkol Adanar.

,,Add, zastav sa už konečne! Ak si myslíš, že takýmto spôsobom niečo vymyslíme skôr, ako sa jej niečo stane, si na omyle... Jediné, čo nám ostáva, je utriediť si v pokoji myšlienky a prísť s niečím, čo sa bude dať skutočne nazývať plánom." Navrhol Zeno, tuho držiac priateľa za rameno. Ten si ho premeral pohľadom, a keď sa naňho obdarený priateľ usmial, bol už rozhodnutý.

,,Máš pravdu," pripustil nakoniec, ,,no to je tvoj plán. Ten môj už mám dávno v hlave," povedal rozhodne a spoza opasku vytiahol svoj meč, akoby sa chystal do boja. ,,Ty si tu stoj a premýšľaj, ja idem zachrániť jedno hlúpe dievčisko, ktoré absolútne nerozmýšľa, je namyslené a tým, že jej matka je náčelníčkou vášho druhu, je asi v klamnej predstave, že je princezná, ktorú udatní rytieri musia vždy zachraňovať zo sračiek, do ktorých sa nemočila. Ale dievčatko je na omyle. Len, čo ju nájdem, prisahám, že ju priviažem k našim zápästiam oceľovou reťazou..."

Kým Adanar nahnevane kráčal tou istou cestou naspäť, Zeno z jeho divného výbuchu, neporozumel vôbec ničomu. Ešte hodnú chvíľu spracovával jeho náhle rozhodnutie, kým sa s chabým výkrikom, nech ho čaká, rozutekal tým istým smerom.

Vydali sa zachrániť stratenú Firru skôr, ako jej niekto ublíži, alebo kým sa poddá chladu, ktorý sa náhle, nejakým zvláštnym spôsobom ešte väčšmi znásobil.

Bualá! Ďalšia časť 😄 som rada, že to takto dopadlo a teším sa na vaše názory. Ps. A ďakujem za takú úžasnú podporu dole v komentároch. Naozaj som neočakávala, že príbeh bude mať taký úspech...💋 Ľúbim vás! 💞😘