"Takže, kam idete?" spýtal sa Kihyun
"The Great Wall Sheraton Hotel" povedal Chanyeol a obaja sme na neho upreli prekvapene zrak
"ZBLÁZNIL SI SA!" vykríkla som na neho
"Nie nezbláznil som sa"
"No dobre teda ... " Kihyun prikázal vodičovi kam má ísť.
Nemala som moc náladu sa rozprávať s Chanyeolom. Týmto ma akože riadne naštval.
Rozprával sa s Kihyunom . Pýtal sa Chanyeola o budúcnosti. Ako to asi bude , keď začne jeho kariéra . Keď bude mávať koncerty a tak. Či bude chcieť mať rodinu a prípadne kedy. Počúvala som ich. Chanyeol hovoril, žeby mal rád nejaké dieťa. Ale že na to je ešte čas...A čo ak nastane ten čas a ja nebudem na to nijako pripravená? Čo ak si nájde inú?
Nemysli na také blbosti
To nie sú blbosti
Ale sú...
Fajn , nehám ťa si myslieť to čo chceš
Okej , nechaj . Ja len viem , že ťa Chanyeol miluje. Aj toto robí pre teba. A samozrejme aj pre neho. Robí to pre vás. Tak ukáž , že si toho vážiš a prestaň byť tak odmeraná na všetko
Ach..prečo ťa stále musím počúvať
Objala som ho.
"Prepáč , že som zase na teba tak vyletela. Len nechcem , aby si na mňa míňal toľko peňazí..." povedala som smutne
"Láska ..nič sa nedeje. A tie peniaze máme hlavne na to aby sme si ich spoločne užili" usmial sa a ja napokon tiež
***
O pol hodinu sme prišli pred hotel .
"Veľmi pekne ti ďakujeme Kihyun" povedal Chanyeol
"Rado sa stalo. Len si to s mladou užite" usmial sa
"Však užijeme" pozrel sa na mňa Chanyeol
"Tak teda ahoj" povedal Chan a vyšiel z auta. Ja som ešte objala Kihyuna, poďakovala sa mu a vybrala sa sa Chanyeolom.
Ťahali sme za sebou svoje kufre.
Ja som mala na ústach rúško ,i keď sme nevedeli,že či má hľadajú aj tu...Istota je hold istita.
Mierili sme si to vedľa seba ku vchodu. Pikolíl nám otvoril dvere . Mierne som sa poklonila na znak vďaky. Ocitli sme sa v obrovskej hale.
Mali sme namierené ku recepcii.
Hneď ako sme sa tam postavili prišla k okienku páni.
"Dobrý deň . Mám tu objednanú izbu na neho Park Chanyeol" povedal Chan po čínsky
"Áno pán Park, prosím vaše doklady" povedala žena. Chan jej dal snáď všetko čo pri sebe mal. Ona to skontrolovala ,potom mu to vrátila a dala mu prístupovú kartu (ako kľúč) od našej izby.
"Výťah je týmto smerom" ukázala
"Vaša izba je na 20-tom poschodí. Prajeme vám príjemný pobyt" povedala a usmiala sa
"Ďakujeme " povedal Chan. Vybrali sme sa ku výťahu.
Privolali sme si ho a nastúpili do neho. Stlačili sme číslo 20 .
"Bože teším sa na tú posteľ" povedal a začal sa naťahovať
"Ježiši áno ,to bude úžasné" zívla som
"Som úplne zlomená z toho ako som na 10 minút,či koľko zaspala"
"Spalo sa tam celkom dobre"
"Ja som mala hneď aj zlý sen. Ale ty si bol roztomilý" pozrela som sa na neho s úsmevom
Prišli sme na naše poschodie a vystúpili sme z výťahu.
"Sledovala si ma ako som spal?" spýtal sa prekvapene no jeho zrak bol zapichnutý na číslach na dverách a hľadal tie naše
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
