Bol dobitý, dorezaný, doškrábaný. Všetká tá krv išla z neho. Kľakla som si k nemu. Slzy sa mi spustili ako ešte nikdy.
"Chanyeol prepáč..." Objala som ho .
"Všetko je kvôli mne. Iba kvôli mne!" Rozrevala som sa
"Aspoň že si to priznáš . Všetci budú vedieť že je to kvôli tebe. Za moju smrť budeš môcť ty... Lea , netuším prečo som sa o teba staral a vyvýjal toľko úsilia do nášho vzťahu,keď kvôli tebe aj tak skapem" zasmial sa horko. Rozplakala som sa ešte viac
"Prosím odpusť mi to"
"Nikdy....Nikdy ti to neodpustím" povedal z posledných síl. Pozeral sa na mňa . V jeho očiach bola vidno nenávisť. Takú akú som vždy videla u otca. Ale zároveň aj ľútosť a smútok. Zavrel oči. Prestal dýchať. Jeho telo sa úplne uvoľnilo.
"PARK CHANYEOL, NESMIEŠ MI TOTO SPRAVIŤ!" skríkla som po ňom. No bez odpovede. Skúsila som s ním zatriasť.
"Ja viem že si zo mňa robíš len srandu..." Zasmiala som sa falošne. Nerobil
"Nie" rozplakala som sa ešte viac.
Človek ktorého milujem úplne najviac na svete ma opustil. Môj zmysel života. Prečo on? PREČO ON?
"Takto dopadne každý, kto ťa bude predo mnou kryť" započula som otcov hlas. V mojej hlave. Jediné miesto kam som ho bola schopná nepúšťať.
Zrazu ma strhlo. Srdce mi bilo ako o závod. Prudko som sa posadila. Po tvári mi stekali kvapky potu a v očiach som mala slzy . Dýchala som ako keby som bežala maratón. Všetci sa na mňa pozerali.
"Kde je Chanyeol" povedala som vystrašene a pozerala sa na Baekhyuna. Rozdýchavala to že to bol iba sen. Teda hotová nočná mora. Neodpovedal iba na mňa tupo pozeral.
"KDE JE CHANYEOL" skríkla som po ňom
"Neviem" povedal vystrašene
"Ako to že nevieš?"
" Išiel do obchodu. Volali sme mu ,že čo máme s tebou robiť ,keď máš nočné mory, kričíš a plačeš zo sna. Povedal že hneď je tu...No tento telefonát prebehol pred vyše hodinou" povedal Junmyeon nervózne a mňa sa takmer zastavilo srdce.
"Nie.... " povedala som bez žmurknutia. Pomaly som nevidela cez slzy. Neskutočne ma rozbolela hlava. No zrazu som nevidel vôbec nič.
***
"Lea" započula som opäť ženský hlas. Ale tentokrát to nebol mojej mami ,alebo Jiin.. Bola to Chanyeolova mama. Otvorila som oči. Zbadala som ,ako mi k čelu prikladá obklad.
"Čo sa stalo?" Spýtala som sa a hlasom umierajúceho človeka
"Odpadla si" povedala mi
"A kde som teraz?"
" Sehunnie dobehol za mnou že potrebujú pomoc. Že si im odpadla a nedokážu ťa prebrať. Povedala som im nech mi ťa sem prinesú ,aby som sa o teba mohla postarať. Takže si u nás na gauči" zasmiala sa a opäť mi priložila k čelu obklad.
"Mala si vysokú horúčku. Tak som sa ju už nejakú dobu snažila zraziť. Poviem to... Bol to boj ,ale už je to ako tak stabilizované" usmiala sa na mňa
"Ďakujem že sa o mňa staráte. Myslela som si že má nemáte rada" povedala som a pozrela sa na ňu
"No ešte si na teba zvykám" zasmiala sa
"Myslíte ,že si zvyknete?" Spýtala som sa s úsmevom. Prešla si ma pohľadom.
"Ja si myslím že hej " usmiala sa tiež
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
