,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... "
*Varovanie*
Príbeh b...
"Samozrejme " usmiala som sa. Chanyeolov otec sa postavil. Z poličky vybral fotoalbum a posadil sa naspäť na svoje miesto. "Poď si sem sadnúť" ukázal na miesto vedľa neho. Presadla som si. Chanyeolova mama sa prisunula bližšie k nám ,aby aj ona videla.
***
"A túto fotku mám úplne najradšej" povedal a ukázal na fotku
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Na fotke boli Chanyeol a jeho sestra. Ešte ako malé deti. Prišlo mi smutno , pretože ja som nikdy nemala súrodenca s ktorým by som sa spoločne mohla tešiť z darčekov,alebo vôbec zo spoločných chvíľ. Moja sestra zomrela skôr ako sa narodila ,čo som zistila len teraz pred nedávnom.
"Deje sa niečo?" Spýtal sa Chanyeolov otec keď som sa stále uprene pozerala na fotku.
"Nie...Len som si na niečo spomenula. To je v pohode " nahodila som falošný úsmev
Zrazu sme započuli ako do domu vošiel Chanyeol. Všetci traja sme boli ticho . Pomaly kráčal hore.
"Dobre ,teraz keď Chanyeol zistí,že si zmizla tak ťa bude chcieť nájsť. Ako tak tuším tak nevie o tom,že si tu. Spravíme si z neho srandu" zašepkal Chanyeolov otec a zasmial sa
Postavil sa a pomaly išiel ku dverám . O malú chvíľu sme započuli rýchly dupot po schodoch. Chanyeolov otec otvoril dvere a čakal na Chanyeola.
"Synak,kam sa tak ponáhľaš?" Započula som. Sedela som potichu vedľa jeho mamy.
"Potrebujem si ísť niečo vybaviť. Ponáhľam sa..." Povedal vystresovane a zadýchane
"Vážne ? Lebo potrebujem aby si sem nachvíľu prišiel"
"Otec ,potom... Vážne sa ponáhľam" vymýšľal so Chanyeol
"Je to len na minútku"
"No dobre..." Povedal Chanyeol . Započula som ako sa zavreli dvere. Urýchlene sa vyzul a kráčal do obývačky .
Konečne som ho uvidela. Zodvihol zrak zo zeme a uprene pozrel na mňa. Usmiala som sa na neho. Pribehol ku mne , vytiahol ma na nohy silno ma objal.
"Ja som sa tak bál že ťa našiel..." Zafňukal Chanyeol
"Chanyeol,takže je to vážne tvoje dievča?" spýtala sa ho jeho mama. Pozrel sa na ňu.
"Áno... je to moje dievča" pozrel sa na mňa a pobozkal ma
"Prečo si nám nič nepovedal?Ani to že ju tu máš" spýtal sa ho jeho otec
"A ani dôvod prečo ju tu máš" doplnila Chanyeolova mama
"Dobre ja vám to všetko vysvetlím,len to bude asi na dlhšie"povedal a posadil sa
" Lea má šialeného otca. Vážne je to psychopat. Bije ju, týra ju a od jej 13 rokov ju znásilňuje. Využíva ju na všetko čo len chce. Keď to nesplní, tak dostane trest. Čož je napríklad to že jej nedovolí niekoľko dní jesť,alebo ju zase zbije a tak.... V ten deň čo bolo deň pred tým než bolo po nej vyhlásené pátranie ju jej bratranec a jeho najlepší kamarát uniesli a jeden ju zase znásilnil. Čo mala ako trest od otca. Potom len v nejakom tenkom oblečení utiekla a vonku nachladla . Dostala sa ku našej spolužiačke pred dom,ale tam odpadla . Zavolali ma nech ju odnesiem do nemocnice,ale ja som ju chcel mať pri sebe tak som ju zobral ku mne a teraz ju tu skrývam a starám sa o ňu" povedal rýchlo Chan a pozrel zadýchaný na mňa.
"Prečo ste nezavolali políciu?" Spýtala sa Chanyeolova mama
"Kebyže na neho zavolám políciu,tak by mi to nikto neveril,vedel by si to vybaviť. No a ak by ho vážne zobrali tak by ma zobrala sociálka...Naspäť do Číny,pretože ešte nemám zmenenú adresu bydliska. Stratila by som Chanyeola, a všetkých mojich kamarátov čo tu mám" povedala som smutne . Predstavila som si to. Mala by som pocit slobody. Aspoň na chvíľu. Potom by som sa už ocitla medzi cudzími ľuďmi na neznámom mieste. Pravdepodobne by som sa zabila. Pozerala som na jedno miesto a vôbec som nežmurkala. Chanyeol ma chytil za ruku a preplietol naše prsty. Oprel si ma o rameno.
"A čo takto kontaktovať rodinu z maminej strany?" Spýtal sa Chanyeolov otec
"Nepoznám ich a otec mi vravel že ma nikto z nich nikdy nechcel ,že sa mi vyhýbajú,preto sme odišli." povzdychla som si
"Čo ak klamal" povedal Chanyeol
"Možné to je "
"No a vlastne...Ako dlho sa o ňu chceš starať? Však si ešte dieťa Chanyeol" poznamenala jeho mama
"Ono to nie je staranie sa. Beriem to skôr tak, že bývam s mojou priaťeľkou. Pokúsim sa ju skrývať čo najdlhšie. Budem vymýšľať stále nové a nové možnosti ako ju ochrániť pred NÍM " zaťal päsť na druhej ruke a zamračil sa
"Och bože Chanyeol...Milujem ťa " povedala som dojate a pobozkala ho. Pridal sa aj on
"No dobre ,toto si nechajte na potom,keď budete sami" zasmial sa Chanyeolov otec. Oddialila som sa od neho a usmala sa.
Začala som kašľať. Celkom dosť. Dnes som si zabudla dať liek. "Okej tak my musíme ísť. Prosím nechajte si to pre seba. Chcem aby o tom vedeli čo najmenej ľudí" povedal Chan
"Spoľahni sa synak" povedal Chanyeolov otec a my sme odišli k Chanyeolovi
Okej tak tu je ešte jeden diel . Ako vynajradenie že tieto diely sú kratšie než na aké ste u mňa zvyknutý. Takže ... V piatok bude ďalší . Máte sa na čo tešiť :33
