Piesne obdarených: Krv a ľad

12. Ľadosnienky

Ohnivovlasá dievčina nebola hlúpa, aby si domyslela, že jej maličkosť je cieľom ich posmechu. Veď kto by sa nesmial na Obdarenej v obnosených šatách, ktoré jej nesedeli úplne na mieru a navyše, čo bola ledabolo zahalená v Zenovom saku od uniformy, ktoré si zložil pred vstupom do Bielej záhrady, pretože zabudol Firre pripomenúť, nech si zoberie i niečo teplé do zimy vonku. Preto zovrela pery do úzkej linky a pevnejšie stisla Zenove rameno, ktorým ju ako džentlmen viedol po celý čas.

Lordov kapitán si však prichádzajúcej skupinky vôbec nevšimol. Zaujato svojej spoločníčke aj naďalej rozprával históriu výstavby tejto vznešenej záhrady. Akosi precitol až vo chvíli, kedy prišlo k stretu dvoch skupín a následnému sladkému hlasu čiernovlasej dievčiny, ktorý ho oslovil. Zeno okamžite upriamil pozornosť na dámy pred ním a trošku nesmelo sa usmial.

,,Oh... Zdravím dámy... Lady Missian," galantne sa im uklonil a oni prepukli v laškovný smiech. Firra sa ešte väčšmi zamračila, keď jej bratranec chytil a pobozkal ruku oslovenej.

,,Kapitán, kohože to sprevádzate po Bielej záhrade?" Zapriadla dievčina a poočku nakukla na zamračenú Firru.
,,Túto kvetinku som nemala ešte tú česť spoznať." Dievčiny za ňou ako jedna horlivo prikyvovali.

,,Lady Missian, dovoľte mi predstaviť vám moju sesternicu Firru Thayleer," náznakom ruky obsiahol jej maličkosť a Firre neušlo, ako mierne vypúlila modré oči v prekvapení. Lady Missian bola krásna šľachtičná, čo svojím šarmom vždy dosiahla to, čo chcela. Obdarenú dievčinu to neprekvapovalo.

,,Veľmi rada vás spoznávam." Uklonila sa Firre s takou dávkou elegancie, až Firru samu zahanbila, keď sa ju nemotorne snažila napodobniť.

,,Aj ja vás, Lady Missian." Oslovená po nej hodila posmešný pohľad, potom sa zvodne obrátila k Zenovi a viac jej nevenovala pozornosť. Firra bola v istej miere vďačná, že nie je stredobodom tej namyslenej šľachtičnej, no vôbec sa jej nepáčilo, ako si Zena omotávala okolo prstu. Bolo zrejmé, že Lady Missian Zena priťahuje a iba s ťažkosťami odoláva jej zvodnému vzhľadu. Preto sa ho snažila zopárkrát​ nenápadne prebudiť z tranzu, no márne. Zeno ako malý chlapec spustil nadšené rozprávanie o tom, ako sa stretli. Užíval si chvíle, kedy ho dievčatá obdarovávali obdivnými pohľadmi, kdežto ňou akosi opovrhovali. Keď sa chystal vyzradiť tajomstvo jej daru, Firra mu dupla na nohu, čím konečne upútala jeho pozornosť.

,,Zeno? Je mi chladno, čo keby si ma odprevadil dovnútra, nech sa nepremením na cencúľ?" Navrhla mu s podráždením v hlase. Zeno okamžite prikývol, ospravedlnil sa dámam a so spoločným poprianím krásneho zvyšku dňa sa pobrali konečne na odchod.

Keď jej mrazom vyštípané líca pohladil teplý vzduch hradu, dievčina si spokojne vydýchla. Ešte väčšmi na sebe cítila prenikavé pohľady dám. Zhnusene sa striasla.

,,Prepáč mi to," hlesol skľúčene Zeno, čím upútal jej pozornosť.

,,Nič sa nedeje, Zeno." Upokojovala ho, avšak mladý kapitán po jej boku nesúhlasne pokrútil hlavou.

,,Si celá premrznutá... Ak budeš chorá, lord ma vyženie z hradu," mrmlal.

,,Zeno, je to v poriadku. Na chlad som zvyknutá, navyše to ty si tam bol po celý čas iba v košeli, zatiaľ čo ja som ti ukradla sako." Zvesila si teplé oblečenie z ramien a podala mu ho.

,,To ja som ti ho dal," protestoval, no zobral si ho späť. Firra mykla plecami.
,,To je fuk. Navyše, mám taký pocit, že si sa práve zaľúbil," doberala si ho a Zenovi očerveneli uši.

,,Nie, tak to nie je. Lady Missian je nádherná žena, no zároveň je aj manželkou lorda," vysvetlil a Firre padla sánka. Nevšimla si, že by mala dievčina prsteň. Navyše jej prišla až príliš mladá, oproti lordovmu veku.

,,To vysvetľuje viac, než som si myslela," vydýchla a Zeno sa zasmial. Opäť vykročili smerom k Zenovým izbám, avšak tentoraz bola ich cesta tichá. Keď vychádzali priestranné schodisko, Zeno náhle prehlásil.

,,Och, takmer by som bol zabudol. Lord ťa pozýva na večeru, pri ktorej ti prezradí aj tvoju prvú úlohu."

,,To ma chce predstaviť pred celým dvorom?" Zhrozila sa.

,,Nie. Pôjde o výnimočne súkromnú večeru v priestoroch jeho komnát... Neboj, pôjdem tam s tebou," dodal, keď si všimol, že strachom zbledla ešte viac.

Dievčina náhle nemala čo povedať. Bála sa, no dodávala si silu aspoň z toho, že tam pôjde aj osoba, ktorá ju podrží, ak niečo pokazí. Len dúfala, že jej prvá úloha nebude nebezpečná a ona rýchlo pochopí princíp špehovania, pretože nemala žiadne tušenie, ako to všetko chodí. Náhle si pripadala stratená v bezvýchodiskovej situácii. Je iné, keď si chcete dokázať svoju hrdosť, a tak pristúpite na hocičo; a je iné, keď sa náhle ocitnete priamo pred dverami, ktoré vás delia od onej situácie. V tomto prípade už nie je cesty späť, vy ste dobrovoľne nasilu donútený k otvoreniu dvier a s malou dušičkou vám ostáva už len dúfať, že svet do ktorého sa chystáte vkročiť, vás nepohltí a nezabije...

V prvom rade sa ospravedlňujem za chyby! V tom ďalšom vás prosím o názory na túto kapitolu 😊 je zvláštna ja viem, ale nič lepšieho ma nenapadlo, tak dúfam, že sa aspoň trošku páčila 😄