Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

116. Mimozemšťania

,,Pardon.. Uhm.. Pane.. Čo... Čo sa to tu" Sledovala som príšeru predomnou.. Ani som nemala slov.. Nevedela som ako reagovať. Zachránil mi život.. Ale.. Možno na niečo.

,,Bermudský trojuholník" Zopakoval po mne, čo som predtým povedala a hlavu naklonil na stranu a obzeral si ma. Ono to vie hovoriť.

,,Vieš.. Vieš moju reč?" Opýtala som sa opatrne. Zas začal vydávať tie zvuky.. Akoby ladil.

,,Och" Vzdychol si. Zdvihla som obočie. Ono to vie vydávať aj iné zvuky.,,Toto je Bermudský trojuholník.. Ibaže.. Nie ten, čo si myslíš.. Iná dimenzia dievča" Ozval sa z neho hlas. Vyvalila som oči a bez slova prekvapene naňho pozerala.

,,Ako..ako to myslíš.. Iná.. Dimenzia?" Zamračila som sa.

,,Niesom zo zeme" Odpovedal.

,,Si.. Mimozemšťan?"

,,Ak tomu tak vy hovoríte.. Tak Budiš.. A žijem tu na zemi už popravde moc dlho.. Preto sa nemusíš čudovať, že mám ľudské handry.. No.. Som z toho priateľskejšieho druhu.. Je nás totiž vážne veľa.. Od vás sa moc nelíšime.. Využívame len 25% našej mozgovej kapacity." Usmialo sa to. 25%?! My ľudia vraj používame desať. Nadýchol sa a pričuchal si ku mne.

,,Hm.. Niesi človek.. Vážne iná dimenzia.. S čarodejnicami som sa ešte nestretol.. Odkiaľ sa tu berieš?" Hovoril úplne normálne a ja som len zarazene zostala stať.

,,Ako.. Akoto, že hovoríš.. Normálne? Prečo.. Prečo si znel ako pokazené rádio?" Mračila som sa. Ale nie preto, že by som bola naštvaná. Bála som sa. Bála som sa ho.. Toho. Zasmial sa.

,,Tak vďaka.. To je moja reč. Ako aj ty máš tú svoju.. No a predtým, než sa opýtaš.. Aj teraz hovorím svojou rečou.. Môžem ovplyvniť okolie, tak aby si mysleli, že hovorím ich rečou.. Rozumiem ti, ale ty nerozumieš mne.. Avšak ja vašu reč neviem, takže.. Toto je východisko" Mykol plecom.

,,Ou.. A-ha.. Môžem.. Môžem odísť.. Pustíš ma?" Neisto som naňho pozrela.. Bolo mi tu nepríjemne. Zasmial sa.

,,Ja ťa predsa nedržím." Odstúpil, aby to myslel vážne.

,,Kľudne môžeš.. Iba ti chcem povedať pár vecí.. Pôjdeš somnou ku mne domov? Aspoň ťa predstavím dcére a žene" Pousmial sa.

,,No... Ja neviem" Obzrela som sa na ostrov.

,,Hm... Tak fajn no" Sklonil hlavu.

,,Dobre.. Pôjdem" Mám predsa mágiu.. Viem sa o seba postarať. Išla som teda spolu s neznámym fialovým mužom k nemu domov. Zastali sme pred loďou.. Ale.. Nie obyčajnou. Vesmírnou.. Preboha.. Takže on je skutočne mimozemšťan.. Je.. Zvláštne nejakého stretnúť, keď som v nich ani neverila.. Ale.. Čo už.. Vošla som s ním do obrovskej kovovej lode farbenej na čierno strieborno. Vyzeralo to vážne.. Hm... Cool.. Hneď k nám prebehlo dievča. Malo krátke vlasy, ktoré mala v dvoch copoch, ktoré jej končili pod uchom a ofinu po obočie. Začula som ďalšie chrčanie, ktoré smerovalo k fialovému mužovi. Aj ona bola fialová, len vlasy mala ružové. Oblečené mala zelené tričko a modré nohavice. Obuté mala červené topánky.. Hm.. Nie.. Vôbec nevyzerala divne.. Vôbec..

,,Zlato.. Zapni svoj prekladač.. Máme hosťa" Rozumela som, čo povedal fialový muž. Dievča sa na mňa otočilo.

,,My máme návštevu!" Rozbehla sa ku mne a do rúk chytila moje dlhé už vďaka ostrovu moc nekučeravé vlasy, ktoré boli skôr strapaté a všade.,,Si.. Človek?" Pozrela mu do očí, tými jej pavučinkami.

,,Čarodejnica.. Ale hej.. Človek" Zamračila som sa nad sebou.. Ja vlastne ani neviem, či ten človek vlastne som.

,,Cool.. S takými sme ešte nehovorili.. Ja som Tiga, môjho otca Tragona už poznáš a tamto je moja mama Schell. Vitaj na našom ostrove, kde naša loď stroskotala" Doširoka sa usmiala.

,,Ou.. Teší ma" Podala som jej ruku a ona ňou potriasla. Pozrela som na, ženu zvanú Schell, ktorú keď mi predstavovala, ukazovala na ňu. Tiež fialová.. Asi to majú tak, ako my ľudia sme biely a hnedý, tak aj oni majú vlastnú farbu. Žena mala krátke červené vlasy, ktoré jej končili pri uchu a sledovala ma. Len som sa na ňu usmiala.,,Uhm.. Tragon?" Pozrela som na modrovlasého muža.

,,Áno?" So zdvihnutým obočím pozrel na mňa. Všimla som si, že oni majú akoby preťaté obočie. Nemajú ho ako celok.. Skôr ako prerušovaná čiara.. Ako napríklad v geometrii.

,,Povieš mi prosím, čo sa to tu deje? Kde to som? A ako si myslel to, že toto je iná dimenzia?" Zdvihla som obočie.

,,Jasné.. Schell.. Urobíš papagája pre hosťa?" Usmial sa na jeho ženu a mňa naplo.

,,Nie.. Vďaka.. Ja.. Nechcem... Jesť" Zamračila som sa.

,,Tak fajn.. Dáš si aspoň kokos?" Spýtala sa ma Schell, ktorá predtým tiež chrčala.

,,Kokos je fajn.. Vďaka" Pousmiala som sa na ňu a ona odišla. Ja s Tragonom a Tigou sme sa presunuli za nejaký veľký kovový stôl a sadli si tam.

,,Hovor... Hovor! Aj ja chcem počuť!" Kričala naňho dcéra.. Pripadala mi tak na 14 ľudských rokov.. Na to sa ich musím opýtať.

,,Pokoj Tiga.. Poviem jej všetko.. Čo všetko sa chceš spýtať?" Usmial sa na mňa.

,,Koľko máte rokov? Ako to funguje s vekom u vás?" Zamračila som sa. Samozrejme.. Je veľa dôležitejších otázok, ktoré má zaujímajú, ale musela som sa to jednoducho spýtať. Obaja sa zasmiali.

,,Tuto Tiga má 5 a ja a ja mám 15..tak isto aj Schell" Povedal. Sánka mi spadla dole a s údivom som na nich pozerala.

,,Ako.. Ako je to možné?" Spýtala som sa prekvapene.

,,No.. Asi u nás a u vás plynú inak roky.. My využívame 25% mozgovej kapacity, ako som už hovoril, takže sa správame rýchlejšie dospelo a k tomu sme triegoni." Mykol plecom.

,,Trie-čo?" Nechápavo som sa zamračila.

,,Triegoni.. Tak ako vy ste ľudia.. My sme triegoni.. Išli sme sem na zem s cieľom objaviť nové, no nečakali sme, že nás to stiahne do Bermudského trojuholníka, ktorý je snáď známi v každej dimenzii a vo vesmíre.. Ibaže.. Predtým na planéte zem nežili iné stvorenia ako ľudia.. Si na zlej zemi.. Nepravej.. V inej dimenzii.. No a keďže my sme z planéty Sol, tak je všetko iné, pretože my sme sa sem dostali asi cez priestorovú a možno aj časovú trhlinu vo vesmíre.. V normálnom svete.. Zemi.. Je Bermudský trojuholník iný ako inde.. Taktiež tam nežijú iné stvorenia ako ľudia.. Teda.. Určite áno, ale.. Dobre sa skrývajú.. Majú iné mestá a dediny.. Ale neboj.. Aj vaša Zem je skutočná.. Tak ako každý na nej.. 5,5 miliárd ľudí a iných stvorení na vašej Zemi. Je to menej než na obyčajnej, pretože na klasickej Zemi majú niečo cez 7 miliárd. Neviem" Mykol plecom. Keď skončil toto dlhé vysvetľovanie, len som naňho hľadela, akoby bol z inej planéty.. Čo aj v podstate bol.... No to nieje podstatné.. Podstatné je to, čo povedal.. Potrvá nejaký čas, kým túto novú informáciu spracujem.

,,Takže.. Ste triegoni.. My niesme s klasickej Zeme a aj Bermudský trojuholník je tu iný.. Správa sa inak.. Sme z inej dimenzie a vy ste sa zrovna do našej dimenzie dostali cez časopriestorovú trhlinu. Tu žijú všemožné tvory.. To som si všimla.. Som jeden z nich.. Nadprirodzené, čo? A na skutočnej zemi majú o dve miliardy viac ludi ako tu" Rozmýšľala som nahlas.,,To je celkom dosť informácií.. Ale. Chápem to správne?" Zdvihla som obočie.

,,Správne.. A teraz by som ti mal povedať niečo presnejšie o trojuholníku.. Chceš?" Zdvihol obočie.,,Alebo chceš chvíľu?"

,,No... Potrebujem chvíľu na vstrebanie týchto nových informácií" Povedala som.

,,Dobre.. Tak zatiaľ môžeš ísť s Tigou von.." Pousmial sa. Len som prikývla a vyšla som s ňou von. Tiga bola v tichosti, čo sa zdalo dosť nezvyčajné.

Viete ako sa hovorí.. Ticho pred búrkou?😈.. Snáď ste si užili to ticho, pretože ďalšia časť je totálna búrka ⚡😈

Tika💜