Forbiddance[PREBIEHA KOREKCIA]

5. Super Trojka / Kamaráti

Zobudila som sa v mojej posteli a spomenula som si na všetko, čo sa dialo predtým. Rýchlo som vstala z postele a prezliekla som sa a keď som otvorila moju izbu, pred dverami stál Nathan. Skoro som zinfarktovala, tak môj prvý rýchly inštinkt bolo zabuchnúť dvere. Po chvíli som ich zas otvorila.

,,Prečo sakra stojíš pred dverami bez toho, aby si klopal a čakáš potichu, kým vyjdem?" Zavrčala som a on sa zasmial.

,,Objednal som pizzu" Usmial sa. Začala som sa zmätene pozerať okolo seba.

,,No a?"

,,Môžeš sa najesť" Zasmial sa.

,,Joj.. Aha.. Prepáč som dnes trochu mimo.. Môžeš mi prosím ťa vysvetlit, čo malo včera znamenať to s nožom?" Zdvihla som obočie a založila si ruky.

,,Uhmm.. Porozmýšľam.. Nie" Nathan ma obišiel a išiel ďalej.

,,Uh.. Nathan" Zakričala som a išla som za ním a v tom sa mi otočil v tvárou v tvár.

,,Len som skúšal, či nebudeš mať strach ani v prípade ohrozenia" Mykol plecom.

,,Tak okej.. Fajn.. Nevyčítam ti to, ale jedna vec mi tiež vŕta v hlave.. Ako si ma uspal?" Zamračila som sa naňho.

,,Je to jedno kúzlo, ktoré som sa naučil, aby som nemusel uspávať ľudí, pomocou toho, že im vypijem niekoľko litrov krvi, takže buď rada"

,,Wow.. No fajn.. A kde je tá pizza?"

,,Dole" Obaja sme išli dole a hneď som sa pustila do pizze.

,,Dnes by som ťa rád zobral do tunajšieho lesa pôjdeš?"

,,Asi nie.. Nemám rada túry" Povzdychla som si.

,,Ale máš rada prírodu, no nie?"

,,Áno, to mám, ale dnes sa mi nechce" Bránila som sa.

,,Máš smolu.. Pôjdeš" Povedal Nathan, čo ma naštvalo.

,,Ak mi ešte raz povieš, čo mám robiť neželaj si ma" Povedala som naštvane.

,,Prepáč, čo?" Prekvapene na mňa pozrel.

,,Nerozkazuj mi.. Nemám to rada"

,,Och.. To nemôžeš myslieť vážne" Povedal Nathan a ja som sa stále tvárila tak isto. ,,Ach.. Myslíš to vážne však?" Opýtal sa, keď sa na mňa pozrel.,,Ťažké s tebou"

,,Prepáč Nathan, ale dnes som vážne nejak mimo.. Nejdem do lesa"

,,Dobre teda.. Tak ja by som mal asi zmiznúť"

,,Och.. Ďakujem.. To by vážne bodlo" Povedala som, keď vstal a on sa na mňa pozrel, či to myslím vážne. Vtedy som si uvedomila, čo som povedala a vyvalila som oči.,,Prepáč" Povedala som a Nathan zmizol. Vydýchla som si. V jeho prítomnosti som nervózna. Na druhý deň som išla s Ginger von. Prechádzali sme sa v parku.

,,Povedz mi viac o tvojej a Nathanovej rase" Povedala Ginger.

,,No, naše rody.. Čarodejnice a Upíri sa vlastne neznášajú" Prekrútila som očami.

,,Čože? Počkať ale ty a..." Začala.

,,Ee" Kývala som hlavou do strán na znak "nie".,,Ja a Nathan.. No s nami to je dosť komplikované.. Občas sa navzájom túžime zabiť"

,,Ale ste kamaráti, nie?"

,,Och.. Tak to neviem.. To je asi silný výraz" Zamyslela som sa. Zrazu do mňa narazil Nathan a prehodil si ruku cez moje rameno. Stiahol ma bližšie k nemu. Mala som chuť vrčať a vraždiť.