"A kde ste. Žeby som sa možno k vám potom pridala" usmiala som sa na neho
"V druhej miestnosti,v takom boxe. Určite by si nás hneď zbadala , kebyže tam prídeš. Teda minimálne počula" zasmial sa
"Tak to určite"
Zrazu sme sa obaja zastavili.
"Tak ja ťa opúšťam..." povedal Baekhyun
"Nie " zosmutnela
"Uvidíme sa zajtra v škole " povedal , objal ma. Keď sme sa obaja rozišli a vybrali sa každý za tými svojimi.
"Lea!" Zrazu na mňa z diaľky zakričal.Otočila som sa na neho .
"Zabudol som ti povedať že si nádherná" povedal s veľkým úsmevom.
"Ďakujem Bae" taktiež som sa na neho usmiala. Potom sme sa obaja zase otočili a pokračovali. Bolo nám jedno že sa na nás všetci pozerali ako na dvoch idiotov. Bolo to zlaté. S úsmevom som si išla sadnúť ku stolu. Otec a Krisov otec si spolu podávali ruky. "Fajn , tak dohoda platí" započula som z diaľky . Keď som k ním prišla tvárili sa akoby nič.
"To bol tvoj priateľ?" spýtal sa ma Krisov otec
"Nie... Spolužiak" odpovedala som a pozrela sa na neho
"Ale nazvala si ho Bae"
"Volá sa Baekhyun, tak mu hovorím Bae. Nič viac v tom nie je" povedala som a rýchlo si do úst vložila ďalší kúsok sushi,aby sa ma nič nepýtal.
"Boli by ste spolu zlatí ako pár" zasmial sa a Kris sa na neho zamračene pozrel.
Ako dlho budem musieť ešte toto znášať? povzdychla som si.
O 2 hodiny
"Ďakujeme , že ste nás pozvali na túto večeru...Ale budeme musieť ísť. Máme doma rozrobenú prácu" povedal otec a usmial sa
"Nie , to my ďakujeme" povedal Kris a pozrel sa na mňa. Oblízol si spodnú peru a usmial sa. Podišiel ku mne a objal ma. Nenávidím , keď sa ma dotýka a on to vie . Rýchlo som sa odtiahla , a bežala som za otcom ktorý už bol pri východe. Otvoril mi dvere a ja som vyšla ako prvá. Nastúpili sme do auta.
"Načo toto bolo dobré? "spýtala som sa otrávene
"Do toho ťa nič nie je!" zhúkol po mne
"Tak som tu nemusela vôbec byť "
"Musela... nepoviem ti prečo, lebo raz sa to aj sama dozvieš. A teraz mi s tým daj pokoj..." zareágoval podráždene a pretočil očami. Bolo to znepokojujúce ,pretože som vedela ,že až na to príde tak sa mi to nebude vôbec páčiť. Začala som mať z toho celkom strach. O malú chvíľku sme zastavili pri našom dome. Otec veľkou rýchlosťou vystúpil, zavrel za sebou dvere a podišiel k tým mojím. Prudko ich otvoril a vybral ma odtiaľ. Prehodil si ma cez plece.
"Ideme sa zahrať" povedal keď sme boli v jeho izbe a položil ma na nohy pred postel. Opatrne mi vyzliekol šaty. Stála som pre ním už len v spodnom prádle. Otočil sa odo mňa a podišiel ku skrini. Začal sa v nej prehrabávať. Videla som to ako príležitosť na útek. Rozbehla som sa ku dverám. Otvorila som ich , no v momente ako som prekročila prah dverí ma chytil za ruku a stiahol späť.
"Si si myslela , že takto ľahko utečieš ? " zasmial sa a hodil ma na postel. Ruky uveznil do pút. Odkiaľ všetci máte tie púta bohakrista...
Vyzliekol si tričko ktoré zahodil vedľa postele. Začala som vidieť rozmazane ,kvôli slzám ktoré sa začali zhromažďovať v mojich očiach.
"Áno baby , len plač... Tatinkovi z toho ešte viac tvrdne" zasmial sa a drsne ma pobozkal na pery. Zavrela som oči. Bolo to tak odporné.
Prestal ma bozkávať a naklonil sa nabok. Započula som šušťanie sáčkom a rozopínanie opasku na nohaviciach čož mohlo znamenať len jedno. Bože prečo...
Stiahol mi nohavičky niekde po kolená a rýchlo ho do mňa vrazil. Nahlas som vzlykla "Pozeraj sa na mňa !" vykríkol po mne. No oči som neotvorila . Zrazu som ucítila silnú ranu do mojich rebier. Neochotne som otvorila oči. Usmial sa.
"Presne tak" usmial sa. Slzy tvorili na mojej tvári maličké slané vodopády. Zaťala som obe päste. Zdalo sa mi to nekonečné a to to len teraz začalo. Zatím čo on si to v mne užíval ,ja som si prechádzala jedným z milióna pekiel o ktorých som vedela , že len tak skoro neprestanú.
Posledných pár krát prirazil a tým sa aj urobil. Vyšiel zo mňa a zvalil sa vedľa mňa. Stále jeho tvár zdobil úsmev.
"Musím sa ti k niečomu priznať, ale nesmieš to nikomu povedať.... Vtip, aj tak to nikomu nepovieš." Zasmial sa "Je jedno s koľkými ženami som spal, ty si zo všetkých najlepšia" povedal naklonil sa nado mňa a vynútil si odo mňa pusu. Skúšala som sa od neho oddialiť. Prestal a prekvapene sa na mňa pozrel. Naštvane som sa na neho pozerala.
"Nepozeraj sa tak na mňa" povedal vážne.
"Tak prestaň"
"O tom ty nerozhoduješ." Povedal vážne. Naklonil sa ku môjmu krku a prisal sa mi na neho. Hneď a to ma silno kusol. Skríkla som no on neprestával. No keď sa napokon konečne oddialil Ostal mi tam otlačok jeho zubov spoločne aj so značkou.
"Fajn, už môžeš vypadnúť do svojej izby.." povedal a odpútal mi ruky. Naspäť som si obliekla nohavičky a rýchlo odišla z izby. Išla som rovno do kúpeľne. Vyzliekla som sa , a vstúpila do vane. Pustila som na seba teplú vodu. Do rúk som si vyliala sprchové mydlo. Spláchla som ho a vyšla z vane. Utrela som sa , obliekla do pyžama a išla si ľahnúť. Zhasla som a snažila sa zaspať. Ani po dvoch hodinách čo som tam tak bola , to nešlo. Bolelo ma celé telo.
"A dosť.." povedala som si a opatrne sa postavila a išla dole do kuchyne. Otvorila som skrinku. Snažila som sa dočiahnuť na lieky. No moja výška mi to nedovoľovala. Prisunula som si k pultu stoličku a vyliezla na ňu. Vybrala som škatuľu s liekmi . Vybrala som lieky proti bolesti a vrátila som ju naspäť. Do ruky si dala jednu tabletku , napustila si do pohára studenú vodu a prehltla tabletku , ktorú som rýchlo zapila. Keď som chcela zliezť zo stoličky a ísť si ľahnúť ,tak ma niečo zastavilo. Myšlienka nad tým ako by som toto mohla ukončiť. Zapozerala som sa na škatulu .
Vybrala som ju a položila na linku. Vybrala som sa do obývačky , kde som z otcovej barovej skrinky vybrala tvrdý alkohol a spoločne s ním sa vrátila do kuchyne. Vybrala som si nejaké lieky a nasypala si ich za hrsť do dlane. Všetky som si naraz vysypala do úst. Otvorila som fľašu s alkoholom a priložila ju k ústam. Naklonila som ju a jej obsah sa mi lial do úst a splavoval lieky dole hrdlom. O malú chvíľku sa mi začala riadne točiť hlava. Spadla som na zem . Fľaša sa rozbila a ja som tam ležala v črepinách skla. Neskutočne sa mi krútil celý svet ,triasla som sa od zimy a bola som presvedčená že každú chvíľu so povraciam no musela som ich v sebe udržať inak by to potom nefungovalo. Zrazu som cítila ako ma niekto zdvíha zo zeme. Otec...Ocitla som sa náhle zavesená o vaňu. Vložil mi do úst prst a vyvolal dáviaci reflex . Vyvracala som lieky a s nimi všetko čo sa mi dnes dostalo do žalúdku.
"Lea preber sa!" začal ma slabo fackať otec. Pomohlo to . Začal sa mi zaostrovať zrak na neho.
"O čo si sa pokúšala ?" spýtal sa ma naštvane. Neodpovedala som
"ODPOVEDAJ!" skríkol. Pozerala som sa na neho. Stále som sa snažila uvedomiť si čo sa stalo.
"Nezabiješ sa! Rozumieš? UDRŽÍM ŤA PRI ŽIVOTE !" skríkol a silno ma udrel do tváre. Zatiahol ma za vlasy a tak mi hlava padla do zadu.. Pozerala som sa mu do očí , ktoré mal naplnené hnevom. Hodil ma na zem a odišiel . Chvíľu som tam tak ležala. Počúvala som zvuky. Keď nastalo v dome ticho , tak som sa pozbierala zo zeme a krívajúc sa vrátila do postele.
Ľudia ja som úplne zabudla , že je dnes Pondelok . Vydávam to tak narýchlo , určite tam bude veľa chýb , ale ja sa snažím plniť si svoj sľub. Aspoň v niečom som zodpovedná :D. Tieto časti budú trošku kratšie , no potom sa naladím naspäť na vlnu 2000+ slov . Aj tak dúfam , že sa vám tento diel aspoň trošku páčil. Nezabudnite dať vote a nejaký komentár . Majte sa ... zajtra vysvedčenie , tak si beriem svoj Exo ruksáčik :333
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
