"Ty si bola s nimi?" spýtala sa ma
"Hej, spravili mi oslavu" povedala som zadýchane a vybrala z tašky učebnice.
"Oslavu? Ty si mala narodeniny??" spýtala sa prekvapene
"Nie, oslavu na privítanie" povedala som
"To ešte pre nikoho nespravili" povedala a pozrela na mňa ešte viac prekvapene.
Zrazu mi pristál na lavicu papierik.
Otvorila som ho a začala čítať. "Po škole ideš s nami späť k Chanyeolovi.. Musíme mu pomôcť upratať... -B" . Zoe si to prečítala s ostala zaskočená.
"Počítajte so mnou ..." napísala som na papierik a hodila ho Baekhyunovi.
"Neverím..." Začala sa usmievať.
Prišiel učiteľ, ale úplne iný učiteľ. Posadil sa za katedru. Potešili sme sa, že máme suplovanú hodinu. O takých desať minút prišiel náš matematikár. Ten učiteľ pozrel prekvapene na matematikára.
"Čo tu robíte?" spýtal sa matematikár
"Mám tu suplovať"
"Ale však ja som tu..." pozrel na neho prekvapene
"Však ma poslali sem, mám suplovať Kórejčinu"
"To je v druhej triede..." povedal opäť náš učiteľ.
"Prepáčte za ten omyl ..." povedal, zobral si veci a rozbehol sa na druhú stranu školy. My sme sa tam potajomky uchechtávali.
Učiteľ nás utíšil. Zadal nám úlohy a ja som sa vžila do matematiky. Opäť mi tá hodina ubehla hrozne rýchlo. Zazvonilo a učiteľ odišiel. Chcela som si ísť kúpiť desiatu. Chalani išli tiež. Rozbehla som sa za nimi. V peňaženke som hľadala nejaké tie drobáky. Zase som do niekoho narazila.
"Pardon..." povedala som a zdvihla na neho pohľad. Zrazu sa mi stiahol žalúdok. Bol tam on.
"V pohode..." povedal a usmial sa
Nechcela som veriť, že je to on. To sa mi len zdá... Nezdalo...
"K- Kris??" spýtala som sa prekvapene a zároveň vystrašene.
"Áno Lea?" spýtal sa . Skoro sa mi zastavilo srdce keď som si uvedomila , že to nie je len halucinácia.
"Čo tu robíš?" nechápavo som sa spýtala.
"Chýbala si mi..." povedal a naklonil sa k môjmu uchu. "Chýbali mi tvoje zúbky na mojom..." zastavila som ho.
"Prestaň..." povedala som zamračene na neho
"Nikdy" povedal a kusol ma do uška.
"Myslela som si že ťa už nikdy neuvidím. A bola som za to vďačná" povedala som a odstrčila ho
"To je vážne blbé, pretože od dnes chodím aj ja na túto školu... " povedal a z môjho tela zrazu odišla všetka moja energia a radosť. Na mieste kde som stála sa mi zrazu podlomili nohy a ja som sa skoro zrútila k zemi. Chytil ma.
"Neublíž si, to môžem len ja" povedal a oprel ma o stenu. Pohladil ma po tvári a tými jeho veľkými rukami a ja som od neho odvrátila zrak.
"Pozri sa na mňa!" prikázal mi naštvane. Nespravila som to. Násilím mi otočil hlavu na neho. Oči som zavrela. Nenávidím keď sa mi pozerá do očí. Vždy si vybavím to ako ma pod sebou držal a robil si so mnou čo chcel.
Začala som so sebou mykať aby ma pustil.
"Lea prestaň!"
"Nie" vzlykla som.
Zrazu sa Kris odo mňa odtrhol. Otvorila som oči a zbadala Chanyeola.
"Daj jej pokoj..." zamračil sa na Krisa a držal ho odo mňa ďalej
YOU ARE READING
DON'T TOUCH ME!
Fanfiction,,Na koho sa mám v živote obrátiť, keď ľudia ktorým som najviac verila , mi najviac ublížili? Už nevládzem ďalej takto žiť. Nevládzem si ďalej ubližovať, aby som prestala myslieť na všetko to zlé... " *Varovanie* Príbeh b...
