Captive Mafia | L.P

Chapter 37

Zobudila som sa niečo po jednej poobede, ako ukazovali hodiny nad krbom v ktorom už dávno nič nehorelo. Na veľkom gauči som ležala sama, Liam vedľa mňa neležal no videla som ho ako stojí v kuchyni a pije kávu. Stál mi chrbtom a ja som ho mlčky sledovala.

Posadila som sa a vytiahla som si paplón až ku krku keďže som na sebe nemala ani jediný kus oblečenia.

„Dobré ráno." povedal Liam, keď sa otočil. Usmiala som sa.
S paplónom obmotaným okolo seba som sedela opretá a sledovala bordel na zemi. Teda, všetky podušky ktoré boli predtým úhladne položené na gauči teraz ležali rozhádzané po celej obývačke. Niekde medzi tým ležali liamove rifle a tričko ktoré mal večer na sebe. Svoje, teda Liamove tričko čo som mala ja som nikde nevidela, tak som vzala to čo mal on.

„Prečo sa smeješ?" spýtala som sa keď som začula Liamov smiech. Mávol nad tým rukou.
„Dáš si kávu?"

„Hej." prikývla som. Všetky vankúše som hodila späť na gauč a Liamove veci a moje tričko ktoré bolo za gaučom som položila na kreslo.

Prišla som k Liamovi ktorý mi podal šálku s kávou.
Jeho veľké tričko mi spadlo z jedného ramena a on sa uškrnul.
„Čo je?"

„Nič." zasmia sa. Prevrátila som oči a pozrela sa do jednej vytríny kde boli šálky. V slabom odraze som sa aspoň trochu videla.

„Toto si nespravil." zamrmlala som keď som sa dotkla miesta pod kľúčnymi kosťami. On mi spravil cucflek, preboha.

„Liam nežijeme v dobe pred dvadsiatimi rokmi kde každý robil cucfleky." prevrátila som oči keď sa uškŕňal.

„No a. Šak to nie je také zlé. Navyše,
tričkom to zakriješ tak nevystrájaj."

„Bože." zasmiala som sa a pokrútila hlavou.
Dopila som kávu a prázdnu šálku som položila na linku.
Liam vybehol na poschodie a ja som sa oprela o linku a pozerala sa na gauč, kde sme obaja spali napriek tomu že hore je dvakrát taká posteľ akú má Liam.
Usmiala som sa. Teraz konečne viem že medzi mnou a Liamom sa to pomaly dá doporiadku a že by sme sa mohli k sebe správať tak ako predtým, aspoň z časti.
Prstami som si nahmatala ranu po guľke ktorú mám na pleci. Ostane mi dosť viditeľná jazva no chvalabohu nie veľká. Vlastne to je celkom jedno. Chvalabohu že to nebolí tak ako predtým a s rukou môžem pomaly narábať tak ako predtým. No podľa možností zbraň do ruky nevezmem ešte dlho.

Vybrala som sa hore za Liamom, zaujímalo ma čo robí.
Otvorila som dvere spálne a zastavila sa. Liam stál na balkóne a fajčil. On fajčí?
Zavrela som dvere a išla za ním. Nechápem ako som doteraz nemohla vedieť že fajčí. Nikdy predo mnou cigaretu nevytiahol a ani v jeho dome som ho fajčiť nevidela.
Nevadí mi to, len, je to strašný nezvyk. A navyše, pripomenul mi Zayna.
Zavrela som oči a snažila sa vyhnať Zayna z mojej hlavy. Otvorila som dvere na balkón a išla za ním.

„Nevedela som že fajčíš." postavila som sa vedľa neho a zahľadela pred seba.

„Prestal som fajčiť tesne pred tým než som ťa spoznal. Prekvapivo sa mi to darilo, no potom čo ťa postrelili a čo všetko sa stalo, neodolal som. Vlastne som si uvedomil akú úľavu mi poskytujú. A že už nedokážem nefajčiť."

„Nevadí mi to. Len je to divné, keďže som o tom nevedela. Rozmýšľam koľko vecí o tebe ešte neviem."

„Všetko čo som mohol, som ti povedal." povedal a uhasil cigaretu, otočil sa ku mne.

„Takže neviem všetko."

„Viac vedieť nepotrebuješ. To čo vieš ti musí stačiť. A už nič nehovor." povedal a prisal sa na moje pery. Bozkával ma a po chvíli rukami začal šmátrať pod tričkom. Rukami prešiel cez môj zadok a stúpal vyššie a vyššie. Chytil lem trička a začal ho rolovať hore.

„Liam." odtiahla som hlavu a zamračila sa. „Nedávaj mi dole tričko na balkóne."

„No a?" ostal zaskočený, zrejme si myslel že mi to nebude prekážať. „Nikto tu nie je, takže je to jedno." odvetil a pretiahol tričko cez moju hlavu a hodil ho na zem. Ostala som pred ním nahá, no neriešila som to. Má pravdu, nikto okrem mňa a Liama tu nie je.

„Poď na posteľ." chytil ma za ruku a vrátil sa do izby. Veľká posteľ na nás netrpezlivo čakala a ja som sa uškŕňala.

Pri posteli ma začal opäť bozkávať, najprv pery a pomaly zchádzal nižššie, cez krk až ku kľúčnej kosti. Užívala som si ten pocit a bola som nesmierne šťastná že sme sa udobrili pretože toto mi chýbalo. A teraz mi to konečne nahrádza. Tak ako včera tak aj dnes.

Otočila som sa za zvukom zvoniaceho telfónu na stolíku pri posteli. Neznášam toho kto volá práve teraz. Nech je to ktokoľvek.

„Nebudem to zdvíhať." povedal a ignoroval ten zvuk.
Prinútil ma ľahnúť si na posteľ a aj som tak urobila.
Tá veľká posteľ je presne taká mäkká ako som očakávala. Telefón stíchol a Liam sa opäť začal venovať mne.

Posunul sa nižšie, k mojim prsiam. Venoval im viac pozornosti ako mojim perám čo mi neprekážalo, práve naopak.
Potom zase prešiel nižšie, mapoval každú časť môjho tela.
Začal bozkávať vnútornú stranu stehien a ja som vošla rukami do jeho vlasov.
A potom znovu začal zvoniť telefón.

Najprv sme ho ingorovali, aj ja aj on, no mne to potom začalo vadiť.
„Liam."

„Ser na to." odvetil. Pokrútila som hlavou a natiahla som sa po telefón na ktorom displeji bolo napísané Luke.

„Ja to nezdvihnem." zaťal sa Liam. Prevrátila som oči a prijala som hovor.

„Dúfam že to je niečo naozaj dôležité že otravuješ Luke." nepríjemne som sa ozvala aj keď som sa uškŕňala, to však nevidí.

„Vyrušil som vás?" zasmial sa.

„Predstav si že áno. A keď som ti to už zdvihla, tak hovor. A dúfam že to je kurva dôležité."

„Takže s Liamom ste už v poriadku ako počujem." zasmial sa. „No nič, daj mi ho k telefónu."

„Bože." prevrátila som oči a podala telefón Liamovi ktorý sa tiež netváril príjemne.
Odtiahol sa odo mňa a ja som ostala frustrovane ležať a nespúšťala z Liama oči.

„No hej." hovoril a rukami zašiel do jeho vlasov.

„Vy ste fakt úžasní. Nemôžete sa na to proste vykašlať?"

„Ja vás zabijem." povedal a vypol hovor.

„Čo zas majú?"

„Len toľko že večer prídu sem."

„Načo sem idú? Stalo sa niečo?" spozornela som. Prepadol ma zlý pocit, veľmi som dúfala že sa nestane nič zlé.

„Neboj sa, ráno odídu a my ostaneme." povedal a otočil sa mi chrbtom. Vytiahol si veci z kufra, obliekol sa a odišiel z izby. Neveriacky som pozerala a nechápala prečo dopekla odišiel? Toto mi nemôže spraviť.

****

Musela som si splniť svoju malú Povinnosť voči vám a nenechávať vás dlho čakať, takže nový update pre vás. :)
❤