Captive Mafia | L.P

Chapter 4

„Charlie? Pohni si!" zakričala na mňa Christina. Ona už sedela na mieste vodiča v mojom aute a čakala na mňa.

„V týchto tvojich skvelých megavysokých topánkach sa chodiť nedá." zamrmlala som. Konečne som si sadla vedľa nej a zapla som si pás.

„Fajn, vyrážame." povedala Christy a naštartovala.
Prevrátila som oči. Nerozumiem jej nadšeniu. Vytiahla ma do klubu a teší sa ako malé decko. Neviem čo chce podniknúť ona, ale ja sa nanajvíš tak opijem a pôjdem späť.
Nemyslím si však, že mám na výber. Keby som nemusela ísť, je jasné že nejdem. Zbytočne to robí. Zmení sa niečo? Nie.

Zaparkovala na parkovisku vedla supermarketu. Z druhej strany bol klub alebo bar, neviem ako to mám presne nazvať.

„Dnes si užjeme." usmiala sa Christy a odopla si pás. Potom sa výhražne pozrela na mňa. „A užješ si aj ty." zdvihla som obočie, či to naozaj myslí vážne.
„Preboha, nemám na mysli sex. Ale že sa máš zabaviť." zagánila na mňa. Netrvalo dlho a obe sme sa rozosmiali.

Vošli sme do baru, kde panovalo prítmie, bolo tam plno ľudí, dymu z cigariet a hlasná hudba. Našli sme si Christinou jeden volný stôl kde sme si sadli.
„Idem objednať niečo na pitie. Čakaj." povedala Christina a zmizla medzi hlúčikom ľudí.
Kým som čakala na Christinu, obzerala som si ľudí čo sú tu. Nenašla som tu nikoho koho poznám, čo je celkom fajn. Nemám náladu s niekym viesť kilometrové rozhovory.

Predstavila som si Zayna. Ako tu sedíme spolu a rozprávame sa, každý z nás by mal pred sebou pohárik kvalitného alkoholu. Kde to všetko zmizlo?

„Charlotte!" zakričal niekdo vedľa mňa. Spomienky na Zayna hneď zmizli a svoj pohľad som upriamila na Christy.
„Čo to tu stváraš?
„Aspoň že reaguješ na svoje pravé meno keď na prezývku už nie." postavila predo mňa nejaký drink. Nevedela som čo to je, no podľa toho ako to vonia je to celkom silné.
„Prestaň na neho myslieť." povedala a sadla si zo svojím drinkom vedľa mňa.
„Ako to môžeš vedieť?"
„Poznám ťa už dosť dlho na to, aby som to vedela." povedala. Prikývla som, len nech už o tom nerozpráva.

„Odskočím si." povedala som. Vzala som malú čiernu kabelku a zamierila som k záchodom.

Miestnosť bola prázdna. Rýchlo som vykonala svoju potrebu a potom som vyšla z kabínky a išla som si umyť ruky.

„Charlie." ozvalo sa. Pri zvuku toho hlasu ma zamrazilo. Pozrela som sa do odrazu zrkadla. Stála priamo za mnou. Natasha.
Zastavila som vodu, utrela som si ruky a prešla okolo nej.
Zastavila ma a chytila ma za ruku, na ktorej som mala modrinu, síce už takmer neviditeľnú od Zayna.
„Pusť ma." precedila som skrz zuby.
„Nie, počkaj." povedala. Vytrhla som si svoju ruku z jej zovretia a ruky som si založila na prsiach.

„Tasha čo odo mňa chceš?" zavrčala som na ňu. „Nepočuješ? Vyhrala si."

„Charlie prestaň. Nevieš čo..."

„Neviem čo? Natasha nerozumieš? Vyhrala si. Máš k Zaynovi voľnú cestu. Tak sa zober a nechaj ma na pokoji. Spravíš mi veľkú láskavosť. A ak dovolíš, nebudem tu strácať čas s niekym ako si ty."

„Charlie počkaj."

„Vieš čo? Nechápem, ako som mohla byť taká naivná. Verila som ti. Ty a Christina, boli ste osoby ktoré by som nevymenila. Bola si skvelá. Jediné čo si spravila, bolo že si ma využila. Vo svoj prospech. A teraz? Dosiahla si čo si chcela." prepálila som ju pohľadom.
V jej očiach nebolo vidno ani náznak ľútosti. Ona a Zayn. Sú to rovnaké svine.

„Je mi jedno, čo si o mne myslíš." prehovorila príliš kľudne.

„Tak načo ma otravuješ? Ani jednu nezaujíma tá druhá. Takže to je jedno, nie? Sorry ale moja inteligencia je asi vážne príliž nízka keď ti vôbec nerozumiem." zasmiala som sa. Neskutočne mi vadí. Ak tu s ňou ostanem ešte chvíľu, môžu ma odviesť na políciu za ublíženie na zdraví.

„Nie, nebudem tu teraz riešiť toto. Len, mala by si sa vrátiť za Zaynom." povedala a neprestávala sa pozerať do mojich očí.
Skoro mi zabehla vlastná slina, keď som to započula. Hocičo by bolo pravdepodobnejšie že povie, ako toto.
„Na žarty vážne nemám náladu. Si úbohá."

„Nechápeš o čo tu ide. Mala by si sa vrátiť. A ostať s ním. Inak neskončíš dobre."

„Vyhrážaš sa mi?!" zvýšila som na ňu hlas.

„Nevyhrážam sa ti. Ale mala by si ma poslúchnuť. A vlastne, je to jedno. Zayn ťa už hladá. Nepotrvá dlho, nájde ťa."

„Ja som so Zaynom skončila. Láskavo mi daj pokoj a choď upokojiť jeho potreby." prešla som okolo nej a otvorila som dvere.

„Charlie, vráť sa k Zaynovi." jej poslednú vetu som ignorovala. Vrátila som sa do baru kde som sa predierala ľuďmi až k stolu kde sedím s Christy.

Christina tam sedela na kolenách nejakému chalanovi s blonďavým hniezd na hlave. Ani som si nemusela domýšľať. Bol to Niall.

„Niall." pozdravila som ho.
„Charlie." usmial sa na mňa a ukázal jeho skvelý chrup.

„Kde si bola tak dlho?" ozvala sa Christina.
„Dlhá rada." pokrčila som plecia. Nechala som tých dvoch nech si robia čo chcú a sadla som si na druhú stranu stola. Nemala som pri sebe ani mobil, takže som tam iba sedela a pozorovala ľudí na okolo. Neustále som si prehrávala v hlave rozhovor s Tashou.

Mám sa vrátiť k Zaynovi? Čo je to za kravinu? A ako to že mi to hovorí ona?
Ničomu nerozumiem.
Že mi Zayn niečo celú dobu tajil, to už viem. Ale čo to má znamenať? Nerozumiem tomu.

„Nesmieš veriť nikomu ako je Zayn, a už vôbec nie tu!" toto mi hovorila Christy. Asi päťkrát.
Nikdy mi nepovedala viac.
A Natasha? Musím sa vrátiť k Zaynovi, pretože inak zle skončím? Prosím?!

Každá hovorí niečo iné. Každá mi niečo tají. Lenže, keď sa mám rozhodnúť, oveľa radšej budem veriť Christine ako Natashe. Tej neverím ani jedno jediné slovo.

Ale som zmätená. Kto by nebol?

Najradšej by som išla za jediným človekom ktorý vie na toto všetko odpovede. Lenže ten človek je Zayn. A Christy by ma za ním aj tak nepustila.
A keby som tam už náhodou bola, Zayn by ma znovu nenechal odísť, ak je pravda to, čo vravela Tasha. Lenže to nemám odkiaľ vedieť.
A aj keby, za Zaynom zo svojej vôle nepôjdem. S tým nech nepočíta. Nikto z nich.
„Idem k baru." povedala som Christy, ktorá ma aj tak nepočúvala. Bola až príliš zaujatá Niallom a on bol až príliš zaujatý ňou.