Captive Mafia | L.P

Chapter 6

Ešte som ani nebola plne pri vedomí a nemala som otvorené oči, no už som veľmi dobre vnímala nevoľnosť a otrasnú bolesť hlavy.
Keď som ich napokon otvorila, strhla som sa, keď som zbadala neznáme prostredie čo mi spôsobilo ďaľší nával nevoľnosti.
Zaúpela som a prevalila som sa na chrbát.
Rada by som zistila kde sa práve nachádzam, no to hneď nepôjde, keďže tá otrasná bolesť hlavy ma nikam nepustí.

Dvere sa otvorili a vstúpila vysoká mužská postava.

„Už som si myslel, že nevstaneš." prehovoril a mne až vtedy doplo. Liam.
Včera som sa s ním rozprávala a takisto sme aj spolu pili. No ďalej nič neviem.
„To by bolo oveľa lepšie." povedala som a rukami som si zakrila tvár.
„Vidíš? Vravel som ti, že nemáš toľko piť." povedal. Prikývla som, len nech už z huby nevypustí ďaľšiu podobnú múdrosť. Aj tak si budem myslieť svoje.

„Prinesiem ti vodu a lieky, čakaj tu." povedal a zmizol za dverami. Kam by som asi tak šla? Veď netrafím ani do kúpeľne, nieto ešte von odtiaľto.
Všimla som si na zemi vedľa postele malú čiernu kôpku oblečenia. A vedľa kôpky moje, vlastne Christinine, topánky a kabelku.
Odkryla som paplón a zbadala som svoje telo iba v nohavičkách a podprsenke. Vyzliekol ma? Bože.

„Tu. Vezmi si to a napi sa." povedal keď sa vrátil. Podal mi dve tabletky a pohár vody. Spravila som to čo mi povedal a prázdny pohár som položila na nočný stolík.
Posadila som sa a oprela o čelo postele, paplón som si vytiahla až ku krku a pozrela som na Liama.

„Prečo som tu?" začala som.

„Pretože kým som si od teba stihol v taxíku vypýtať adresu, zaspala si z hlavou na mojom pleci. Čo som mal robiť? Nechať som ťa tam nemohol." zasmial sa.
„Uhm, keby si niečo potrebovala, stačí zakričať. Kľudne si pospi ak chceš." povedal a bez toho aby počkal na odpoveď opustil izbu.

Hm, jasné, toho chlapa vlastne takmer vôbec nepoznám ale hlavne že sa môžem válať u neho doma.

Napriek hnusnej bolesti hlavy som sa vytrepala z postele. Držiac sa za hlavu som sa pozrela do zrkadla na skrini.

„Uhm." ozvalo sa od dverí. Stál tam Liam a v ruke mal nejaké veci.

„Ja len, že som ti priniesol nejaké tričko aby si nemusela byť v tých šatách." povedal a veci položil na posteľ.
Zrejme sa cítil trápne, keď ma takto videl, iba v spodnom prádle, ale ja som to neriešila.
Nikdy by som nepovedala že takého človeka ako je on vyvedie toto z miery.

„Liam?" zastavila som ho.

„Áno?"

„Ja len, či by si mi ukázal kde je kúpeľňa. Prosím." poprosila som ho a prešla som späť k posteli na ktorú som si sadla.

„Na chodbe, tretie dvere od týchto."

„Vďaka." povedala som mu. Liam opäť zmizol a nechal ma samú.
Tričko ktoré mi priniesol som nechala na posteli a zo zeme som si vzala šaty.
Nebudem si oblieklať jeho veci, predsa len, odídem odtiaľto čo najskôr ako sa dám do poriadku. Už len to že som tu je divné.

Presne ako mi povedal som na chodbe našla tretie dvere od týchto a vošla som dnu. Neušlo mi, že Liamov dom je naozaj veľký a moderne zariadený. Keď som vošla do kúpeľne, len sa mi to potvrdilo.

V rýchlosti som si obliekla šaty ktoré boli trochu pokrčené no nevyzerali zas až tak zle, z ruky som si stiahla gumičku a vlasy som si dala do drdolu, potom som si ešte umyla tvár a provizórne som si umyla zuby. Keďže som pri sebe nemala kefku, trochu pasty som si vytlačila na ukazovák. Problém vyriešený.