Captive Mafia | L.P

Chapter 28

Želám si, aby som takéto rána zažívala častejšie.

Ležať tesne pri Liamovi a pozorovať ho ako spí.
Jednu ruku má prehodenú cezo mňa a na druhej ležím.
Viem že som úplne nahá, prikrytá som len tenkým paplónom.
Neviem, koľko času som strávila pozorovaním spiaceho Liama, bolo to zrejme dosť dlho.
Slnko stúpalo vyššie a vyššie, bolo neskoré poludnie no ja som z postele vyliezť nechcela. Toto je posledný deň v L.A na nejakú dobu, zajtra o takomto čase už budem v Chicagu.

„Dlho ma pozoruješ?" zamrmlal Liam.

„Trochu." usmiala som sa. „Mimochodom, dobré ráno."

„Aj tebe." odpovedal. Natiahol sa ku mne a objal ma.

„Fajn, Liam. Pusti ma, idem do sprchy." vyslobodila som sa z jeho objatia a vyliezla som z postele. Rýchlo som si vzala veci a zamkla sa v kúpeľni.

----

„Dobré ráno." vošla som do kuchyne, kde bola moja mama. Hodiny na stene ukazovali pol tretej.

„Ahoj." usmiala sa mama. Nakladala špinavé riady do umývačky. „Vyspali ste sa dobre?"
Prikývla som s úsmevom na perách.

„Charlotte, chcem aby si vedela, že pri tebe budem stále, nech sa rozhodneš akokoľvek. Takže sa vôbec netráp so Zaynom. Zabudni na neho. Máš pri sebe Liama." povedala. Zavrela umývačku a objala ma.
„Ďakujem mami." povedala som.

„Tak, kedy odchádzate?"

„Zajtra ráno."

„Zdravím." ozvalo sa od dverí. Vošiel sem Liam v šortkách a tričku a usmial sa na moju mamu. Po tom ako som odišla zo svojej kúpeľne, zavrel sa tam on.

„Ahoj." pozdravila ho moja mama.
„Budete obedovať?"

„Áno." povedala som. „Ty a otec ste už obedovali?" spýtala som sa a išla som nachystať taniere.

„Áno, otec už dávno odišiel na stretnutie."

„Veď je nedeľa." namietla som. Vzala som dva taniere na polievku a preniesla som ich na stôl.

„Dobre vieš že otec chodí na stretnutia aj v nedeľu, netvár sa tak prekvapene." poučila ma.

„Myslela som že sa už poučil." zamrmlala som potichu, tak aby to mama nepočula.

Sadla som si za stôl spolu s Liamom a naložila som si polievku. Mama stála pri linke a pozorovala ma, v ruke držala utierku a utierala príbory.

„Všetci hostia čo boli u nás už odišli?" spýtala som sa.

„Áno, aj starí rodičia. Každý sa už pobral domov."

„Dobrú chuť." povedal Liam. Takisto som mu popriala a začala som jesť. Popritom som odpovedala na mamine občasné otázky.
Liamovi zazvonil telefón. Vytiahol si ho z vrecka a priložil k uchu.
„Áno?"

Vstala som od stola a odpratala som taniere. Mama medzitým odišla z kuchyne.

„Však teraz len žartuješ?" zamrmlal Liam. Medzi dvomi prstami si stlačil koreň nosa.

„Nie! Zbláznil si sa? Nechápem prečo si sa v tom musel hrabať. Čoskoro to zistí a nebude mu dlho trvať, kým mu dojde že sme to my. Navyše, čo Charlie? Je s nami, lenže teraz už o tom všetkom vie!"

„Hlavne nič nerobte. Povedz Christine, nech nikam nejde. Večer sme naspäť." a zložil to. Zmätene som sa otočila na Liama.

„Čo si myslel tým, že večer sme naspäť?"