Chapter 9

500 30 3
                                    

Dlho mi trvalo kým som sa dokopala zájsť za ním. A takisto mi dlho trvalo kým som tam trafila, pretože moja pamäť nie je v tomto veľmi skvelá.
Keď som nakoniec zastavila pred veľkým domom kde Liam býva, bola som už celkom ukludnená aj keď nie úplne.
Viem to, že Liam možno nie je ten Liam čo má niečo spoločné s Christy a Niallom, možno je to úplne niekto iný. No ak to je on tak v tom prípade musím zistiť čo sa to tu deje.

Samozrejme že sa ho nemôžem hneď len tak začať vypytovať. Dúfam že sa postupne k tomu nejako dostanem. Alebo nie.

Vystúpila som z auta ktoré som zaparkovala rovno pred bránou a kráčala som k domu. Bránka bola otvorená, takže bude doma.
Bola som naozaj dosť nervózna keď som klopala na dvere a čakala čo bude ďaľej.

„Charlie?" vo dverách sa objavil Liam. Trochu sa usmial no vyzeral akoby celú noc nespal.

„Uhm, neruším?"

„Nie, v pohode. Poď ďalej." povedal a viac otvoril dvere aby som mohla vstúpiť. Vyzula som sa a kráčala som za ním do obývačky.

„Stalo sa niečo?"

„Uhm, ani nie. Teda, tak trochu." sadla som si na gauč a on si sadol oproti mne.

„Mohla si zavolať."

„Nemám tvoje číslo. Papierik mi niekde vypadol." zaklamala som, napriek tomu že jeho číslo je stále v mojej peňaženke.

„Čo sa stalo?"

„Nič čo by si musel riešiť." usmiala som sa trochu nasilu, len dúfam že si to nevšimol. „Menšie problémy s ľudmi ktorý ma čím ďalej, tým viac prekvapujú aj keď neviem či v dobrom alebo v zlom zmysle. Musela som odtiaľ nachvíľu odísť, dúfam že ti nevadí, že som prišla sem."

„Nie, je to v pohode. Nebudem vyzvedať ani sa nič vypytovať. Som rád že si prišla za mnou."

„Ďakujem." povedala som a usmiala som sa na neho.

Nejako sme nič neriešili, sem tam sme sa rozprávali o blbostiach alebo sme pozerali telku. Na Liamovi však bolo vidieť, že je unavený a najradšej by spal.

„Si unavený, kľudne si choď lahnúť a ja pôjdem. Nebudem ťa teraz otravovať."

„Nie, nemusíš nikam chodiť." povedal a pokrútil hlavou. Prevrátila som oči. Bože.
„To je jedno. Aj tak si choď lahnúť."

„Určite." zagánil na mňa. Tiež som na neho zagánila a hodila som do neho vankúš, ktorý ležal vedľa mňa. Chytil ho a zúžil oči.

„Hej, Liam. Choď si lahnúť, dobre?" pozrela som na neho. Prehovárala som ho ešte dosť dlho, kým sa zdvihol a odišiel do izby so slovami, že si nachvíľu zdriemne, nech si robím čo chcem a nech sa neopovažujem odísť.

Fajn, nemala som v pláne nikam chodiť. Lahla som si na gauč, zmocnila som sa ovládača a prepínala som kanály v telke, kým som nenašla niečo, na čo sa dalo pozerať.
Bol to nejaký divný film, ktorého pointu som veľmi nepobrala, no čo už.
Keď film skončil, prepínala som ďalej až na MTV, kde som sa zapozerala do "16 and pregnant", čo nikdy nepochopím. Sama neviem, či niekedy v ďalekej budúcnosti chcem mať vôbec dieťa. A byť mamou v 16tich? Čo som sprostá? Nikdy.
Z chodby som započula zvoniť svoj telefón tak som sa rozbehla za ním aby som ho stihla zdvihnúť.

„Áno?" priložila som si telefón k uchu a vrátila som sa do obývačky.

„Charlie? Kde si?" ozvala sa Christina. Znelo to dosť naliehavo.

„Uhm, u kamaráta." povedala som. „Čo sa deje?"

„Je mi jasné, že si čítala tie veci so Zaynom aj že si videla tú zbraň. Vysvetlím ti to. Iba ma teraz počúvaj. Ostaň kde si."

Captive Mafia | L.PWhere stories live. Discover now