Captive Mafia | L.P

Chapter 26

Milujte ma :D
Posledná na dnes! :D ale ak chcete, zajtra publikujem minimálne 2, záleží na vás :D

Položila som kulmu na vlasy na umývadlo a do ruky som si vzala lak. Takmer hodinu som si kulmovala vlasy, ku kaderníčke som nestíhala a tak som to vzala do vlastných rúk.
Dopadlo to celkom dobre, vlasy získali väčší objem a boli pekne kučeravé, no nie až príliš. Poriadne som si to zalakovala.
Za necelú hodinu odchádzame do kostola, mala by som si pohnúť.

Odložila som všetky veci ktoré som použila na líčenie a vrátila som sa do izby.
Liam tu nebol, neviem kam zmizol. Vytiahla som si zo skrine obal v ktorom boli ukryté moje šaty a rozopla som ho.

Mala som na sebe iba župan, pod ním len spodné prádlo a nič viac, ani podprsenku.
Župan na mne dlho neostal, musela som sa obliecť do šiat a tak som ho zo seba zhodila a nohou kopla ku posteli.
Obliekla som sa do dlhých bordovofialových šiat s výstrihom v tvare písmena V.

Vytiahla som svoje čierne lodičky a nazula si ich. V skrini už Liamov oblek nebol, takže je už zrejme hotový a čaká dole.

Na stole som mala krabičku a v nej zlatú retiazku a náušnice. Keď som to mala na sebe, uistila som sa že mi nič nechýba a odisla som z izby.

Hore som videla len môjho otca ktorý si v kúpeľni pred zrkadlom viazal kravatu a Jasona, ktorý bol vo svojej izbe. Dvere mal otvorené a práve si pripínal na sako manžety.

„Už sa to kráti.“ skonštatovala som s úsmevom, keď som sa zastavila v jeho izbe.

Svetloblonďavé vlasy mal učesané no zároveň trochu rozstrapatené a nagélované.

„Kráti sa čo?“ zasmial sa.

„Za chvíľu budeš ženatý.“

Prikývol a usmial sa na mňa.

„Pred asi tromi a pol rokmi, keď som chodila s Aimee na strednú. Strašne sme ti liezli na nervy. Vy dvaja ste si stále skákali do vlasov. A teraz ste rodina.“

„Tiež by som nepovedal že moja malá sestra krátko po strednej zdrhne cez pol štátu do Chicaga.“

„Každý sme si vybrali svoju cestu." povedala som a pokrčila som plecia.

„Máš pravdu.“ prikývol. Chvíľu sme na seba pozerali, potom som usúdila že je najvyšší čas zísť dole a tak som ho tam nechala.

Dole v hale bolo asi 15 ľudí, naša najbližšia rodina. Keď som schádzala dole, očami son hľadala Liama. Nikde som ho nevidela asi preto, nechcel byť tu, keď tu nikoho nepozná. Možno bude v kuchyni?
Kým som išla do kuchyne, zastavila som sa pri zopár ľuďoch, mama sa zhovárala s jej sestrou a jej deťmi.

Presne ako som si myslela, Liam bol v kuchyni. Stál pri linke a zamyslene niekam pozeral.
Vzhliadol keď som tam vošla a pozrel na mňa. Krátko sa usmial.

Podišla som k nemu.

„Mali by sme ísť.“ povedala som, „ostatní pomaly odchádzajú. Aj my musíme ísť.“

„Iba keď sme osamote ti môžem povedať že si krásna v tých šatách.“ zamrmlal. Takmer okamžite som sa začala červenať. Predsa, sme "spolužiaci" a každý máme svojho partnera. Nemôžeme pred ostatnými nič robiť.
Skôr než som sa nazdala, Liam ma pobozkal.
Privrela som oči, pootvorila som pery.
Bol to jeden dlhý a krásny bozk.
Obaja sme sa otočili, keď sme započuli odkašlanie.

Pri vchode do kuchyne stála mama. Mala pohľad, ktorý som nedokázala rozlúštiť.
Obaja sme sa od seba hneď odtrhli.

„Odchádzame.“ povedala mama a bez jedného slova sa otočila.