Captive Mafia | L.P

Chapter 27

Ani som si nevšimla, že za mnou kráča moja mama. Zavrela za mnou dvere mojej izby.

„Bol to krásny deň." usmiala sa.

„Máš pravdu."

„Všetci sme si ho užili. Liam tiež, nie?"

„Mami," namietla som, „chceš sa rozprávať o Liamovi?"

„Chcem sa s tebou normálne porozprávať, Charlotte." usmiala sa.
Úsmev som jej opätovala. Moju mamu mám veľmi rada, viem že pochopí všetko, čo jej poviem.

„Ako to je medzi tebou a Zaynom?"

„Mami... Ja," nevedela som čo povedať, sadla som si na okraj postele.

„Vy dvaja už nie ste spolu, však?"

Nadýchla som sa, hneď ako to povedala, „Ako to vieš?"

„Neviem, pýtam sa. Len tomu veľa naznačuje."

„Nie, nie sme spolu. So Zaynom už nie sme nič." pri poslednom slove sa mi zlomil hlas. Vložila som si hlavu do dlaní. Nechcela som sa rozplakať, len už som tomu nevedela zabrániť.
Pomaly mi slzy stekali po lícach.

„Čo sa stalo?" cítila som ako si mama sadla vedľa mojej posteľe a pohladkala ma po chrbte.

„Prestali sme si rozumieť. A potom ma podviedol. Neviem čo sa stalo." po poslednej vete som sa už úplne rozplakala, vzlyky mnou lomcovali a ja som sa cítila úplne mizerne.
„Miláčik. To mi je veľmi ľúto." povedala a objala ma. Nijako mi to nepomohlo, po mesiaci premáhania sa som tomu plaču už nevedela zabrániť.

„Je to hrozný pocit keď jedno moje dieťa prežilo jeden z najlepších dní v živote a druhé sa spamätáva z rozchodu. No Liam vyzerá úplne inak ako Zayn. Má inú povahu. No si pre neho všetko."

„Ako vieš?" pozrela som na ňu, potom mi zrak opäť zaliali slzy.

„Spôsob akým sa na teba pozerá. Akoby ťa chcel stále chrániť. Stále je s tebou."
Prikývla som a vzlykla zároveň.

„Nikdy som nečakala že Zayn niečo takéto urobí a urobil to. A potom prišiel Liam a..."

„Zabudni na Zayna. Liam je pri tebe stále." objala ma a znovu hladkala po chrbte.

„Mami žijem v totálnej neistote! Celý môj život je hore nohami. Neviem komu mám veriť, neviem či môžem veriť Liamovi!" zvolala som zúfalo. „Správa sa ku mne divne, no neviem ako to medzi nami je. Zayn sa ma snaží skontaktovať a ja neviem čo mám robiť. Ani jeden nie je pre mňa dobrý."

„To musíš vedieť ty, Charlotte. Rozhodni sa podľa seba."

„Bojím sa. Že sa všetko pokazí ešte viac."
Vzlykla som. Najradšej by som mame povedala úplne všetko aj o Liamovi a aj o Zaynovi, o celom živote v Chicagu, o tom čo mi Zayn spravil. Nemôžem. A to ma tak strašne ubíja.
Vlastne až teraz som si uvedomila, že nemôžem nič. Nemôžem konať podľa seba, musím robiť to čo povedia druhí. Pretože inak to nemusí dopadnúu dobre.
Ale nie je nič horšie, ako byť bábika v niekoho špinavej hre, bez moci konať podľa seba.

„Najradšej by som na nejaký čas ostala tu," začala som, „ale nemôžem." mama sa na mňa stále pozrela a usmiala sa.

„Charlotte, si dospelá nesmieš ujsť pred vecami, ktoré ťa čakajú v Chicagu. Musíš sa im postaviť a vyriešiť ich."

„Bojím sa." vzlykla som. Neviem presne čoho, ale je veľa vecí ktorých sa mám báť. Slzy mi už celkom zmáčali tvár a celý môj mejkap bol rozmazaný.
Nechcela som nikde plakať, len tu ma to zlomilo. Keď som si všimla že tu je to iné ako tam.