Captive Mafia | L.P

Chapter 16

Liam nechal moje kufre na chodbe so slovami že mi ich potom odnesie do izby. Vyzuli sme sa a obaja sme išli do obývačky. Liam povedal že takmer vždy tu niekto je, a tak by ma zaujímalo kto je tu tentoraz.

„Čaute." povedal Liam a ani sa nepozrel lepšie kto okupuje jeho obývačku a išiel do kuchyne. Asi preto že vie kto u neho je. Je to logické.

V obývačke sedel Luke ktorý sedel na gauči, v ruke mal plechovku piva a pozeral hokejový zápas a vedľa neho sedel nejaký blonďatý chalan s kučeravými vlasmi takmer po uši. Som zvedavá koľko ľudí z Liamovej gardy ešte nepoznám.
Pozdravila som a ich pohľady skončili na mne. Luke sa usmial.
„Hádal som koľko dní ťa tu neuvidím. Dlho ti to nevydržalo." drzo sa uškrnul.
Už som si nejako zvykla počúvať Lukove drzé a občas sexistické narážky.
„Ehm, Charlie toto je Ashton." povedal a ukázal na chalana vedla neho ktorý sa na mňa milo usmial. Na prvý pohľad vyzerá Ashton ovela milšie a menej hrozivo ako zvyšok tejto bandy.
„Ahoj." povedala som mu s úsmevom.

„Luke je ti jasné že zajtra kupuješ pivo!" zvolal Liam z kuchyne.

„Mal si ho kúpiť viac." povedal Luke s úsmevom.

„Gól! Áno, konečne!" zakričal Luke o chvíľu neskôr a začal sa radovať ako malé decko. Ashton do neho drgol aby nevrieskal a Luke mu to vrátil.
Nechala som ich tam a išla som za Liamom do kuchyne.
„V ktorej izbe sa môžem zložiť?"

„Kľudne v tej kde si už raz spala. Pomôžem ti veci vyniesť hore."

---

Zobudila som sa zrazu, v jednu chvíľu som spala a ďaľšiu som ležala na posteli a pozerala na biely strop. Siahla som po mobile ktorý bol na stolíku aby som zistila koľko je hodín.
Desať nula šesť. Zaujímalo by ma, či Liam ešte spí.

Vyliezla som z postele a začala som si hľadať niečo na oblečenie.
Včera som šla spať pomerne skoro, zavrela som sa v izbe len čo mi Liam dal do izby moje veci a odišiel späť za chalanmi. Ani neviem kedy odišli. Alebo tu zrejme ostali, izieb je tu dosť.

Prezliekla som sa do teplákov a trička a otvorila som dvere. Privítalo ma ticho, možno ešte Liam spí.
No už na schodoch som zacítila vôňu lievancov a hneď som si predstavila Liama ako stojí pri sporáku. Divná predstava, no keď som zišla do kuchyne potvrdilo sa mi, že Liam varil.

„Dobré ráno." povedala som a pozrela som sa na stôl kde sú na veľkom tanieri lievance a fľaška sirupu.

„Aj tebe." pozdravil ma Liam. „Dáš si?"

„Áno." súhlasila som. Vzala som si tanier a príbor a naložila som si dva okrúhle lievance ktoré som poliala trochou sirupu. Liam si sadol oproti mne a tiež si nabral na tanier.

„Kde sú ostatní?" spýtala som sa predtým ako som si dala do úst prvé sústo.

„Včera odišli."

„Aha, takže tu teraz nikto nie je?"

Liam sa zasmial. „Áno, okrem nás dvoch tu teraz nikto nie je."

Ďalej sme jedli mlčky, premýšlala som o dnešnom dni a o tom čo budem robiť. Spomenula som si na Liamov sľub že mi ukáže čo je dole. Naozaj ma zaujíma čo tam je a keďže tu teraz nikto nie je, tak by mi to mohol ukázať.

„Liam?"

„Hm?" pozrel sa na mňa popritom ako jedol.

„Celkom by ma zaujímalo, čo je dole, ukázal by si mi to tam?"

„Ak chceš, kľudne."

Keď sme dojedli, odišli sme z kuchyne a a išli sme ku schodom. Vedľa schodov boli dvere ktoré otvoril. Bolo tam úzke točené schodisko. Liam zasvietil svetlo a zavrel za nami dvere, potom kráčal dole. Nižšie boli dvoje dvere vedľa jedných bol na stene zavesený kľúč.

„Tu je garáž ale predpokladám že to ti nemusím ukazovať." pozrel na mňa aby sa uistil či náhodou nechcem vidieť aj tú.

Vzal zo steny kľúč a odomkol dvere. Zasvietil a nechal ma nech vojdem prvá.
Vošla som do tmavej miestnosti ktorú teraz osvetlovalo biele svetlo. Ako prvé ma upútalo boxovacie vrece visiace zo steny vo vzdialenejšom rohu miestnosti.
Ako na povel, hneď sa mi vybavili spomienky z L.A, no nechcela som myslieť na domov a časť môjho detstva.
Bol tu aj gauč, stôl a televízia pripevnená na stene, potom činky a na poličkách boli poukladané ďaľšie veci ktoré nepoznám.

„Čakala som čokoľvek, ale nie provizórnu telocvičňu." uškrnula som sa.

„Trochu telocvičňa, trochu môj osobný kútik na premýšľanie. Ešte niečo ti ukážem." prešiel na druhú stranu miestnosti kde boli ďaľšie dvere, no tie vyzerali oveľa masívnejšie ako ostatné. Vošli sme do naozaj dlhej a celkom úzkej miestnosti. Na šírku mohla mať asi päť metrov no na dľžku aj dvakrát toľko.

Rozhliadla som sa a hneď som si všimla dominantu tejto miestnosti. Má tu strelnicu.
Vzadu pri stene sú dva terče a vpredu je niečo ako zábradlie ktoré určuje odkiaľ sa strieľa. Pri stene je naozaj veľká skriňa a pri druhej stene sú na poličkách poukaldané zbraňe.

„Chceš si to skúsiť?" spýtal sa s úsmevom. „Najprv mi to predveď." prikázala som mu so zvedavosťou. Prikývol a podal mi veľké slúchadlá.
„Tu sa to ozýva oveľa viac ako vonku. Nasaď si ich."

„Nie je to počuť?"

„Nie, táto miestnosť je zvukotesná. Keby sme tu niekoho zamkli tak si skôr vykričí hlasivky než by sme ho aspoň trochu počuli." otočil sa mi chrbtom, vzal si zbraň ktorá vyzerala navlas rovnako ako tá Zaynova, namieril na terč a vystrelil.
Napriek slúchadlám som to počula veľmi dobre. Sledovala som Liama, ako strieľa na terč. Strieľal až kým nevyprázdnil celý zásobník.

„Teraz ty?" otočil sa ku mne a ukázal rukou na terč v ktorom bolo vidno stopy po guľkách. Väčšina bola v strednom najmenšiom kruhu alebo v tom o niečo väčšom.
Liam mi podal už nabitú zbraň s plným zásobnikom. Teraz ma jej váha už takmer neprekvapila.

„Ruky natiahni pred seba. Prsty sem," posúval mi ruky presne tam kde majú byť „mierne sa rozkroč. Fajn. Sleduj terč, nie pištol ani guľku." odstúpil odo mňa a nechal ma samú. Zahľadela som sa na svoj cieľ, naklonila som pištol vo svojích rukách a prižmúrila som oči.

Ozvala sa rana a ja som celkom zavrela oči. Keď som ich opäť otvorila, na terči nebola žiadna hmatateľná stopa po náboji. Za sebou som začula tichý chichot.

„Nesmej sa." zakričala som na Liama a potom som sa znovu sústredila na terč.
Znovu som vystrelila, tentoraz bez toho aby som zavrela oči. Celkom v poslednom kruhu, bolo vidno stopu po náboji.

„Nie som v tom až taká zlá." zamrmlala som pre seba.

„Už ten prvý si tam mohla trafiť, keby si nezavrela oči." uznanlivo prikývol Liam. Sám sa postavil vedľa mňa a mieril na druhý terč. Liam vystrelil a ja tesne za ním. On opäť trafil stred a ja som opäť neopustila posledný kruh. Lepšie to ako nič.

„Nečakala by som že vás tu nájdem spolu." zakričal niekto od dverí aby prehlušil výstrely. Tento raz som sa netrafila vôbec.
Otočila som sa a uvidela som Christinu.

„Chceš sa predviesť?" spýtal sa Liam s miernym úškrnom a namieril na ňu zbraň. Christy sa usmiala a vzala si od neho podávanú pištoľ a prešla k terču.

„Ako si vedela že sme tu?"

„Nevedela som že si tu ty. Keď je Liam sám doma, takmer vždy je tu. Myslela som že si odišla z Chicaga. V hoteli si už nebola a mobil si mi nebrala." pozerala na mňa, krátko pozrela na terč pred sebou a potom vystrelila s takou presnosťou a ľahkosťou akú nevidím ani pri Liamovi. Nemalo by ma prekvapiť keď zasiahla stred terča.

****

Nový diel je hotový a pridaný, tak čo vy naň? ^^
Rada by som počula názory na diel(kľudne mi môžte povedať názor zatiaľ na celý príbeh, ja budem len rada), pretože ma názor véľmi zaujíma :D.
KatkaaaD😄😘

Votes&Comments❤

Majte sa:)