Captive Mafia | L.P

Chapter 36

„Nechápem." zamračila som sa a pozrela na ľudí okolo.

„Tam v rohu." kývla Christina nenápadne hlavou. Odpila som si z kávy a opatrne sa obzrela cez plece na druhý koniec starbucks.
„Je tam."

„Čo to má doriti zase znamenať?"

„Neviem. Sledujú nás. Teda skôr teba." povedala a dojedla svoj muffin.

„Je to podľa teba normálne, že nás sleduje jeden zo Stylesových mužov?"
spýtala som sa a pozrela na toho človeka. Pohľady sa nám na okamih stretli, no potom hneď odvrátil pohľad a začal sa venovať novinám.

„Máš pocit že Styles je normálny?" spýtala sa Christina hrubo. Prevrátila som oči.
„Nedostal to čo chcel, stráži situáciu no drží sa v úzadí."

„Aha a čo teraz? Predpokladám že nás nenechá len tak odísť."

„Zavoláme Niallovi." pokrčila plecia akoby o nič nešlo a vytiahla mobil.

Ak sa nemýlim, sú to tri týždne od toho čo sa stalo. Minimálne. A nič sa nestalo. Všetci predpokladajú že sa stiahol a pracuje na niečom novom. Mňa a aj ostatných nechal na pokoji a nič sa teraz nedeje, no som si istá že mi opäť niečo zatajili.

„Poďme von. Už by tu mali byť."

„Mali? Nevravela si že zavoláš len Nialla?" spýtala som s a a obliekla som si sveter popri tom ako som odchádzala zo Starbucks.

„Prišiel aj s Louisom."

„Aha." odpovedala som a išla za ňou. Pred Starbucks hneď vedľa Christininho auta parkovalo Louisove. Louis s Niallom stáli vonku opretí o auto a rozprávali sa.

„Sleduje nás chlap od Harryho." vysvetlila Christy keď sme prišli ku nim.

„Nemám náladu na toto." zabručal Niall.
„To nikto." prikývla som.
„Okej, ja idem s Niallom a vy dvaja choďte spolu." povedala Christina a odomkla svoje auto do ktorého s Niallom nasadli.

Sadla som si vedľa Louisa, ktorý už štartoval. K Liamovi to je dosť ďaleko, asi 15 minút autom cez mesto.

Počas cesty sme neprehovorili ani slovo, ja som mala zavreté oči rozmýšlala ako vždy, o niečom nepodstatnom. Otvorila som ich, keď som ucítila dotyk na svojom stehne.

„Louis..." zamrmlala som, keď si položil ruku na moje stehno. Hneď ju stiahol bez toho aby sa na mňa pozrel a dal ju na volant.
„Dobre vieš, že..." odmlčala som sa. Neviem čo som chcela vlastne povedať, no aj tak by to mohol pochopiť že toto nechcem.

„Všetko viem." zamrmlal a ja som prevrátila oči.

Keď sme dorazili, bez slova som vystúpila a pobrala sa do domu. Boli sme tu skôr ako Christina s Niallom, tí sa držali za nami. Vyzula som sa a vošla do obývačky.
Bol tam Liam, stál pri okne a telefonoval. Pozeral sa na mňa asi päť sekúnd, nakoniec odvrátil pohľad a zahľadel sa inam. Kráčala som do svojej izby.
Rozmýšlam, ako dlho toto vydržím?

Keď som však prechádzala okolo hosťovskej, ktorá je prázdna a nikto tam nie je, niečo vo mne mi vraví že je to lepšie, keď tu Hannah ani s malou nie je. Ktovie.

•••

Otvorila som oči, keď sa mi zdalo že je tu niečo divné.
Bola tma, no ja som napriek tomu ležala schúlená na zadných sedadlách auta a ešte bola aj prikrytá dekou.
Nevedela som sa zorientovať, zmätene som pozerala okolo seba.

V predu sedel šofér, ktorého som nevedela z ľahu identifikovať. Kým som sa zdvihla, prešla mnou malá vlna paniky, prečo sakra niesom v noci vo svojej posteli ale v nejakom aute?
Toto auto som však poznala, takisto človeka za volantom.