Captive Mafia | L.P

Chapter 24

Šaty na svadbu ktoré boli v obale som opatrne preložila na polovicu a uložila som ich do kufra, bola to posledná vec čo som si potrebovala zbaliť.

Už plný kufor som postavila ku stene aj spolu s ruksakom, kde mám veci, ktoré som si nechcela dávať do kufra.

Vonku sa pomaly stmievalo, bolo na čase si skontrolovať a nachystať všetky doklady a letenku. Všetko som si nachystala do ruksaka.

Stále som nevedela čo poviem rodičom, niečo už vymyslím. Na premýšľanie budem mať dosť času v lietadle.
Začínal večer a ja som si posledné tri hodiny chystala veci, aby som sa ráno nemusela naháňať.
Neviem čo robí Liam, zrejme si tiež chystá veci alebo je v obývačke s ostatnými.

Dnes tu ostanú všetci okrem Lukea.
Neviem či je to iba môj pocit, ale zdá sa mi, že z toho Liam robí veľké haló. Odchádza so mnou na štyri dni preč, a preto musí každému povedať, čo treba robiť? Občas sa k nim správa ako keby boli malé deti. Ale na to že Liam musí mať všetko pod kontrolou som si už zvykla.

Okolo pol deviatej večer, keď som si bola istá že mi nič nechýba som išla dole do obývačky. Liam s Louisom sedeli pred notebookom a vyzerali veľmi zamyslene, Niall pozeral telku s Ashtonom a Christy sedela vedľa Nialla a pozerala do mobilu.
„Christy?“ povedala som jej. Keď zdvihla ku mne pohľad, ukázala som rukou ku dverám do suterénu. Nečakala som na ňu dlho, hneď sa zdvihla a išla za mnou.

Odomkla som dvere do telocvične a kľúče zavesila na háčik. Ani nie o minútu za mnou prišla Christina.

„Tešíš sa?“ spýtala sa ma a sadla si na kožený gauč.

„Neviem. Čo mám povedať rodičom? Jasovi? Je to pekne nahovno. A ja nechápem, prečo musí ísť so mnou? Oveľa lepšie by som to zvládla keby som šla sama.“

„Viem  že ti to nie je úplne príjemné, ale skús ho pochopiť.“

„Ale preboha,“ kráčala som ku skrinke odkiaľ som si vzala dlhý obväz, ktorý som si obmotala okolo dlaní a hánok. Nechcela som si ich mať ešte viac odreté, „správa sa ako môj otec. Veď idem na štyri dni preč a on z toho robí haló.“

Pristúpila som ku vrecu a udrela doň. Modriny na mojom tele bolo cítiť, no tú bolesť som docela ľahko zatlačila do úzadia.

„Každý z nás vidí to, že Liam sa na teba pomaly namotáva. Po tom, čo ťa našiel u Zayna sa správa k tebe úplne inak.“

„Nezdá sa mi že sa správa inak.“ znovu som udrela a moje päste pristáli na docela tvrdom povrchu vreca.

„Tebe možno nie. Ale my to vidíme. Stále ťa má na očiach.“

„Ach bože.“ zamrmlala som.

„Nerieš to. Uvidíš, tá cesta vám prospeje.“

„Dúfam.“  zašepkala som. Christina nemala šancu to počuť.

Neviem, koľko som tam strávila času.
S Christinou sme sa rozprávali asi trištvrte hodinu, potom odišla späť hore. Ostala som tam ešte chvíľu, no potom som šla hore aj ja.

Ostatní boli stále v obývačke až na Christy a Nialla, Liam, Ashton a Louis sa smiali a zhovárali.
Nemala som chuť ostávať s nimi v obývačke preto som sa išla hore prezliecť sa a osprchovať.

Už v tielku a šortkách na spanie som vošla do izby a zavrela som za sebou dvere. Vonku panovala tma, zatiahla som závesy na oknách a potom som prešla k posteli.
Lahla som si do nej a premýšľala o nasledujúcich dňoch. Bude príjemné ich zase vidieť, ale celkom sa aj obávam.