MYSTERIOUS

IV.

Kirsten s... zdá sa mi to alebo je to naozaj Dylan?! Nemyslela som si, že to bude robiť práve s takou rozmaznanou babou ako je ona. Príde mi skôr ten typ, čo také baby nemá rád.

,Si jebnutá alebo čo?!" zakričí na mňa Kirsten, ktorá sa s naži nejako zakryť.

,,Prepáčte....ja..." chcem povedať ale neviem čo. Nejako mi došli slová. Dylan má na sebe našťastie ešte boxerky. Prekvapene sa na mňa díva.

,,Tak už vypadni!" povie ešte zúrivejšie Kirsten a ja zavriem rýchlo dvere. Zhlboka sa nadýchnem a začnem sa smiať. Vážne som práve videla "najpopulárnejšiu" babu školy, ako si to rozdáva s Dylanom O'brienom? Pokrútim sama sebe hlavou a vrátim sa späť ku schodom. Dobre, srandy by na dnes stačilo! Musím nájsť Thea a Sam! Porozhliadnem sa zo schodiska po prízemí. Nikde žiadny známy. Teda poznám nejakých žiakov zo školy, ale inak nič! Toto bude horor!

KONČÍM! Sadnem si unavená na sedačku. Už ich tu hľadám asi hodinu! Nikoho som nenašla dokonca som nevidela ani Petra a Matta. Idem domov aj tak sa tu nudím vedela som, že som tu nemala ísť. Postávim sa zo sedačky a nadobro opustím dom.  Do pekla, ale kam teraz pôjdem. Možno by som to nejako dala, však som sa dívala na cestu a cesta autom trvala asi 10 minút. To bude takých 40 minút pešo.

Tento obchod si pamätám! Určite sme okolo neho šli. Len neviem či doprava alebo doľava. Pokračujem ďalej v ceste a zabočím doľava. Za rohom si všimnem nejakú skupinu chalanov. Srdce mi začne biť trocha prudšie. 

Kľud Cara! poviem si v duchu. Zabočím do ďalšej uličky aby som ich striasla, no zistím že je slepá.         ,,DORITI!" zanadávam hlasno. Započujem hlasy, ktoré sa ku mne blížia. To snáď nie oni ma prenasledujú. Prosím nie, prosím nie... Opakujem si stále, ale je neskoro chalani vyjdu z rohu. Jeden zapíska.

,,Pozrite sa čo tu máme." povie jeden a obzrie si ma od hlavy až po päty. Sú asi štyria.                                                                                                  ,,Prepáčte, som na odchode." povie a snažím sa prejsť no jeden ma chytí za ruku a potiahne.

,,To si len ty myslíš." povie a odsotí ma ku ďalšiemu.                                                                                                  ,,Tvár máš peknú, ale kozy moc veľké nie su." povie ďalší.                                                                                                  ,,Pusti ma!" poviem nahnevane a snážim sa dostať z jeho zovretia.                                                                                ,,Pozor cica vie aj vrčať!" zasmeje sa a dá mi NAJODPORNEJŠIU PUSU na svete.                                               ,,Prestaň!" zakričím a strelím mu facku.                                                                                                                                 ,,Ty krava! Keď si zlá ty budeme aj my!" zavrčí a jeden z nich mi zaviaže ruky.                                                     ,,Pomóc!" zakričím na plné pľúca, ale zakryjú mi ústa. Jeden z nich ma začne bozkávať na krku. 

Začnem plakať. Nie! Toto sa nemôže stať! Musím to zvládnuť. Zavriem oči a predstavujem si niečo pekné. Keď som zo Zacom bola na dovolenke v Karibiku. Alebo keď som utiekla z domu, pretože sme išli s Amy na jednú párty. Chcem to vrátiť späť!

Zrazu sa odo mňa chalani odtrhnú a niekto ma odsotí.                                                                                                        ,,Cara bež!"                                                                                                                                                                                                     ,,Nie! Nechajte ma na pokoji!" stále mám zavreté oči. Zem je studená a mne začne byť zima, aj keď  je vonku asi 20 stupňov. Nech už to skončí! Prosím!                                                                                                                  ,,Hej Cara!" zakričí zase niekto.                                                                                                             

,,Nechajte ma tak! Prosím!" začnem ešte viac plakať.

,,Otvor oči. Už je dobre!" povie nejaký mužský hlas a zovrie ma v náručí. Otvorím oči a pozriem sa na človeka, ktorý ma objíma

 ,,Ty?" poviem prekvapene, keď zbadám chalana s hnedými očami.

,,Áno. Postav sa." povie mi Dylan a postaví ma zo zeme. Celá sa klepem. Vyzlečie si svoju mikinu a prevlečie mi ju cez hlavu.

,,Kde bývaš?" opýta sa ma a ja pokrčím ramenami. ,,Ty nevieš kde bývaš?" zasmeje sa.

,,Nie ja neviem svoju adresu." poviem ticho.

,,Ach jáj, poď ideme ku mne." chytí ma za ruku a naznačí smer ktorým máme ísť. Nechcem ísť k nemu. Nepoznám ho! Ale práve ma zachránil. A kde by som teraz inam šla? Sam si isto užíva s Theom a na mňa ani nepomyslela! 

,,Dobre." usmejem sa slabo a idem jeho smerom.

Prídeme ku malému domčeku pri pláži a Dylan odomkne dvere. 

,,Vyjdi po tých schodoch a otvor hneď prvé dvere." povie a ja prikývnem. Dylan zatiaľ ide niekam do kuchyne. Vyjdem po schodoch a všimnem si dvere olepené nápismi ako NEVSTUPOVAŤ! ZÁKAZ VSTUPU! Otvorím ich a vojdem do pravdepodobne Dylanovej izby. Má tu neporiadok, ale to je normálne u každého chalana. 

,,Nečakal som návštevu." povie ospravedlňujúco.

,,To je v pohode." usmejem sa na neho. 

,,Ostaneš tu spať a zajtra ťa zaveziem domov." zamrmle a ja vyvalím oči. Spať?! Čože. Nespala som ani u Zaca a to sme boli spolu 4 roky! 

,,Ja by som radšej zavolala..." chcem povedať no preruší ma.

,,Komu? Tvojej sestre, ktorá ťa tam nechala napospas?!" povie trochu hlasnejšie a ja nadskočím. ,,Neboj sa ma. Nie som taký ako si myslíš." povie už tichšie. 

,,Ja sa ťa nebojím." pošepkám.

,,Vidím to na tebe. Skoro všetky dievčatá ako ty sa ma boja."

,,Ale ja nie som všetky dievčatá!" zasmejem sa aj s Dylanom.

,,To sa uvidí." žmurkne na mňa. Vážne na mňa práve drsňák zo školy žmurkol?! ,,Ľahni si do postele ja si ľahnem na zem. " 

,,Nie to nemu..." chcem povedať, no ZASE ma preruší.

,,To nebola otázka, ale príkaz." povie vážne.

,,Tak fájn." ľahnem si do postele, ktorá vonia NÍM. Dylan si hneď vedľa rozloží deku a ľahne si na ňu. Zhasne lampu. 

,,Dobrú." zašepkám.

,,Dobrú kráska." zašepká aj on a ja sa usmejem.