MYSTERIOUS

XXXI.

,,Cara prosím. Musíš ísť so mnou. Si v nebezpečenstve." pozrie sa na mňa Dylan prosebne.

,,Prečo by mala byť v nebezpečenstve? Dylan toto si povedal aj Zare a už rok je..." chce povedať Theo, no potom sa zastaví.

,,Čo?" spozorniem, no Theo je stále ticho. ,,Theo no ták!"

,,Nezvestná." povie smutne a mne sa v tom momente zastaví srdce.

,,Nezvestná? Dylan prečo si mi o tom nepovedal?" 

,,Ja...bál som sa, že odo mňa odídeš." 

,,Zbytočne si sa bál. Môžeš si za to sám." odfŕknem mu .

,,Ja viem, ale vážne musíš ísť so mnou."

,,Dylan takto si odviedol aj Zaru a pozri ako to dopadlo!" 

,,Pojdem s tebou, ale potom mi dáš už navždy pokoj!"  poviem a Dylan prikývne.

,,Čože?! Cara nie!" zastaví ma Theo. ,,Nesmieš ísť zase s ním. Tebe to nedovolím." silno ma chytí za ruku. Chvíľu sa rozhodujem, čo spravím.

,,Vieš čo. Máš pravdu." prikývnem. ,,Dylan ja už som ti odpustila veľa krát, ale proste ty nie si môj typ a nikdy neviem, čo zase vyvedieš, takže láskavo ma už nechaj na pokoji." zhlboka sa nadýchnem.

,,Keď to nejde po dobrotky..." povie Dylan a vykročí k nám. Nechápavo sa na neho dívam, a keď podíde ku mne, Theovi streli pesťou do tváre. Theo sa zvalí na zem a ja chcem ísť k nemu, no zabrania mi v tom Dylanove ruky, ktoré ma chytia okolo pása a prehodia cez jeho plece. Pár ľudí čo tu stojí si Thea všimnú, no rozpravajú sa ďalej.

,,Okamžite ma pusť!" vykríknem a začnem ho biť po chrbte.

,,Nie! Musíš ísť so mnou." povie vyrovnaným hlasom. Zrazu zbadám Thea, ktorý sa postaví  a rozbehne sa k nám. Vykrúti Dylanovu ruku a Dylan ma pustí. Dylan a Theo sa začnú biť a ja okamžite vybehnem po nejakého chalana z našej partie, no keď prídem k nášmu stolu nikto tam nie je. Hmm, super. Rýchlo bežím späť za nimi. 

,,Prestaňte! Okamžite!" začnem po nich vrieskať. Priblížim sa k nim a zrazu ma Dylan odsotí do steny. Narazím do nej a zosuniem sa na zem. Snažím sa chytiť dych, ktorý ma opustil. Dylan ku mne dobehne a ja sa konečne nadýchnem.

,,Prepáč ja...som nechcel." povie a chce ma chytíť, no vytrhnem sa mu.

,,Okamžite, vypadni!" poviem nepriateľsky. ,,Inak ma už nikdy neuvidíš." Dylan sa v tom momente postaví až ma to prekvapí.

,,Ak na ňu nedáš pozor, zabijem ťa!" chytí Thea za tričko, a potom ho silno súri. Ešte posledný raz a na mňa pozrie, a  potom zmizne.

,,Je mi to ľúto." poviem Theovi a objímem ho.

,,To je v pohode. Keby si išla s ním bolo by to horšie."

,,Theo, čo sa stalo s tou Zarou?" 

,,Poviem ti to, ale nie tu." povie a ja prikývnem. Vezmeme si veci a vstúpime do výťahu. Kým zídeme dole prevláda medzi nami napäté ticho. 

,,No tak začni!" popoženie ho, keď vyjdeme von.

,,Sľúb mi, že nič z toho nikomu nepovieš!" pozrie sa na mňa prísne.

,,Okej." prevrátim očami.

,,ŠĽÚB MI TO!"

,,Sľubujem!" 

,,Okej... Stalo sa to asi pred rokom. Zara sa tiež prisťahovala, ale z Anglicka. Bola krásna. Hneď keď vošla do triedy, vedel som, že musí byť moja, no to isté si pravdepodobne povedal aj Dylan. Od začiatku sme sa o ňu bili. Raz som ju pozval na rande a ona povedala áno. Celý čas som sa na ten deň tešil. Nikdy som sa toľko nesnažil ako na tom rande. Ten večer prebehol úplne super a skončilo to tak, že sme sa pobozkali. Bol som taký šťastný, ale hneď druhý deň to skončilo. Zavolal som ju vonku, ale povedala že niečo má a večer som ju stretol z Dylanom. Povedala mi, že s ním nič nemá, no klamala a Dylanovi zase klamala o mne, no aj tak sme boli obaja do nej blázni. Vedel som, že sa stretavá aj s ním. Boli sme spolu vonku a zrazu tam prišiel Dylan a povedal presne toto isté! Že je v nebezpečenstve a že musí ísť  s ním a ona išla. Nechala ma tak. Asi mesiac potom prišla ku mne a strašne sa niekam ponáhľala. Bol som úplne zmätený a začala ma bozkávať, ale bolo to iné. Ja som tomu vôbec nepochopil. Bola u mňa celú noc. Rozprávali sme sa, a potom  jej niekto zavolal. Hrozne sa zľakla a išla na terasu zodvihnúť. Chcel som ísť s ňou, ale  povedala, že mám počkať vo vnútri. Asi minútu som sa díval do mobilu, a keď som sa pozrel späť na terasu... nebola tam. Vybehol som z domu a všetko som prehľadal, ale vážne všetko. Chodil som po pláži, všetkými možnými ulicami, ale po Zare ani stopy. Bežal som k Dylanovi a ten bol na tom rovnako ako ja, no on vedel čo sa jej stalo, ale nechcel mi to povedať. A ani nepovedal! Spolu sme ju hľadali, ale nič. Zrazu nám obom prišla esemska, že sa s nami rozchádza. Bolo to celé také čudné, ona bola taká tajomná, že sa nakoniec jej zmiznutie stalo tajomstvom."prestane rozprávať a ja sa zamračí.

,,Takže mi chceš povedať, že Dylan vie, čo sa jej stalo?"

,,Áno. Teda myslím, že áno.  Cara teraz musíš byť na pozore. Ak hovorí naozaj pravdu, že si v nebezpečenstve, tak si dávaj naozaj pozor." zastavíme sa a ja sa zhlboka nadýchnem.

,,Nemáš ani šajnu čo sa jej stalo?" pozriem sa na neho, no on pokrúti hlavou.

,,Veľa krát som to skúšal z neho dostať, no neprezradil mi to. Keď som vás dvoch videl, vedel som, že je zle. Už len to ako sa na teba díval, keď si prišla prvý deň do školy...bol to presne taký istý pohľad ako na Zaru."

,,Povedz mi, čo bolo na tej Zare také zaujímave?" zamračím sa.

,,Ona bola...bola krásna. Bola to vysoká, blondína s postavou modelky. Mala modré oči, aké som ešte u nikoho nevedel. Fascinovalo ma na nej VŠETKO! To ako sa vyjadrovala, na všetko mala múdry názor, dokonca, aj keď som vedel, že sa pobozkala s Dylanom som jej odpustil. Bol som neskutočne hlúpy." pokrúti hlavou. Na dlho sa odmlčíme, ale Theo sa po chvíli znova ozve, ,,Zavolám nám taxík. Ráno odchádzame, okej? Počkaj tu."

,,Okej." nesmelo sa na neho usmejem. Theo zájde za roh a keď po pár minútach nechodí, vykročím aj ja. Nervózne sa obzerám okolo seba. Mám zvláštny pocit. Zájdem za roh  a Thea zbadám na druhej strane cesty, kde už vybavuje nejaký taxík. Chcem ísť k nemu, no zrazu započujem píšťanie gúm, Theo sa za mňa vystrašene pozrie a ja sa otočím, no je neskoro. Z auta vyskočia nejakí dvaja chlapi a obaja ma chytia. Začnem ich kopať, biť, ani poriadne neviem čo robím, no je neskoro.

,,Theo!" poviem s plačom a on sa ku mne rozbehne, no keď zbadám čo sa stane podlomia sa mi nohy.