MYSTERIOUS

XVII.

,,Theo, môžem byť dlhšie." usmejem sa na neho. Keď chce byť Dylan urazený, tak nech je, no túto hru viem hrať aj ja.

,,Super! Ideme rovno na tu horskú!" opätuje mi úsmev a obidvaja sa rozbehneme k horskej dráhe.

O DVE HODINY

,,Daj si ešte trochu!" podá mi Theo fľašu nejakého lacného alkoholu. Trochu si odpijem a posledné kvapky dopije on. ,,Poď." usmeje sa na mňa a postaví sa. Začneme sa naháňať po celej pláži. Theo pustí nejakú pesničku a začne tancovať. Zasmejem sa a pripojím sa k nemu. Neviem čo bolo v tom alkohole, no mám chuť tancovať, behať, smiať sa. Theo si prevlečie tričko a skoči do mora. ,,Si na rade!" zakričí na mňa. Zasmejem sa a vyzlečiem si rifľovú bundu. Rozbehnem sa do mora. 

,,Je to ľadové!" strasiem sa. Theo ma ošpliechne a ja mu to vrátim. Po pár minútach sa vrátime späť na pláž a sadneme si. 

,,Nech je každý deň taký, aký bol dnes!" povie a ja prikývnem. Naše rozmýšľanie preruší môj zvoniaci mobil. Na pár sekund sa mi rozbuší srdce, pretože si myslím, že mi volá mama, no na obrazovke zbadám Dylanovo meno. Nezodvihnem to. Mobil mi zazvoní ešte asi trikrát.

,,Asi by si to mala zodvihnúť, niekto ťa hľadá." povie Theo.

,,Nemusí, už som ju našiel." ozve sa za nami a mňa trhne. 

,,Dylan, čo tu robíš?" zamračím sa.

,,Prišiel som ťa zaviesť domov. Vstávaj." povie prísne.

,,Nechcem ísť domov." zamračím sa.

,,To je príkaz!" zatne sánku a surovo ma chytí za ruku. Postaví ma na nohy. Chytí ma za bradu a pozrie sa mi do oči. ,,Ty si pila?!" opýta sa neveriaco. ,,A prečo si taká mokrá?"

,,Tak počkať! Prečo sa do nej staráš?! Nie je to tvoja vec." ozve sa vedľa nás Theo. Nie! Ešte mu niečo spraví.

,,Ale je! Je to moja vec! Ideme!" potiahne ma Dylan a ja sa neochotne pozriem.

,,Vy dvaja? Ste spolu?" znovu sa opýta Theo. Hmm, tak to by aj mňa zaujímalo. Pozriem sa na Dylana, ktorý nevie čo má povedať, no po pár sekundách sa ozve: ,,Nie." v tej chvíli akoby mi niekto vrazil nôž do chrbta. Zastavím sa a Dylan sa nechápavo na mňa pozrie.

,,Nie som tvoja priateľka. Nemusím s tebou nikam chodiť!" poviem nahnevane.

,,Cara netrucuj! Ideme!" znova ma potiahne za ruku, ale ja sa ani nepohnem. ,,Ako chceš!" pokrčí ramenami a ja sa otočím k Theovi. To šlo celkom ľahko, no len čo si to v hlave dopoviem, moje nohy sa ocitnú vo vzduchu a ja zbadám Dylanov chrbát. 

,,Pusti ma!" vykríknem a buchnem ho po chrbte.

,,Nechaj ju!" povie Theo.

,,Ty sa do toho nestaraj!" vyštekne na neho. 

,,Theo zavolám ti." pozriem sa na neho a on si povzdýchne. Keď prejdeme asi päťsto metrov (ja stalé prevesená na Dylanovom pleci), položí ma na zem.

,,Môžeš ísť! Ďakujem za odvoz." poviem ironický a poberiem sa mojím smerom s Dylanom v pätách.

,,Idem s tebou." povie a ja zastanem.

,,Nie! Nechcem ťa mať pri sebe!"

,,Cara pozri, je mi ľúto ak si si myslela, že spolu chodíme." chytí ma za ruky.

,,Prosím? Tie sladké reči a veci, proste to ako si ma ochraňoval a ja som si mala myslieť, že medzi nami nič nie je?! Zbláznil si sa?! Čo som si ja vôbec mohla myslieť! Veď ty musíš byť stále frajer, ktorý strieda každú babu!"

,,Nie.. nechcem aby si si to o mne myslela!"

,,A čo si mám potom o tebe myslieť? Lebo to čo sme my dvaja spolu robili, to väčšinou spolu také páry robia, ak by si náhodou nevedel." pokračujem ďalej v ceste.

,,Ja som zlý človek! Nechápeš to?! Nezaslúžim si ťa!"

,,Tak prečo si tu ? Keď si ma nezaslúžiš, nemal by si sa so mnou baviť."

,,Lenže to nejde. Ak sa nikto nedozvie, že som s tebou si v bezpečí."

,,Pred kým? Alebo čím?" nechápavo sa opýtam. Prestávam tomu celému rozumieť.

,,To ti nemôžem povedať."

,,Okej tak ma nechaj na pokoji!" keď mi to nechce povedať, nech sa ide vypchať.

,,Cara nikto o tom nevie! Prepáč mi, no ak by som ti to povedal už nikdy by som ťa pravdepodobne nevidel." povie smutne a ja sa zamračím. Čo to môže byť? Zabil niekoho? Je to dosť možné.

,,Ach Dylan." povzdychnem si. ,,Prečo ma tak trápiš?" 

,,Prepáč mi to." podíde bližšie. ,,Ak chceš tak veľmi so mnou chodiť, tak okej. Ale nechcem aby to niekto vedel. Nie je to kvôli blbostiam, ktoré si myslíš, ale kvôli tomu tajomstvu. Možno ti ho raz poviem, no ja nechcem aby si odišla." chytí ma za ruky.

,,Som stále tu Dylan. Nikam nejdem." objímem ho. ,,Mám ťa rada."

,,Veď aj ja teba." pošepká a silnejšie ma stísne. ,,Hlavné je, že my dvaja sme spolu nie? Nezáleži na tom, kto o tom vie." povie.

,,Asi máš pravdu." usmejem sa na neho. Úsmev mi opätuje a ruka v ruke kráčame ku mne domov.

O MESIAC

,,AAAAAAAAAAA Sam sa prebudila !" vykríknem a od šťastia mi z očí vyhŕknu slzy. Dylan ma objíme a zatočí vo vzduchu.

,,Hovoril som ti to." usmeje sa na mňa.

,,Za hodinu mi letí lietadlo." oznámim mu a on sa na mňa prekvapene pozrie.

,,Myslel som, že počkáš do zajtra. Nie je to narýchlo?" opýta sa.

,,Dylan, Sam sa prebudila skoro po dvoch mesiacoch. Nechcem čakať už ani minútu!" vojdem do izby a do kufra si nahádžame pár veci.

,,Aspoň ťa odveziem na letisko." povie a ja prikývnem. Naloží mi kufor do auta. Po ceste pozorujem všetky tabule. Letisko päťdesiat kilometrov. Dvadsaťpäť kilometrov. Ani sa nenazdám a Dylan zaparkuje pred letiskom. Rýchlo si vyberiem kufor. Dylan so mnou všade chodí a som celkom rada. Nikdy som sa nevyznala v letiskách. 

,,Lietadlo do Oregonu o päť minút štartuje. Prosíme pasažierov, aby sa usadili." povie rozhlas.

,,Ďakujem." objímem Dylana.

,,Nie je začo princezná." odhrnie mi prameň vlasov z čela a usmeje sa na mňa. ,,Zavolaj mi hneď ako pristaneš!" prikáže mi.

,,Rozkaz." poviem a dám mu pusu. Pustím ho a už chcem podať letuške letenku, no Dylan na mňa ešte zakričí:

,,Cara, počkaj." otočím sa späť k nemu. ,,Vráť sa čím skôr." povzdychne si.

,,Jasné." pošlem mu vzdušnú pusu. Posledný krát sa pozriem na chlapca s hnedými očami, a potom vstupím do lietadla.