MYSTERIOUS

XII.

,,Uvidíš, že bude všetko dobré." povie Dylan a dá mi pusu na čelo. Kebyže má pravdu a mama mi zavolá, že sa Sam prebudila a je v pohode, ale to je malá pravdepodobnosť. Ľahnem si na Dylanovu hruď a počúvam jeho bušiace srdce. 

,,Ďakujem, že si tu ostal." pozriem sa mu do oči a on zdvihne kútiky úst. 

,,S tebou som vždy rád." 

,,Je to čudné." povzdychnem si.

,,Čo myslíš?" zamračí sa.

,,To, že si tu a objímame sa, a je to celé take divné. Nikdy by som nepovedala, že sa ti páčim." zahryznem si do pery. ,,Bol si taký tajomný a vzdialený, že som myslela, že s tebou nikdy neprehodím ani slovo."

,,Nechcem aby si si toto o mne myslela. Pôsobím tak, ale viem byť aj milý keď chcem."

,,Ja viem, to som už zistila a oveľa viac sa mi páči Dylan, ktorý je roztomilý, nie ten, ktorý od seba každého odháňa." viac sa ku nemu pritúlim a jeho stisk zosilnie.

,,Budem sa snažiť byť k tebe milý, ale sprav pre mňa jednu vec." pošepká.

,,Akú?"

,,Nikdy sa nebav s mojou partiou. Cara si tak krásna, a  a ja nechcem aby ti nejako ublížili, jasné? Vždy keď ich uvidíš otoč sa a odíď alebo ich nejako obíď."

,,Ale..." chcem sa opýtať prečo, ale Dylan ma znova preruší.

,,Nepýtaj sa ma prečo, len mi to prosím sľub." pozrie sa na mňa s tým najprísnejším pohľadom.

,,Keď ti na tom tak záleží, tak sľubujem." usmejem sa na neho a on si vydýchne. Stále nechápem, prečo nechce aby som chodila okolo nich. Je to len banda hlúpych chalanov, ale nemala by som ich podceňovať, keďže ma minule taká banda skoro znásilnila.

,,Ty tu budeš teraz bývať sama?" opýta sa.

,,Pravdepodobne áno." odpoviem nešťastne.

,,To sa mi moc nepáči, nikdy neviem čo sa ti može stať. Cara Steel asi sa ma teraz nezbavíš." hrdelne sa zasmeje a mne po chrbte nabehnú zimomriavky. Páči sa mi jeho smiech. Bože on je tak dokonalý!

,,To mi nebude prekážať. Bude mi potešením, mať ťa tu." zaflirtujem a on sa zase zasmeje, no potom prestane a zadíva sa na moje pery. Spravím to isté a začnem ho bozkávať. Pootvorím ústa a jeho jazyk sa dotkne môjho. Celým telom mi prejde elektrina a ja chcem zrazu viac. Viac sa na neho pritísnem a moje ruky zablúdia k jeho vlasom. On mi ruky položí na zadok a jemne ho stlačí. Jeho pery sa presunú na môj krk a ja zastonám. Cítim ako mi zahrýzne do kože a prisaje sa mi na ňu. Prejde späť ku mojím perám a ruky presunie na môj krk. On nie je ako Zac. Zac robil všetko opatrne a bál sa ma vôbec doktnúť, no pri Dylanovi sa mi to páči viac, je to niečo nové.

,,Cara dosť." prestane, no ja ho nepočúvam a pokračujem. Po pár sekund ma jeho ruka zastaví a ja sa na neho nechápavo pozriem. Chýbalo mi cítiť pery niekoho, kto je pre mňa tak úžasný. ,,Ja nechcem aby sa stalo niečo, čo by si neskôr ľutovala." povie  a ja prikývnem. Má pravdu, je to moc rýchle. Vrátim sa na moje pôvodné miesto, na Dylanovej hrudi.

,,Máš pravdu, prepáč." priznám.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať princezná." osloví ma a ja sa začervenám. ,,Chodila si už s niekým niekedy?" opýta sa po chvíli a ja sa zamračím.

,,Áno."

,,Koľko ich bolo?" vyzvedá ďalej.

,,To je nejaký výsluch ?" 

,,Dá sa to tak nazvať." uškrnie sa.

,,Jedného. Býva v Oregone a volá sa Zac." poviem mu odrazu, aby nemal ďalšie zbytočne otázky, no on si ich aj tak nájde.

,,Koľko ste spolu boli?"

,,Asi tri roky. Rozišli sme sa pretože som sa musela odsťahovať tu. A ty ? Koľko si mal dievčat?" 

,,Pravdupovediac ak neratám...ehmm... tiež bola iba jedna." pravdepodobne chcel povedať ak neratám s tými čo som spal, ale nechám to tak.

,,Ako sa volala?" pokračujem vo svojom výsluchu.

,,Zara.Boli sme spolu asi dva roky. Bolo to prvé dievča ku ktorému som niečo cítil a miloval som ju." povie zamyslene a mňa v srdci bodne tŕň žiarlivosti.

,,Prečo ste sa rozišli?"

,,Bola to chyba byť s ňou, nebola tá pravá. Nechcem sa o tom baviť." zmení sa na toho nedostupného chalana a moja príležitosť sa práve skončila. 

,,Ostaneš tu aj cez noc prosím?" 

,,Jasne, že áno. Budem tu s tebou kedy len chceš." povie ustarostene a ja sa k nemu viacej pritulím. Je možne, že sa toto deje?

ŠTVRTOK VEČER

,,Čo keby sme zajtra niekam išli? Napriklad do baru alebo tak?" opýta sa Dylan a pohladí mi vlasy.

,,Ja idem do Oregonu za Sam. Vyrážam hneď ráno, takže sa neuvidíme do nedele." spojím pery do úzkej čiary.

,, Bude tam aj ten Zac?" opýta sa sarkasticky a ja sa uškrniem. Nie som jediná, kto tu žiarli na byvalých partnerov.

,,Netuším. Možno ani nevie, že Sam je v nemocnici." odpoviem.

,,A pôjdeš za ním?" opýta sa znova a ja sa zamračim. Popravde ani neviem. Bolo by super vidieť opäť starých priateľov, s ktorými som prežila toho toľko. Nevidela som ich už dva mesiace a chýbaju mi všetci do jedného.

,,Sama za ním asi nepôjdem, ale je dosť možné, že pojdeme von s našími kamošmi, takže sa s ním stretnem." poviem nervózne.

,,Aha." zamrmle Dylan nahnevane.

,,Pozri Zac je uzavretá kapitola, naozaj! Ver mi, prosím." zažmurkám očami a jeho pohľad zmäkne. 

,,Ale nerozprávaj sa s ním moc!" pozrie sa na mňa psími očami a objíme ma. 

,,Rozkaz!" usmejem sa a objatie mu opätujem.

RÁNO

,,Dávaj si pozor a hneď ako tam budeš mi zavolaj!" prikáže mi a ja sa zasmejem.

,,Nepovedala by som, že si až tak prehnane starostlivý." oblížem si hornú peru.

,,Ja nie som prehnane starostlivý, len nechcem aby sa ti niečo stalo." obráni sa. ,,Poď ešte ku mne." povie a pritiahne si ma k sebe do objatia.

,,Dylan ja tam chcem prísť ešte dnes a navyše zmeškáš do ško..." chcem povedať, no nestihnem, pretože jeho pery sú zas nalepené na mojich.

,,Vieš, že ten jebnutý pajzel mám tak u riti." povie.

,,Viem, ale ja už vážne musím ísť!" odtrhnem sa od neho a nastúpim do auta. 

,,Maj sa kráska." rozlúči sa posledný krát so mnou a keď vyjdem autom na ulicu, pošle mi vzdušnú pusu a ja mu zakývam. Čaká má trinásť hodín cesty.