MYSTERIOUS

XXV.

,,Ty budeš Zeke, však?" opýta sa Zaca s nechuťou.

,,Zac. A ty si?" podá mu ruku, no Dylan tu svoju schová do vačku, a tak ju Zac stiahne.

,,Dylan." poviem namiesto neho.

,,Aha."

,, Šťastný nový rok!" vykríkne Sam a objíme nás. Obzriem sa a za nás. Dylan ma neustále prepaľuje pohľadom.

,,Šťastný nový rok, zlato." pošepká mi Zac a dá mi pusu.

,,Šťastný nový rok." usmejem sa na neho. Znova sa obzriem, no Dylan už za nami nie je. Začnem sa obzerať okolo, ale nikde ho nevidím.

,,Kto bol ten chalan?" opýta sa ma.

,,Ehm..jeden chalan zo školy."

,,Je fest čudný. Teda aspoň mi tak prišiel."

,,Nebav sa s ním moc." poviem mu. ,, Nerozmýšľaj nad ním. Teraz sme tu iba ja a ty." chytím mu tvár. Vášnivo sa pobozkáme, a potom sa spoločne dívame na úžasný ohňostroj, ktorý je všade okolo nás.

...

,,Poď, musíme stihnúť poslednú jazdu." potiahne ma Zac za ruku a obaja sa rozbehneme k ruskému kolesu. Zac rýchlo podá predavačovi lístky a ten nás pustí. Obaja nastúpime a sadneme si. Koleso sa pohne a my sa vyvezieme nahor, zrazu zastaví a ja sa nalepím na Zaca.

,,Čo sa stalo?" opýtam sa vystrašene.

,,Neviem. Bojíš sa?" zasmeje sa.

,,Pozri sa dole a uvidíš." poviem vystrašene a pozriem sa dole.

,,Nedívaj sa dole, ale na ten vyhľad." chytí mi tvar.

,,Hej!" zakričí niekto zdola a Zac sa nahne. ,,Niečo sa nám tu pokazilo. Budete tam musieť chvíľu ostať." zakričí.

,,Oh nie! Čo ak spadneme?" 

,,Cara, neboj sa!" objíme ma a dá mi pusu na čelo. Začnem sa dívať na pláž, na ktorej je ešte stále veľa ľudí. 

,,Aha! Tam je Marcus a Sam." ukaže Zac. Pozriem sa na nich dvoch. Sú tam ešte s nejakými ľuďmi. ,,A tam je ten čudný chalan, stále sa tu díva." povie znova a mne vyschne v ústach. Pozriem sa tým smerom a zbadám Dylana. To si zo mňa robíte srandu?! On ma snáď prenasleduje.Oči ma začnú štípať, keď si spomeniem čo spravil. Už nesmiem na neho myslieť! Ten chalan ma privádza k šialenstvu. 

,,Kto to vlastne je?" zamračí sa. Mám mu povedať pravdu?

,,Vážne to chceš vedieť?" pozriem sa na neho.

,,Áno."

,,On je...chodili sme spolu." vysypem zo seba.

,,Aha. A koľko ste spolu chodili?"

,,Zac, nebavme sa o tom teraz, prosím.  Nekazme si pekný večer." pozriem sa na neho prosebne. 

,,No okej." usmeje sa. Ľahnem si na Zacove rameno a snažím sa nemyslieť nad tým, že tam dole je chalan, ktorý mi obrátil život o tristošesťdesiat stupňov.

V ten večer sme tam hore vyseli dve hodiny, kým sa koleso pohlo. Ale som celkom rada. Opäť sme sa so Zacom viac zblížili. Bolo to ako za starých čias. Presne ako naše začiatky.

...

,,Budeš mi chýbať." smutne ho objímem.

,,Veď aj ty mne, ale za chvíľu sa vidíme. Neboj."  stísne ma silnejšie. ,,Tak ahoj." posledný krát ma pobozká, a potom podá letuške letenku.

,,Zac!" zakričím na neho a on sa zastaví. ,,Ľúbim ťa." zahrýznem si do pery. 

,,Aj ja teba." usmeje sa, a potom zájde za roh. Myslela som, že mu to už nikdy nepoviem, no znova začínam k nemu cítiť to, čo kedysi.

,,Ja ho tak zbožňujem!" povie zasnene Sam.

,,Prosím ťa, ty sa hlavne dívaj na cestu!" upozorním ju.

,,Dobre, dobre! Nemusíš sa spravať ako otec!" prevráti očami.

,,Ale musím. Aspoň jedna by mala byť zodpovedná a ty, to rozhodne nie si!"

,,No tak dik." povie urazene a ja sa uškrniem.

...

Koniec prázdnin. Zhlboka sa nadýchnem a vystúpim z auta. Dylanova partia našťastei nestojí tam, kde zvyčajne, a tak rýchlo prejdem do školy, kým sa tu nezjavia. Celý týždeň som sa Dylanovi úspešne vyhýbala. Keď som ho náhodou stretla, schovala som sa. No tu sa mu len tak ľahko nevyhnem. Hneď ako si na to pomyslím, tak ho zbadám oproti mne. Hneď ako si ma všimne, tak ma začne prepaľovať tým jeho pohľadom zlého chalana. Keď som meter od neho, pomyslím si, že mi nič nemôže spraviť, no len čo spravím ďalší krok, potkne ma. Zosypem sa na zem a skoro všetci sa mi začnú smiať. Pozriem sa na neho, no on pokračuje ďalej v ceste. 

,,Cara, si v pohode?" ozve sa za mnou Theo. Konečne známa tvár.

,,Ja...ehm.. áno." poviem a začne si zbierať knihy. Theo mi ich pomôže zozbierať. 

,,Čo to do toho debila vošlo?" zamračí sa.

,,Ja neviem." zaklamem. Ak to bude takto vždy, tak do konca roka tu budem mať peklo. Vojdem do triedy a sadnem si na svoje miesto. Za pár minút do nej vojde ON a ja si od nervozity začnem hrýzť nechty. Prosím nech táto hodina ubehne čo najrýchlejšie! Čo hodina! Celý deň! 

Po hodine sa presuniem do inej triedy. Po ceste sa na mňa všetci čudne dívajú. 

,,Cara?" opýta sa Theo.

,,Hmm?"

,,Čo to máš v kapucni?" povie a ja si ju rýchlo vyzlečiem. Z kapucne začnú vypadávať papieriky. Veľa papierikov! Jeden otvorím a keď uvidím obsah, zarazím sa. 

,,Štetka." prečíta Theo a pokrúti hlavou. ,,Nič si z toho nerob." objíme ma jednou rukou. Všetky papieriky vyhodím. Vážne ho nechápem. To ON mi povedal, že ma neľúbi!

...

Vojdem do domu, tašku hodím ani neviem kam a ľahnem si na sedačku. 

,,Vidím, že si mala hrozný deň." zasmeje sa Sam, keď vojde do obývačky.

,,Ani nevrav." povzdýchnem si.

,,Čo sa stalo." prisadne si ku mne.

,,Dylan."

,,Aha. Spravil ti niečo?" zamračí sa.

,,Nie. Iba ma ráno potkol, potom mi do kapucne nahádzal papieriky a cez hodiny ma stále dissoval. Ale inak je všetko v pohode." vzlyknem a rýchlo zaženiem slzy.

,,Ale no! Za pár dni ho to prejde, neboj." ľahne si ku mne a objíme ma.

,,To dúfam."

O PÁR TÝŽDŇOV

Sadnem si na pláž a pozorujem všetko ako to zvyknem robiť. Otvorím si knihu a zančem čítať.

,,Mami pozri! Tam je Cara!" preruší ma z čítania detský hlas. Pozriem sa do prava a zbadám malú Daisy a Dylanovu mamu. Prosím nech tu nejdu! Poviem si v duchu, no stane sa presne opak.

,,Ahoj Cara." ozve sa za mnou.

,,Ahojte." zahryznem si do pery.

,,Už dávno si u nás nebola. Stalo sa niečo?" opýta sa Loreen.

,,No Dylan ti to nepovedal? Rozišli sme sa." 

,,Nie, nepovedal. Tak to ma mrzí." 

,,To je v pohode."

,,Mami zmrzlina!" povie nadšene Daisy a rozbehne sa.

,,Tak sa maj Cara." usmeje sa na mňa Loreen.

,,Ahoj." 

Čudné, že jej to Dylan nepovedal.