MYSTERIOUS

XVI.

,,Zlatíčko, buď opatrná a hneď ako prídeš do Californie mi zavolaj, jasné?" povie matka a dá mi pusu na obe líca.

,,Dúfam že sa čoskoro vidíme." objíme ma otec.

,,Neboj, o dva týždne som tu ako na koni!" usmejem sa na  neho. ,,Prosím, ak sa Sam čo i len pohne, hneď mi volajte!" prikážem im.

,,Máš moje slovo!" povie otec a ja nasadnem do auta.

,,Ľubím vás!" 

,,Aj my teba." pavedia a otec chytí mamu okolo pása. Oni dvaja sú dokonalí pár. Nikdy v živote sa nepohádali, teda aspoň nie pred nami. Posledný krát im zakývam a vyrazím na cestu.

Po polhodine ma vyruší zvonenie mobilu. Zac. Nie nemôžem s ním hovoriť. Zruším ho, no pár sekundách sa zase rozvoní. Nechám ho zvoniť a keď zvonenie prestane zbadám na ňom odkaz. Zhlboka sa nadýchnem a pustím si ho.

,,Cara viem, že pravdepodobne ten mobil počuješ, ale prosím daj mi ešte jednu šancu. Viem, že spolu už nebudeme, ale kamaráti by sme mohli byť. Idem na naše miesto, dúfam, že prídeš. Sľubujem, že sa o nič nebudem pokúšať!" ozve sa z mobilu, a potom sa odkaz vypne. Zavolám mu naspäť, no tentoraz nezdvihne on, tak mu tiež nahrám odkaz. ,,Keby som bola ešte v Oregone prišla by som tam, no bohužiaľ som už preč. Mrzí ma ten včerajšok, keď tam nabudúce pôjdem, dám ti vedieť." skončilo to zle. Nepredstavovala som si to takto. Ale čo som si vlastne myslela? Že si dáme kamarátske objatie a budeme sa tváriť, že sme spolu štyri roky nechodili? Nie to isto nie. Kebyže nie som s Dylanom, tak by mi to možno až tak nevadilo, ale to už by bola iná situácia. Ach jaj, keby tu bola Sam, ona by mi poradila! 

KALIFORNIA

Deväť hodín večer a ja konečne uvidím náš dom a pred ním koho iného ako Dylana. Sedí na schodoch, no hneď čo zbadá moje auto sa postaví a usmeje sa. Zaparkujem a rýchlo vystupím.  Okamžite ma zovrie v náručí.

,,Tak si mi chýbala princezná!" povie do môjho ramena.

,,Aj ty mne." odpoviem mu.

,,Ako sa má Sam?" opýta sa a otvorí zadné dvere od auta. 

,,Nič moc. Stále sa neprebudila." povzdychnem si. Všimnem si ako sa Dylanové svaly napnú, keď zodvihne kufre. Zahrýznem si do pery.

,,To ma mrzí." povie a prenesie ich ku dverám. Odomknem mu a rozosvietim v celom dome. Unavená sa rozvalím na sedačku a Dylan si prisadne ku mne.

,,Ako si sa mala?" začne sa pýtať.

,,Nič moc. Bolo skvelé opäť vidieť starých ľudi, mamu, ocka, ale radšej by som bola keby som bola tu so Sam."  A samozrejme by som bola radšej, keby ma Zac nepobozkal...  ale to tebe nepoviem. Ako keby mi Dylan čítal myšlienky sa ma opýta:

,,A čo ten...ehm...Zeke?"

,,Zac." opravím ho, ,,no my sme boli dokopy spolu asi hodinku." ľahnem si na jeho nohy a pozriem sa mu do očí.

,,Sami? Vtedy keď som ti prvý krát volal však?" vyzvedá ďalej a začne sa mi hrať s vlasmi.

,,No, áno."

,,Pekne od teba, že radšej aby si sa so mnou rozprávala si povedala že nemáš čas..." povie urazene a hlavu otočí smerom k oknu. Chytím mu ju a priblížim ku svojej. 

,,Prepáč. Ale nechcela som aby si vedel, že som s ním pretože by si sa nahneval ako napríklad teraz." poviem mu a on si zahryzne do pery. ,,Na teba mám čas teraz." zaflirtujem a pobozkám ho.  Naše jazyky sa dotknú a mne sa v bruchu prebudia motýle. ,,Poď, ideme si ľahnúť." preruším bozk a postavím sa. Dylan s "opitým" úsmevom prikývne a ja ho chytím za ruku. 

,,A čo ste vlastne robili? Ty a on?" opýta sa a mne sa v hrdle vytvorí guča.

,,Nič také." odpoviem mu a ľahnem si do postele. Ľahne si vedľa mňa a oblapí ma. ,,Zajtra ti všetko vyrozprávam. Som hrozne unavená." zívnem si.

,,Dobre, princezná."

,,Ostaneš pri mne celú noc?" opýtam sa ho ešte.

,,Jasné že áno." odpovie a dá mi pusu na čelo.

O TÝŽDEŇ

PIATOK VEČER

Na pery si nanesiem lesk a oblečiem si rifľovú bundu.

,,Naozaj musíš ísť stym buzerantom?" zanadáva Dylan a ľahne si na posteľ. 

,,Ale no ták! Theo nie je žiadný buzerant a je to môj najlepší kamrát. Už som s ním dlho nebola vonku. Stále som zaneprázdená tebou." vyplazím na neho jazyk.

,,Ešte povedz, že ti vadí, že sa tak o teba zaujímam." povie urazene a potiahne ma k nemu tak, že na neho spadnem.

,,Jasne že mi to nevadí." pritulím sa k nemu.

,,No tak. Zavolaj mu, že ti do toho niečo prišlo." zamrmle.

,,Nie Dylan musím ísť. Už to dlho odkladám." vymámim sa z jeho objatia a sadnem si do tureckého sedu.

,,Ale no! Prosím kvôli mne." zatvarí sa smutne.

,,Vieš, že kvôli tebe  by som spravila hoci čo, no vážne musím ísť. Za hodinku som späť! Sľubujem." dám mu pusu na ústa. ,,Môžeš tu ostať."

,,Nie musím si niečo vybaviť." povie a postaví sa. Spoločne vyjdeme von, a potom sa rozdelíme každý opačným smerom. 

Zbadám Thea a zakývam mu. Usmeje sa a odkýva mi.

,,Ahoj." objímem ho. 

,,Ahoj."

,,Tak kam ideme?" opýtam sa zvedavo.

,,Uvidíš. Zaviaž si oči." povie a podá mi šatku.

,,Čo chceš spraviť?" nervózne sa zasmjem.

,,No ták neboj sa." žmurkne na mňa a môj pohľad sa zmení na čierny. Pocítim ako ma Theo chytí za ruku. ,,Len poď za mnou." ozve sa.

,,Okej." odpoviem. Asi za desať minút započujem hrať hudbu a Theo zastaví. 

,,Možeš si to dať dole." povie mi a ja si šatku strhnem z očí. Zbadám svetielka a predo mnou obrovské ruské koleso.

,,Páni! To je lunapark!" vykríknem nadšene a vyskočím na Thea. ,,Poďme rýchlo!" popoženiem ho a on sa zasmeje.

,,Dobre, dobre!" povie a obidvaja sa rozbehneme.

O HODINU

,,Theo musím si odskočiť." prekričím hlasnú hudbu, keď zbadám, že mi volá Dylan. Rýchlo prejdem od hlasnej hudby a zodvihnem mu to.

,,Kde si?!" povie trocha naštvane.

,,Vieš Theo ma vzal do toho lunaparku, čo som tak chcela ísť a ešte chceme ísť na horskú dráhu." zahryznem si do pery.

,,Sľúbila si mi, že do hodiny sa vrátiš."

,,Ja viem, ale už máme zaplatené lístky."

,,Aha... Dnes k tebe neprídem spať." povie.

,,Prečo?"

,,To je jedno. Musím ísť, čau."  a je tu ten Dylan, ktorého moc nemusím. Ak sa naštval len preto, že sa zdržím o hodinku, tak to je riadna blbosť!