MYSTERIOUS

XXVIII.

Na zemi je nejaké telo. Nevidím do tváre, pretože je ku mne otočené chrbtom.

,,Cara? Cara!" kričí Sam do telefónu, no nedokážem nič povedať. ,,Čakaj na nás! Hneď sme tam!" povie, no len čo zloží rozbehnem sa. 

,,Zac!" vykríknem. Zakryjem si ústa, keď telo otočím a uvidím tam naozaj jeho s rozťatou perou a obočím. ,,Zac!" zatrasiem ním. ,,Bože, kto ti to urobil?" poviem si viac menej pre seba. Skontrolujem mu tep a keď zistím, že žije zo srdca mi spade veľký kameň.

,,Cara?" otvorí oči a zamračí sa.

,,Zac! Čo sa ti stalo?" Objímem ho a dám mu pusu na čelo.  

,,Ja...ja neviem. Hrozne ma bolí hlava!" chytí si ju. Rýchlo zavolám Sam.

,,Kde si?" 

,,Tu!" ozve sa za mnou. Vedľa cesty si všimnem blížiace sa auto s Marcusom. 

,,Tak poď, postav sa." prikážem mu a všetci traja ho pomaly postavíme.

,,Budeme musieť ísť do nemocnice, nech ti to zašiju." povie Marcus. 

,,Nie ... to nemusíme." pokrúti hlavou Zac.

,,Pozri Marcus študuje medicínu, takže vie čo hovorí." chytím mu ruku a usmejem sa na neho. Opätuje mi nesmelý úsmev, a potom vyštartujeme z pláže.

,,Máte šťastie pán...?" pozrie sa doktor na Zaca.

,,Efron." odpovie mu Zac.

,,Ešte centimeter nižšie a mohli by ste prísť o oko."

,,To som nemusel vedieť." povie vystrašene. 

,,Už je všetko v poriadku. Nič vážne to nie je." usmeje sa doktor.

,,Ďakujeme. Dovidenia." poviem mu a spoločneme vyjdeme z ambulancie.

,,Ešte stále si nepamätáš čo sa stalo?" opýtam sa ho.

,,Trocha áno. Celý čas, čo som bežal som mal pocit, že ma niekto sleduje. Dal som si teda slúchadla do uší a nevšimal si to.  Zrazu ma niekto napadol. Vytrhli mi jedno slúchadlo a začali ma udierať."

,,Takže ich bolo viac?"

,,Asi hej."

,,Koľko?"

,,Netuším. Dvaja-traja."

,,A hovorili niečo?"

,,Niečo typu: Tých dvoch musíme rozdeliť....nejak tak. Možno si ma len pomýlili." povie a zadíva sa von  oknom.

Nie nepomýlili! Poviem si v duchu. Viem presne kto to bol. Dylan O'brian!

...

,,Ľahni si. Musíš odpočívať." sadnem si na posteľ k Zacovi.

,,Poď ku mne." usmeje sa, no ja pokrútim hlavou.

,,Nezaspala by som. Idem si pozrieť nejaký film."

,,No okej. Ľúbim ťa." 

,,Aj ja teba." odpoviem mu a pobozkám ho.

,,Dobrú." vyjdem z izby a prejdem do obývačky. Sam s Marcusom si už išli ľahnúť. Veď je zachvíľu polnoc. Vytočím Dylanove číslo.

,,Áno?" ozve sa v telefóne.

,,Musíme sa stretnúť." poviem mu.

,,Fájn, zajtra mám čas."