MYSTERIOUS

XVIII.

Za ten mesiac sme sa s Dylanom viacej zblížili. Pozval ma ku nim na večeru a spoznala som sa s jeho mamou a mladšou sestrou Daisy. Je veľmi zlatá a veľmi mi pripomína Dylana. No o Dylanovom tajomstve som sa nič nedozvedela. Vždy keď som sa nejako k tomu chcela dostať Dylan odbočíl od témy alebo povedal : ,,Nerieš to prosím." Ak je to také vážne, čo to môže byť? Čo je Dylan schopný urobiť? Ale ani ja som mu nepovedala pravdu o Zacovi a o tom bozku. Veľa krát som sa k tomu chcela dostať, no nikdy som sa nepremohla. O tom bozku sa nikto nedozvie a ani nesmie. Hlavne nie Dylan.

Vystúpim z lietadla a čakám na kufor. Mama z ocom by tu už mali čakať, ale asi ich niečo zdržalo. Na pase zbadam môj kufor, a keď príde bližšie vytiahnem ho.

,,Pomôžem ti." ozve sa za mnou a ja sa prekvapene otočím.

,,Zac? Čo tu robíš?"

,,Tvoja mama nestíhala, a tak mi zavolala či by som pre teba nešiel. A taktiež som to tak trochu navrhol. A tiež si to chcem u teba vyžehliť." poškrabe sa na zátylku.

,,To už nerieš. Zabudnime na to. Len nech sa to už viac krát nestane." poviem a objímem ho. Po chvíli ma Zac pustí a zoberie mi kufor. Po ceste si všimnem, že je oblečený úplne inak ako ho poznám. Má sivé tepláky, na tom obyčajné čierne tričko, ktoré mu obťahuje jeho svaly a biele tenisky. Na hlave má šiltovku (otočenú šiltom dolu!). Veď toto nenosil pomaly ani doma!

,,Zmenil si imidž?" zasmejem sa.

,,No tak trochu hej. Veď komu sa chce stále nosiť tie úzke jeany a košele so svetrmi?" usmeje sa.

,,Pristane ti to." žmurknem na neho.

,,OOO asi začnem červenať." zaimituje dievčenský hlas a obaja sa začneme smiať. ,,Ale nie ďakujem." spojí pery do úzkej čiary. Zazvoní mi mobil a na obrazovke mi začne svietiť Dylanova fotka. Ten chalan ma nebodaj špehuje.

,,Ospravedlň ma na chvíľu." pozriem sa na Zaca, a kúsok od neho idem preč, aby ma nepočul.

,,Sľúbila si mi, že mi zavoláš keď pristaneš!" ozve sa hneď ako zdvihnem.

,,Zavolala by som, ale len pred chvíľou som pristála a ešte som si musela ísť pre kufor a tak."

,,Ešteže ťa mám tak rád, lebo by som sa na teba hneval!" zasmeje sa a mne po chrbte prejdu zimomriavky. ,,Princezná, chýbaš mi."

,,Aj ty mne." zahryznem si do pery. Všimnem si Zaca, ktorý sa na mňa uprene díva. ,,Zlato, budem musieť končiť. Večer si voláme. Ahoj."

,,Ahoj." povie a zloží. Prídem späť k Zacovmu autu.

,,Môžeme ísť?" opýta sa a ja prikývnem. Nasadnem do auta a Zac vyjde z parkoviska. Cesta je celkom tichá. Občas sa ma Zac niečo opýta alebo naopak ja jeho, ale o puse ani o ničom takom sa nebavíme. Po asi polhodine cesty konečne uvidím nemocnicu. Vystúpim a kráčam na miesto, kde som bola pred pár týždňami so Zacom v pätách. Z výťahu zbadám mamu a hneď ako sa dvere otvoria, rozbehnem sa k nej a objímem ju.

,,Môžem ísť za ňou?" opýtam sa a mama prikývne. Potichu otvorím dvere a na stoličke zbadám ocka. Keď ma zbadá zodvihne sa zo stoličky, príde ku mne a tiež ma objíme. Za roho zbadám posteľ a na nej Sam, ktorá už na nej sedí.

,,Sam!" vykríknem nadšene a rozbehnem sa k nej. Objímem ju, no hneď ju pustím, pretože sa trhne. ,,Prepáč." poviem vystrašene, no ona sa usmeje.

,,To je v pohode. Poď sem." povie a ešte raz sa objímeme, no teraz už opatrnejšie. ,,Ahoj Zac." povie Sam a ja ju pustím. Normálne som zabudla, že je tu. Sadnem si vedľa Sam a mama, otec, Zac si sadnú na sedačku pri okne.

,,Čo je nové v Kalifornií?" opýta sa Sam.

,,Nič také. Všetko po starom." odpoviem.

,,A čo Theo?" pokračuje a ja sa na ňu prekvapene pozriem.

,,No boli sme spolu v tom lunaparku vieš, niekedy ťa tam musím vziať je tam fakt super,a potom len tak chodíme hrať voleyball alebo von..."

,,Necháme vás." povie otec a obaja sa s mamou postavia.

,,Aj ja už pôjdem." postaví sa Zac a príde ku mne. Objíme ma a všimnem si ako sa mama na nás usmieva. Rýchlo ho pustím a znova si sadnem. Keď odídu Sam sa začnem usmievať.

,,Stále ťa ľúbi. Vidím to na ňom."

,,Ale veď už nie sme spolu tri mesiace. Nemôže ma stále ľubiť."

,,A chodili ste spolu štyri roky, takže tri mesiace su od toho nič."

,,Fájn, nechcem sa o tom baviť. Medzi nami je koniec."

,,Okej, okej ja len hovorím, ak si si nahodou nevšimla."

,,A okrem toho ja..." mám jej o Dylanovi povedať? Nemôže sa nič stať. Je to predsa moja sestra.

,,Čo?" opýta sa a zažmúri oči.

,,Ja...niekoho mám." zakusnem si do pery.

,,Cara Steelova! Ty máš chlapca?" vykríkne nadšene.

,,Pššť!" zahriaknem ju a priložím jej ruku na ústa. Ešte by nás mohli počuť naši alebo Zac. ,,Sam, sľúb mi, že to nikomu nepovieš!" Sam naznačí zazipsované ústa a usmeje sa.

,,A ako sa volá? Je pekný?" opýta sa zasnene.

,,Volá sa Dylan a je úžasný. Ako sa ku mne správa, oslovuje ma. Je vážne skvelý." usmejem sa.

,,Musíš ma s ním zoznamiť, nech viem kto obraba moju sestru. " začne sa smiať a ja do nej hodím vankúš.

,,Nemusíš byť hneď úchylna! A ešte k tomu ani nedošlo!" začnem sa smiať s ňou.

,,A Zac o tom vie?" Sam náhle zvážnie.

,,Nie a zatiaľ sa to ani NEDOZVIE!"

,,Ale mala by si mu to povedať čo najskôr, pretože podľa mňa si myslí, že ešte budete spolu."

,,Vážne to už prosím neriešme." zamračím sa.

,,Ako chceš." povie a do izby príde sestrička.

,,Slečna Steelova, už by ste mali odpočívať. A aj tak už je po návštevných hodinách." oznámi a ja sa postavím.

,,Zajtra som tu ako na koni." poviem a dám jej pusu na čelo. ,,Ak budeš niečo potrebovať volaj!" prikážem jej. ,,Tak ahoj."

,,Ahoj." povie a ja vyjdem z izby.