MYSTERIOUS

XXXIII.

CARA

Dvere sa otvoria a ja sa tvárim že spím, no kroky sa ku mne priblížia a zrazu pocítim na líci tlak.

,,Hej, vstávaj!" zrúkne na mňa mužský hlas a ja otvorím oči. Chytím si líco a z očí mi vyhŕkne pár sĺz od bolesti. Chlap mi silno chytí ruku a zodvihne ma. Keď zbadá, že mám ruky voľne, dá mi ich za chrbát a znova zaviaže tým hnusným povrazom, ktorý už veľmi dobre poznám. Koľko tu už som? Hodinu, dve? Príde mi to ako večnosť. Chlap ma súri a ja vyjdem von z tej hnusnej miestnosti. Ideme rôznymi chodbami až konečne prídeme do nejakej miestnosti. Prižmúrim oči, kým si nenavyknú na svetlo. V strede si všimnem stoličku. Vystrašene sa pozriem na chlapa a ten mi ukáže, že si mám na ňu sadnúť, no ani sa nepohnem. Prevráti očami a silno mi zatiahne vlasy až vykríknem od bolesti. Potiahne ma za ne až ku stoličke a súrovo ma na ňu hodí. Chlap mi zaviaže ruky o stoličku.

,,Keď už sme pri nej, rada ťa pozdraví..." započujem z vonka a vo dverách sa objaví Josh. ,,No tak Cara, povedz niečo Dylanovi."  povie a telefón mi dá k ústam.

,,Prosím, pusťte ma." pozriem sa na neho prosebne, no ten sa iba slizko usmeje. Ukáže niečo chlapovi za mnou a na ruke pocítim bodnutie. Od bolesti vykríknem. Zacítim, že po ruke mi tečie krv.

,,Uvidíme aký si odvážny. Zajtra o tretej, na NAŠOM mieste." povie do telefónu a vypne ho. ,,Neboj sa, isto zajtra všetko dobre dopadne." usmeje sa na mňa a priblíži sa k mojej tváry. ,,Alebo ani nie." odhalí svoje hnusné, žlté zuby. Zrazu sa odvážim a opľujem ho. ,,Ty malá štetka!" natiahne ruku a ja privriem oči. Josh sa ovládne a ruku vráti späť. ,,Zavrite ju späť a nedávajte jej jesť ani piť! Môžeš si za to sama!" vykríkne na mňa, a potom odíde.  Muž ma odviaže od stoličky a prikáže mi, aby som sa postavila. Znova prejdeme známou chodbou. O chvíľu ma zase zavrie do tej tmavej miestnosti. Ľahnem si na chladnú zem a nejako sa mi podarí rozviazať ruky. Nahmatám si miesto, kde ma muž porezal. Podľa chrasty si uvedomím, že mi na ruku vyrezal srdce. Môže to byť ešte horšie?

DYLAN

Dve hodiny a ja vyrazím na miesto, kde sa mám stretnuť s Joshom. Cesta trvá asi pol hodinu. Zaparkujem a z vedľajšej sedačky zoberiem dve búchačky. Zatrčím si ich za nohavice a prikryjem tričkom. Vyjdem von a opriem s o kapotu auta. Za pár minút zbadám jeho auto. Zhlboka sa nadýchnem.

,,Thomas." usmeje sa na mňa, keď vystúpi aj s jeho dvoma gorilami.

,,Kde je?!" zavrčím na neho. 

,,Len pokoj. Najskôr mi daj tie dve buchačky, ktoré maš pod tričkom. Myslíš si, že som slepý?!" zasmeje sa. Vytiahnem ich a šuchnem ich ku nemu. Gorily ich hneď zodvihnú a podajú Joshovi, ktorí si ich zastrčí za nohavice. Aké hlupe... Uškrniem sa. ,,Môžeme ísť." povie a obaja vojdeme do obrovskej haly. Zrazu ju zbadám. Na zemi.

,,Čo si jej to spravil ty kurva?!" vykríknem na neho a rozbehnem sa k nej. Zrazu zacítim hroznú bolesť v lytku a potknem sa. Otočím sa a zbadám ako v ruke drží pištoľ. Nenávistne sa na neho pozriem.

,,To je za to: Ty kurva." usmeje sa a pištoľ si zase dá späť. ,,Nie je mŕtva. Neboj sa ani nebude, skončí ako tá tvoja Zara. V najhnusnejšom pajzli aký existuje. Budú tam ti nazvŕhlejší chlapi." celou halou sa ozve jeho hrdelný smiech a ja mám chuť mu niečo povedať, no ovládnem sa. Z posledných síl sa k nej doplazím. Sadnem si a jej hlavu si položím na nohy.

,,Cara." poviem a pohladím ju po vlasoch, no nič. 

,,Vidíš, koľko toho kvôli tebe prežila? Celý deň bez vody, jedla. Čudujem sa, že to jej chabé telo ešte dýcha." 

,,Cara." ignorujem ho. ,,Prosím, preber sa." zaštípu ma oči a pár krát zažmurkám. Nemôžem sa zosypať pred ním.  Zrazu sa jej viečka pohnú a ja zbadám jej modré oči. 

,,Dylan?" povie zachrípnutym hlasom. Obzrie sa a keď zbadá Josha, viac sa ku mne pritúli.

,,Aaaaaw, aké zlaté." povie Josh a otočí sa. ,,Vezmite ich, máme prácičku." prikáže chlapom a tí podídu k nám. Jeden zoberie Caru a druhý mňa. 

CARA

Započujem vystrel a rýchlo sa otočím. Zbadám Dylana, ktorý má v ruke pištoľ a mieri na Josha. Chlap, ktorý držal Dylana je na zemi. Pravdepodobne mŕtvy.  Vedľa svojej hlavy zacítim niečo chladne a ťažke. Muž ma chytí okolo krku a priloží mi k hlave pištoľ.

,,Okamžite ju pusť, inak na teba vystrelím!" povie Dylan a Josh sa zasmeje.

,,Vážne si myslíš, že máš vyššie šance ako ja?! Ty vystrelíš na mňa, Sean na Caru a ty prídeš o ďalšie dievča, ale ak chceš, kľudne." postaví sa a ruky dá v bok. Dylan si oblíže pery  pozrie sa na mňa. Vystrašene privriem oči. Započujem ako niečo ťažke padne na zem a oči znova otvorím. Dylan ma ruky spustené vedľa tela a pištoľ, ktorú držal je asi dve metre od neho. Josh k nemu podíde a silno ho kopne do brucha.

,,Nie!" vykríknem a chcem sa k nemu rozbehnúť, no chlap mi silno chytí ruku. Josh ho začne mlátiť a ja začnem muža kopať a biť, no ten ma aj tak nepustí. Zodvihne a odnesie ma preč. Posledný krát zbadám rozmazaného chlapca s krvavou tvárou, až kým nezmizneme za dverami. 

...

Nečinnne sedím na zemi a zrazu sa otvoria dvere. Už ani nevnímam kto to je. 

,,Tu máš vodu." povie muž, ktorý ma neustále stráži a hodí ku mne fľašu. 

,,Milé gesto." poviem sarkasticky. Ignoruje ma, a potom zavrie dvere. Fľašu odkopnem čo najďalej odo mňa. Nechcem žiť. Chcem umrieť. Možno si hovoríte, veď máš Zaca, ale moje city k nemu nie sú pravdivé. Milujem Dylana. Ale Dylan je mŕtvy. Nemôžem tomu uveriť. Bolesť, ktorú cítim sa nedá porovnať s ničím na zemi. Chlapec, ktorý mi celý život prevrátil na ruby je preč. Nemôže to takto skončiť! Proste nie! Moje oči sa od únavy začnú zatvárať. Možno je to len sen. Sen, z ktorého sa za chvíľu prebudím a objavím sa na pláži v LA. Opretá o Dylanove plece a spoločne sa budeme dívať, na ten úžasný západ slnka.