MYSTERIOUS

XV.

,,Ahoj Cara. Chcem sa opýtať či si si to nerozmyslela? Chcel by som ťa ešte vidieť, prosím ozvi sa." vypočujem si asi tretí odkaz od Zaca. Má pravdu, zajtra sa už pravdepodobne neuvidíme, pretože hneď ráno idem domov. Povzdychnem si a vytočím jeho číslo. Je šesť hodín a tu už je tma. V LA sa stmieva až o ôsmej, takže je to celkom nezvyk.

,,Cara." ozve sa v mobile. ,,Rozmyslela si si to?"  opýta sa nádejne.

,,No ja aj tak nemám doma čo robiť. " poviem.

,,Super. Zavolám ostatným. Mám prísť pre teba?"

,,Nemusíš. Stretneme sa pri parku. O siedmej." 

,,Dobre. Ahoj, zatiaľ." 

,,Ahoj."

Na môj konečný výsledok sa pozriem do zrkadla. Som spokojná s mojím outfitom. Hruby biely sveter s čipkou a k tomu rifle s vysokým pásom. Ešte si nanesiem krikľavo červený ruž a obujem biele tenisky. 

,,Oci idem von." poviem mu, keď ho zbadám v obyvačke.

,,Ideš nakoniec? Zabav sa." žmurkne na mňa a vráti sa späť k čítaniu novín.

Do uší si dám sluchátka a rozbehnem sa. Po ceste si uvedomím, že Oregon je super mesto a som rada, že som tu vyrastala. Ako sme sa so Sam hrávali pri neďalekom potoku a otec nám tam postavil domček na strome. Uvidím strom, pri ktorom ma Zac prvý krát pobozkal. Vždy som sa po tme bála ísť cez tento les, tak ma chodieval odprevádzať. Ten deň bol pre mňa zatiaľ najlepší aky kedy mohol byť. Od rána sme boli vonku ja, Amy, no proste všetci. Naši išli večer preč a Sam si ako zvyčajne, doniesla do domu nejakého chalana. Nechcela som ich moc počúvať, tak som sa vyparila. Zac kvôli mne ušiel z domu, a potom sme sa celú noc prechádzali. Keď  boli asi dve hodiny ráno išla som domov. Objali sme sa a zrazu ma Zac pobozkal. Bol to ten najúžasnejši pocit, pretože bol to môj prvý bozk. Potom sme spolu celú noc volali a Zac kvôli mne dostal na týždeň zaracha, pretože jeho rodičia nevedeli kde je a najviac ma potešilo to, keď mi Zac povedal, že mu to stálo za to. Pousmejem sa nad tým. Zažila som tu fakt skvelé veci. Po dvadsiatich minútach konečne zbadam Zaca.

,,Ahoj. Kde su ostatní?" opýtam sa ho hneď.

,,Už sú na ceste. Ale ida iba Amy, Kyle a Caspar." poškrabe sa na zátylku a zrazu započujem hlasy, ktoré počuť za rohom budovy. Pozriem sa a zbadám Amy.

,,CARAAAAAAAAA!" vykríkne a rozbehne sa ku mne. Obídve sa objímeme a mne z očí vyhŕknu slzy. 

,,Amy! Tak si mi chýbala." poviem a stísnem ju ešte viac.

,,Ty mne tiež." z jej hlasu zacítim, že tiež nemá od toho ďaleko aby sa rozplakala. Predsa len to bola moja najlepšia kamoška, s ktorou som bola vkuse! Keď príde bližšie aj Capsar a Kyle, vyobjímam sa s nimi. Neviem či sa mi to zdá alebo je Caspar krajší. Nie žeby bol predtým škaredý, ale opeknel. Kyle je stále taký istý ako pred troma mesiacmi.

,,Takže čo podnikneme? Navrhoval by som klub!" ozve sa Kyle. Vážne sa nezmenil. Predtým tiež vymetal každý klub, každy piatok. To by nebol on.

,,Suhlasím!" usmeje sa Amy. Všimnem si, že Caspar na ňu stále hádže zamilované pohľady. To sa tu naozaj nič nezmenilo?

,,Daj si Cara! Apoň jeden! Musíš sa odreagovať." naleje mi Amy pohárik nejakého alkoholu. 

,,Fájn. Ale iba jeden." konečne povolím a pohárik kopnem do seba.

,,Ešte si musíš pripiť!" povie Zac a naleje mi ďalší. Vypijem ďalší a tak to ide až kým sa mi nezačne točiť v hlave. ,,Poď si zatancovať." zapradie mi do ucha.

,,Nie ja nemám chuť tancovať." odmietnem ho.

,,Ale no ták Cara! Prosím. Sprav to pre mňa." po nekonečnom presviedčaní sa nakoniec postavím. Začnem tancovať a Zac spraví to isté.

,,Cara, prečo si odišla? Bolo by nám spolu tak dobre." zašepká mi do ucha. ,,Mali pred sebou spoločnú budúcnosť. Išli by sme na vysokú. Z teba by sa stala architekta a zo mňa doktor. Boli by sme dokonalí pár." povie a ja zťažká prehtlnem. Veľa krát sme sa rozprávali o našej budúcnosti. Zac je typ človeka ,ktorý má všetko pripravené minimálne päť rokov dopredu. ,,Cara?" opýta sa a ja sa otočím tvárou k nemu. ,,Presťahuj sa späť. Budem tvojho otca a mamu prosiť na kolenách!" povie zvodne a priblíži sa ku mne. Zrazu ma pobozká a mne sa v mysli vynorí Dylan, ktorému jeho krásne oči stmavnu.

,,Prestaň! odsotím Zaca a nepriateľsky sa na neho zamračí. Pokrútim hlavou a rýchlo si bežím po svoj ruksak. Rýchlo ho schmatnem a vybehnem z klubu zo Zacom v pätách.

,,Cara prepáč! Nevedel som, že ťa to až tak rozhodí!" povie a ja sa otočím.

,,Prosím? Povedala som ti, že medzi nami dvoma je koniec! Zac musíš na mňa proste zabudnúť!" môj hlas sa začne postupne zvyšovať. Nie! Nechcem na neho kričať.

,,Chodili sme spolu štyri roky. Myslíš, že sa na teba len tak ľahko dá zabudnúť! Ja....ja ťa milujem a ver tomu, že ťa budem milovať stále. Čo keby som sa presťahoval za tebou? Toto je posledný ročník. Po ňom by sme spolu mohli začať bývať! Nevi..."

,,Zac nie! Nechápeš to? My dvaja už spolu nebudeme!" vykríknem a z oka mi padne slza. Zdá sa mi to alebo aj Zac má v očiach slzy? 

,,Takže je koniec? Definitívne?" opýta sa a smrkne.

,,Áno." odpoviem a začnem plakať. ,,Zbohom Zac." poviem ledva a rozbehnem sa za roh klubu. Opriem sa o stenu a z očí sa mi začnu valiť vodopády sĺz. Prečo som išla do toho hlúpeho klubu? Nechcela som to s ním ukončiť takto! Nech už sa vráti všetko do starých koľají. Nech sa Sam prebudí, príde späť do LA a budeme žiť iba tam. Mobil mi zazvoní a ja sa pozriem kto mi volá.

,,Oh nie!" poviem nahlas, keď zbadám na obrazovke Dylanovu fotku. Hovor sa vypne. Šesť zmeškaných hovorov od Dylana. Zavolám mu naspäť.

,,Cara! Kde si?" opýta sa. Aj on niečo pil, pretože jeho hlas je iný.

,,Nepočula som mobil." snažím sa povedať normálne, no nepodarí sa mi to.

,,Deje sa niečo?" spozornie.

,,Nie, len. Chýbaš mi Dylan." zahrýznem si do pery.

,,Veď aj ty mne kráska. Zajtra sa vidíme, dobre? Budem ťa čakať pred dverami."

,,Dobre Dylan. Dobrú noc." 

,,Dobrú, princezná." pošepká a mne po tele prebehnú zimomriavky.