MYSTERIOUS

VI.

PONDELOK RÁNO

Celý víkend som rozmýšľala na Dylanom. V jeden deň ťa zachráni a druhý ti nadáva. Ten chalan ma mätie. Zaparkujem pri škole a zbadám ho na jeho zvyčajnom mieste, kam chodí fajčiť. Ešte stále mám jeho mikinu a vzala som si ju aj teraz. Pozriem sa na sedadlo vedľa, idem mu ju vrátiť. Vystúpim a vykročím k nemu. Keď som asi 20 metrov od neho, všimne si ma. Zamračí sa a ako vždy ma začne prepaľovať pohľadom.

,,Čo chceš? Prišla si mi vynadať za to, že som zbil toho kok...?!" nedopovie a pozrie sa inde. 

,,Nie." odpoviem vyrovnane. ,,Prišla som ti vrátiť mikinu." poviem a podám mu ju.

,,Za málo." zoberie si ju a odíde. Za málo? Ja som mu ju doniesla a on mi povie za málo? Ten chalan je čudny!

Prídem do triedy a ako vždy všvetci ma ignorujú. Dylan tu ešte nie je, no len čo si sadnem vojde do triedy a sadne si za mňa. 

,,Dylan potrebujem sa s tebou porozprávať!" ozve sa za mojím chrbtom a zistím, že to hovorí Kirsten.

,,Ale ja s tebou nie, takže si láskavo choď sadnúť na svoje miesto a zavri si tu tvoju kačaciu hubu." povie Dylan a ja vyvalím oči. Nečakala som, že toto povie práve Kirsten. Všetci sa zasmejú.

,,Čo si to dovoľuješ?!" zapiští Kirsten a oči sa jej začnu lesknúť.

,,Len ti hovorím pravdu." pokrčí Dylan plecami a Kirsten sa rozbehne preč. Hneď za ňou sa rozbehnú jej dve kamarátky, ktoré ani neviem ako sa volajú.

,,To bolo fájn." usmejem sa na neho. Pozrie sa na mňa a spraví niečo ako úsmev, ale nie je to tak celkom úsmev. Fájn, už nebuď trapka a nebav sa s ním! poviem si v hlave.  Otočím sa späť  a pozriem na hodiny.

,,Ďakujem." ozve sa za mnou a ja sa znova otočím. ,,Za tú mikinu." 

,,Ja ďakujem." poviem a znova sa usmejem.

,,Je to moja povinnosť." pery dá do úzkej čiary.

,,Čo myslíš?"

,,Chrániť ťa." vysloví tieto dve slová a mne po chrbte prebehnú zimomriavky. Chcem sa ho opýtať ďalších milión otázok, no do triedy vojde učiteľka a ja tú šancu prepásnem. 

,,O'brien k tabuli!" povie profesor.

,,Nejdem." povie Dylan a profesor sa na neho nahnevane pozrie. 

,,Máš tu tri päťky! Nechci znova prepadnúť!" Dylan iba pokrčí plecami a venuje sa nejakému načmáranému obrázku v zošite. 

Konečne zazvoní zvonček a ja si zbalím veci do tašky. Všetci z triedy vyjdu a profesor si zavolá Dylana k sebe.

,,Pozri Dylan, vieš že ťa tu nechcem držať celú večnosť. Ak chceš nájdem ti doučovateľa. Ja teraz nemám čas, ale môj synovec..." chce pokračovať, no typický Dylan mu skočí do reči.

,,Nie! Žiadného vašeho synovca ani doučovateľa nepotrebujem!" povie nahnevane a odíde z triedy. Rýchlo sa zodvihnem a utekám za ním. Chémia mi celkom ide tak prečo nie? K tomu chalanovi ma to stále viac ťahá a chcem sa o ňom dozvedieť čo najviac. Prečo sa správa raz tak, raz tak. Prečo je taký tajomný? 

,,Dylan, počkaj." zakričím na neho a on ako na povel zastaví. ,,Ja...počula som o tom doučovaní a vedela by som ti pomôcť." poviem potichu. 

,,Ale ak si dobre počúvala, tak som aj hovoril, že nič také nepotrebujem! Viem sa o seba postarať aj sám!" povie nahnevane a pokračuje ďalej vo svojej ceste.

,,Za to, že mňa odpálil sa mu nemusíš vtierať hneď ty!" ozve sa za mnou ten piskľavý hlas a ja privriem oči. Táto mi tu chýbala. 

,Ja sa nepotrebujem nikomu vtierať! Na to si tu predsa ty!" odvŕknem a poberiem sa do jedálne. V jedálni mi kucharká naloží nejaké "jedlo". Thea si všimnem pri okne, no nesadnem si k nemu. Nebavím sa s ním od kedy išiel za Dylanom a začal sa s ním biť. Nechápem či nepochopil, keď som mu hovorila, že Dylan ma zachránil, zatiaľ čo on prášil moju sestru. A ževraj dobrý kamoš! Sadnem si ku prázdnemu stolu so štyrmi miestami. Je to tu celkom opustené všetci ľudia sú vzadu. Tu sú len tí menej výrazní. Začnem jesť svoje "jedlo" a zrazu vedľa mňa započujem rachot stoličky. 

,,Prepáč, že som na teba tak vyskočil." ozve sa vedľa mňa a mne zabehne. 

,,To...je...... v pohode!" snažím sa povedať, zatiaľ čo kašlem. Dylan sa zasmeje, ale potom sa zmení na vážneho.

,,Vystrašil som ťa?"

,,To teda áno!" zasmejem sa.

,,Nemusíš sa ma báť."

,,Nie! Nemyslela som to tak! To...  len teraz som sa zľakla." usmejem sa, ale on sa stále mračí. Chvíľku sa na seba pozeráme bez slova.

,,Musím ísť!" povie rýchlo a odíde. Všimnem si, že ku vedľajšiemu stolu si sadne jeho partia. Čudné...

Cez prestávku do mňa Theo hodí asi milión papierikov na ktorých je napísané PREPÁČ! NAOZAJ MA TO MRZÍ!, no všetky vyhodím do koša.

Triedna učiteľka vojde do triedy aj s nejakým novým chalanom. 

,,Žiaci toto je Shayne Harvey! Je tu na výmennom pobyte z Austrálie." predstaví ho a on sa usmeje. Musí sa cítiť tak trápne ako ja. Sadne si predo mňa a vyloží si knihy.  

Konečne spraví zvonček CŔŔŔŔŔŔN a ja si vduchu zatlieskam. Už iba jedna hodina. Chcem sa niečo opýtať Shayna, no predbehne ma Kirsten. 

,,Ahoj som Kirsten. Ak chceš poukazujem ti to tu!" usmeje sa na neho a podá mu ruku. 

,,No moh..." chce Shayne povedať, no preruší ho nejaký chalan z triedy, tuším že sa volá Michael.

,,Nie že mu dáš hneď na prvých záchodoch." 

,,Čo je teba do toho!" zháči sa Kirsten a znova sa venuje svojmu objektu. ,,Tak ako?" 

,,Netreba ja to tu už poznám." povie Shayne vystrašene. 

,,Ale neboj sa!" chytí ho za ruku, potiahne a už sú preč z triedy. 

,,Ešte sa na mňa hneváš?" ozve sa vedľa mňa.

,,Theo nechaj ma na pokoji!" zamračím sa a čarbem si do zošita. 

,,Keď chceš, tak buď taká hnusná!" povie naštvane a vráti sa späť na miesto.

Za pár minút sa vráti Kirsten so Shaynom. ,,Ale veď som ti ukázala iba kúsok!" sťažuje sa Kristen.

,,Nehceš radšej ukázať niečo mne?" uškrnie sa znova Michael. 

,,Sklapni!" vykríkne po ňom. ,,Tak niekedy inokedy, okej?" predkloní sa, aby jej bolo vidno do výstrihu, a potom odíde na svoje miesto. NECHUTNÉ!