MYSTERIOUS

V.

,,Hej! Vstávaj!" ozve sa a ja otvorím oči. Chvíľu rozmýšľam kde som, no potom si uvedomím, že som u Dylana O'briena. ,,Musím ísť preč. Takže ťa musím zaviezť domov." povie vážne.

,,Ehm...Dobre." zakoktám sa a v duchu sama na seba nadávam. Zídem dole poschodom obujem si moje krásne topánky, po ktorých ma hrozne bolia nohy a posledný krát sa poobzerám okolo seba. Pravdepodobne tu už nikdy neprídem. 

,,Dylan, kedy sa vrátiš?" ozve sa nejaký žensky hlas a ja sa zamráčim. On tu mal ešte nejakú babu? Nie že by som s ním chodila, ale nie je to tej babe čudné? Zrazu sa z kuchyne vynorí žena okol štyridsiatky. Má dlhé hnedé vlasy a oči ako Dylan.

,,Ahoj. Ty si?" usmeje sa na mňa. Prekvapene sa na ňu dívam. 

,,Cara." poviem po chvíli, keď si uvedomím, že žena sa na mňa nechápavo díva.

,,Dylan, nepovedal si mi, že máš dievča." zamračí sa.

,,Ja...ja nie som jeho dievča." pokrútim hlavou. Nechcem aby tu došlo k nedorozumeniu.

,,Nestaraj sa. Poď ideme." povie Dylan a otvorí mi. Jeho pravdepodomne mama sa zasmeje a odíde späť do kuchyne. Nasadneme do Dylanovho auta a on naštartuje. Celá cesta prebieha v tichosti. Zbadám môj dom a vydýchnem si. 

,,Ako si vedel, že tu bývam?" opýtam sa nesmelo. 

,,Ráno som tak trocha pátral a videl som tvoje auto, takže som vedel, že to bude tu." povie bez hoci akej emócie. Auto zastaví a ja vystúpim.

,,Ďakujem za všetko. Ak môžem pre teba niečo urobiť tak..." 

,,Za málo." preruší ma a odíde. Prekvapene sa pozerám na odchadzajúce auto.  Povzdychnem si a odomknem dvere. Už zvonka počujem hrať rádio. Takže Sam už bude doma. Otvorím ich a z chodby sa na mňa vyrúti Theo.

,,Kde si bola? A prečo si bola s ním?!" opýta sa ma naštvane.

,,Nestaraj sa do mňa!" vykríknem na neho a on sa na mňa prekvapene pozrie. ,,Zatiaľ, čo ste sa vy dvaja  neviem čo... mňa skoro znásilnila skupina chalanov a on ma zachránil." znie to trochu ako z nejakej rozprávky. Teda v židnej rozprávke nikoho nechceli znásilniť, ale aj tak je to taka menšia rozprávka, pre mňa. ,,Pokračujte si vo svojom ľúbostnom príbehu! Ďakujem ti za úžasne prežitú párty!" rozbehnem sa do svojej izby s Theom v pätách, ale rovno pred nosom mu zaknem dvere.

,,Hej Cara prepáč. Ja som nevedel..." 

,,Je mi jedno či si niečo nevedel. Vykašľali ste sa na mňa obidvaja!" zakričím a do dverí hodím vankúš. Vojdem do kúpelne a keď sa pozriem do zrkadla zistím, že vyzerám HROZNE! Celú maskaru mám rozmazanú. Musela som vypadať komicky. Zrazu si všimnem čo mám na sebe oblečené. Dylanovu mikinu. Zabudla som mu ju vrátiť. Prevlečiem si ju cez hlavu a priložím si ju k nosu. Páči sa mi Dylanova vôňa. Do konca života mu budem zaviazaná za to, čo pre mňa včera spravil. Odlíčim sa a vojdem do sprchy. Pustím na seba teplú vodu a zmyjem zo seba tie hnusné dotyky tých chalanov. Zabalím sa do uteráka a prejdem do mojho šatníka. Oblečiem si teplakové shortky a tielko. Ľahnem si do postele a od únavy zaspím.

,,Cara! Otvor! Moc ma to mrzí!" zobudím sa na to, ako na mňa Sam kriči za dverami.  Povzdychnem si a vstanem z postele. Potichu odomknem. Dvere sa otvoria a Sam ma objíme. 

,,Prepáč mi to sestrička!" povie potichu. Túto jej pretvárku poznám. Najskôr tu bude vyplakávať, že ju to moc mrzí, a potom zase niečo vyvedie. Celá Sam. 

,,Idem sa prejsť." poviem jej a obujem si tenisky.

,,Nemám ísť s tebou?" opýta sa.

,,Nie. Ďakujem." odpoviem ironicky. Zoberiem si Dylanovu mikinu a svoj pennyboard. Idem na tu pláž. Nie je to ďaleko od domu a nestratím sa. Teda dúfam. Dylanov dom je tiež kúsok od pláže, takže mu rovno zanesiem tu mikinu. Uvoľním sa, keď si dám do uši sluchatka a spustím sa na penny. Vánok mi príjemne fúka do tváre. Prídem na pláž a sadnem si na to miesto, kde som sa prvý krát stretla s Theom. Musel od nás odísť, keď som spala. Toto mu nezabudnem. Najskôr ma tam volá, a potom sa na mňa vykašle. 

Na pláži zopár ľudi hrá volayball, niektorí sa kúpu. Normálny život v Californii. Keby tu tak bol Zac, Amy a všetci moji kamoši z Oregonu. Dnes zavolám cez skype Zacovi. Chýba mi. Ešte chvíľu sa pozerám na pláž a more, a potom sa postavím. Neviem či mám ísť vrátiť Dylanovu mikinu. Po včerajšku ho mám radšej ako pred tým. Myslela som si, že by nezachránil dievča, ktoré sa s ním ani nebaví. Skôr mi pripadá ako typ chalana, ktorý by sa k tým ostatným pridal. Postavím sa a odídem na chodník, po ktorom chodia korčuliari, cyklisti a ostatní ľudia. Myslím, že tam trafím.

Ani nie za tri minúty, zbadám jeho dom. Srdce mi začne prudšie búchať a ani neviem prečo. Je pravda, že ma priťahuje, ale s chlapcom ako on by som nechcela chodiť. Fajčí, pije a bohvie čo ešte. Prídem bližšie a už idem po chodníku k domu, keď sa zrazu rozletia dvere a z nich vyjde zbitý chalan. 

,,Theo?!" viac-menej vykríknem a rozbehnem sa k nemu. Hneď za ním vyjde aj Dylan. ,,Čo si mu to spravil?!" opýtam sa ho a pridržím Thea, ktorému sa valí z nosa krv. 

,,Láskavo mu vysvetli, že nič s tebou nemám! A nabudúce nech sa do mňa kurva nestará!" zakričí na mňa. Všimnem si že ma rozťatú peru a krvavé obočie a z okna sa na nás díva jeho matka. ,,A čo tu vlastne robíš ty?! Vedela si, že tu príde?" nechápavo sa na mňa pozrie. 

,,Nie!" odpoviem mu. 

,,Nabudúce si tu tvoju piču zachraňuj sama! Alebo nech ti pomôže on, namiesto toho aby sa kurvil s tvojou sestrou!" zakričí ešte viac, a potom zabúchne dvere. 

Nechápavo sa dívam na tie dvere. Z chalana, ktorý sa včera správal tak pekne sa zase stal chalan, ktorého poznám.