Nečakaná vášeň

Kapitola 55

*klop klop*
Ozvalo sa zaklopanie na dvere, no nik neodpovedal. Po chvíli sa ozvalo ďalšie, o trochu silnejšie.
Victoria sa unavená strhla zo spánku, ešte rozospatá sa posadila a vstala z postele. Prešla ku dverám a otvorila.
,,Dobré ráno seňora. Vaše raňajky." Pred dverami ju čakala Ela aj so stolíkom na ktorom boli raňajky.
,,Dobre ráno Ela, ďakujem. Vezmem si to, áno?" vystrela ruky pred seba a tak jej Ela opatrne podala malý drevený stolík, plný jedla a 2 poháre pomarančového džúsu.
Victoria privrela dvere pomocou svojho tela a prešla naspäť do postele. Stolík položila kúsok od seba a naklonila sa k spiacej Ave.
,,Miláčik." šepla jej do ucha a následnej ju naň pobozkala.
,,Mmm.." ozvala sa Ava na znak toho, že ešte nechce vstávať.
,,No ták, vstávaj." začala ju bozkávať na krku a tak sa Ava začala preberať.
,,Čo sa deje láska?" rozospatá sa opýtala.
,,Len, že už je ráno a máme tu raňajky. Poď, najeme sa spolu." s úsmevom na tvári ju pohladila po jej líci.
,,Ešte je skoro." zývne si.
,,Ale láska. Máme tu výbornú ryžovú kašu a ovocie. Tak šup." pošteklí ju jemne.
,,Dobre dobre, vzdávam sa." zasmeje sa a opatrne sa posadí. ,,Ale len pod jednou podmienkou." úškrnie sa.
,,Akou?"
,,Že dostanem veľkú pusu." ukáže ukazovákom na svoje pery.
,,Vaše prianie, je mi rozkazom." zasmeje sa Victoria a hneď na to Avu vášnivo pobozká.
A tak sa spolu najedli. Victoria sa snažila Ave čo najviac pomáhať. Podávala jej všetko čo potrebovala a taktiež ju občas nakŕmila. Ale Ava sa snažila sa to naučiť sama. Predsa len si musí na to zvyknúť.

O týždeň neskôr
Ava chodila na rôzne vyšetrenia, no stále však nezistili dôvod prečo je slepá a ani nevedeli o žiadnom liečení, ktoré by jej mohlo pomôcť. Avšak dnes im jeden doktor povedal o jednej klinike vo Francúzsku, kde sa špecializujú práve na očné problémy. Pacienti z celého sveta tam idú s nádejou, že im tam pomôžu. A veľa z nich sa tam aj vylieči. Majú tam úplne iné metódy a postupy liečby. Tým im dodal malú nádej. Bol to skvelý nápad a tiež možnosť znovu vidieť, len v tom bol jeden problém.
Ava by musela odísť do Francúzska sama a aj tam žiť na klinike sama. Po prvé, je to len pre pacientov a po druhé, Victoria má kopec práce vo firme. Už dlho ju zanedbávala a tak má firma menší predaj a zisk. A nemôže si dovoliť viac riskovať tým, že by na bohvie ako dlho odišla.
I keď Victoria radí Ave až odíde, že jej toto zaručene pomôže, nedokáže si predstaviť život bez nej. A naopak Ave sa odísť samej nechce, no stále sa nevie zmieriť s tým, že je slepá a nechce takto žiť do konca života. Už nikdy nevidieť svoju milovanú a žiť obmedzený život, závislý na druhých. A tak ju čakalo náročné rozhodnutie. V oboch prípadoch však vždy jedna z nich bude trpieť, tak ako sa má Ava rozhodnúť? Čo je správne? Byť s láskou svojho života a trápiť sa alebo nebyť s ňou a mať možnosť znovu vidieť? Nie je to vôbec jednoduché.

Ava celú noc nedokázala spať, v hlave mala plno myšlienok. Každá smerovala inde a ona sa v nich strácala. Čo má urobiť? Dokáže žiť bez Victorie? Dokáže žiť s tým, že je slepá? Má ostať s ňou? Má odísť? Je vôbec šanca, že sa vylieči? Alebo to bude len zbytočná cesta? Každou ďalšou otázkou bola na tom horšie. Nevedela sa rozhodnúť.

Bolo ráno a Victoria sa začala preberať. Zývla si a pretrela si oči. Opatrne sa posadila a pozrela na hodiny na stolíku - bolo 8:00. Potom sa pozrela smerom k Ave a zistila, že nespí. Držala si hlavu podopretú rukami, akoby bola zamyslená.
,,Zlatko?" oslovila ju, avšak Ava ju nevnímala.
Victoria ju chytila za jedno zápästie a znovu ju oslovila: ,,Zlatko!"
Ava sebou trhla a otriasla sa. ,,Čo sa deje?" zložila ruky zo svojej tváre a tak sa Victorii vyskytol pohľad na jej opuchnuté oči.
,,Ty si nespala celú noc?" opýtala sa znepokojene Victoria.
Ava na to však len pokrútila hlavou.
,,Ach zlatko.. čo sa deje?" smutne sa opýtala.
,,Premýšľala som." povie neutrálne, pretože sa snaží udržať si "poker face", aby sa nerozplakala náhodou.
,,O čom?" zaskočená pozerá na ňu a vôbec nechápe o čo ide a čo sa s Avou deje.

,,O tom Francúzsku." povie už trochu smutnejšie.
,,Chceš tam ísť?"
,,Premýšľam o tom. Ale stále neviem." sklesnuto povie. ,,Vieš, že nechcem od teba odísť. Ako? Ale.. Už nemôžem takto žiť. Nič nevidieť ma zabíja. Ja.. neviem ako ďalej." v tom sa rozplače. Už to nedokáže v sebe dusiť.
Victoria ju sleduje a zrazu sa jej zviera srdce, cíti tu bolesť ktorú prežíva Ava. Vie, že to vôbec nie je pre ňu ľahké. Ach ako rada by jej pomohla keby vedela ako. Jediné čo môže teraz urobiť je objať ju. A tak aj urobí. Silno ju obíme a hľadí po vlasoch. Snaží sa ju upokojiť a byť s ňou. Na hrudi cíti jej pulzujúce srdce, ktoré bije ako o život. Ach ako to dievča trpí.