Nečakaná vášeň

Kapitola 53

Obe sa ubytovali v hoteli blízko pláže. Výhodou bolo, že ich tu nikto nepoznal a tak mali konečne súkromie. Nikto na nich krivo nepozeral, nikto neriešil, že sú spolu. Nikto ich nesledoval na každom kroku a tak mali konečne pokoj. Ktorý využívali najviac ako sa dalo. Na pláži si prenajali čln a jazdili na ňom po vlnách. Taktiež išli na vyhliadkovú jazdu loďou, od kiaľ videli rôzne prírodne úkazy. Jaskyne, azurovú vodu, hory a taktiež aj delfíny a veľrýby, ktoré plávali blízko lode.
Večer bola na pláži akoby párty, kedy sa hrala hudba a ľudia tancovali. Victoria sa odvážila tancovať na verejnosti, pretože aj tak ju tu nikto nepoznal. A Ava si tieto chvíle užívala spolu s ňou.
Jednoducho zažili raj na zemi a nechceli sa ho vzdať. Vedeli, že keď sa vrátia naspäť do Mexika ich šťastie sa znovu naruší. Neprajníci boli po celom štáte. A rozhodli sa, že tu strávia čo najdlhší čas ako to pôjde.

Jedného dňa prechádzali obe ulicami Španielska, obzerali si budovy, obchody a námestia. Podoba s tými ich tam bola, dokonca aj jazyk mali takmer rovnaký. Samozrejme v oboch štátoch sa rozprávalo španielsky, len v niektorých slovách bol rozdiel. Ale dorozumieť sa vedeli. Spokojne kráčali so zmrzlinou v ruke, prechádzali jednu uličku za druhou, keď v tom sa na nich vyrútila dodávka z jedného rohu. Ava ju ihneď zbadala a vedela, že nestihnú obe tak rýchlo prejsť na druhú stranu. Položila obe ruky Victorii na chrbát a postrčila ju na druhý koniec cesty. Victorii nechápala čo sa deje. Otočila sa smerom k Ave, ktorá stále stala na ceste a v tom do nej narazila tá dodávka. Šofér sa snažil brzdiť, ale v takej rýchlosti to nestihol úplne zastaviť.
Predok dodávky narazil Ave do brucha a ona urobila pár krokov dozadu a nakoniec sa zvalila na zem. Padla na chrbát a hlavu si udrela o zem.
Victoria ihneď vykríkla od strachu a bežala k nej. Čupla si a zistila, že Ava je v bezvedomí. Vytiahla si mobil z kabelky a ihneď volala sanitku a vysvetlila im čo sa stalo. Lenže medzi tým stihol ten muž s dodávkou zmiznúť preč. Zbabelo utiekol.

Prišli záchranári a naložila Avu na nosítka a do sanitky. Victoria nastúpila k nim a celá sa triasla od strachu aké to bude mať následky. Záchranári sa ju snažili upokojiť, že v nemocnici urobia všetky potrebné vyšetrenia a zistia čo jej je. Tak aspoň vystrela ruku k Ave a chytila ju za ruku. Držala ju celú cestu.
V nemocnici ju záchranári ihneď odviezli na vyšetrenia a Victoriu nechali stáť na chodbe. Netušila čo bude ďalej. Aké následky si toto odnesie? Prečo len sa muselo toto stať? Práve teraz, keď si tak krásne užívali pokojné dni. Boli spolu tak šťastné a teraz sa stane toto? Už znovu jej Ava zachránila život. Znovu sa nechala zraniť, len preto aby sa jej nič nestalo. Avšak najradšej by bola na jej mieste.

,,Vy ste tu s tou ženou, ktorú zrazilo auto?" opýtal sa lekár, keď prišiel k Victorii.
,,Áno, pán doktor." prikývne na súhlas. ,,Je v poriadku?"
,,Vyšetrenia, ktoré sme jej urobili sú v poriadku. Ma len narazené rebrá od toho nárazu, ale inak jej nič nie je. Mala skutočne šťastie, to sa len tak nevidí." milo odpovie.
,,Vďaka bohu." zaraduje sa Victoria.
,,Avšak viac sa dozvieme až sa preberie." napokon dodá.
,,Smiem ju vidieť?" opýta sa.
,,Myslím, že áno. Poďte!" mávne rukou, aby ho nasledovala a vedie ju k izbe na ktorej Ava leží. A potom odíde.
Victoria vojde dnu a zbadá tam ležať svoju lásku. Podíde bližšie k nej a chytí ju za ruku. Lenže Ava ešte spí a tak ju nechá odpočítavať. Sadne si na stoličku vedľa jej postele a celú dobu ju drží za ruku. Chce byť pri nej.

Po asi hodine sa začne Ava preberať. Najprv pohne rukou, o chvíľu znovu a napokon začne otvárať pomaly oči.
Victoria zacíti pohyb ruky a ihneď sa preberie z polospánku, do ktorého upadla. Pozrie na Avu a zbadá, že otvára oči.
,,Láska." osloví ju Victoria.
,,Victoria, si to ty?" opýta sa Ava už s otvorenými očami hladiac pred seba.
,,Áno, som tu s tebou. Ako sa cítiš?" s láskou v hlase sa opýta.
Ava sa nervózne obzrie okolo seba a chytí si rukami oči. Pošúcha si ich a znova sa obzrie. V tom sa začne nervózne triasť.
,,Čo sa deje?" Victoria nechápe.
..Nie nie.. akoto? Nie!" začne nezmyselne hovoriť Ava. Stále sa obzerá okolo seba.
,,Zlatíčko, čo sa deje?" chytí ju za ruku.
Ava ihneď uciti dotyk a pozrie sa smerom od kiaľ ten dotyk prišiel. ,,Ja..ja.. nevidím ťa. Nič nevidím." nervózne prehlási.
,,Čože? Akože nevidíš?" nechápavo sa opýta.
,,Proste nič. Tma pred očami. Nevidím teba ani nič okolo seba. Čo sa to deje?" so zlomeným hlasom sa nechápavo opýta.
Victoria na ňu zdesene pozrie. ,,Zavolám doktora, počkaj." pohladí ju po ramene a vstane. Prejde na chodbu a obzerá sa. Okolo ide nejaká sestrička a tak ju Victoria poprosi až zavolá na izbu doktora. Tá odíde niekde za roh a o chvíľu sa z neho vynorí doktor. Kráča smerom k Victorii.
,,Deje sa niečo seňora?" opýta sa starostlivo.
,,Pán doktor.." osloví ho so smútkom v hlase. ,,Ona vraj nevidí." prehlási a vyjde jej zopár sĺz.
,,Pozriem sa na to." povie a vojde dnu do izby. Podíde k posteli so slovami: ,,Dobrý deň, ja som doktor Juan."
,,Dobrý deň." povie Ava a snaží sa pozrieť za zvukom, ktorý počuje. Avšak hlavu dostane len do polovice výšky jeho tela. ,,Ja som Ava."
,,Dobre Ava, pozriem sa vám na oči. Súhlasíte?" opýta sa jej a ona súhlasne prikývne.
Podíde teda bližšie k nej a chytí jej tvár do rúk. Zahľadí si jej do oči, ktoré však vôbec nevnímajú. Vytiahne si z vrecka na hrudi predmet pripomínajúci pero, avšak keď ním cvakne, rozsvieti sa ako baterka. Jednou rukou chytí Avino pravé oko a potiahne jej viečko trochu nižšie a baterkou jej zasvieti do očí. Sleduje reflexy oka, ktoré však vôbec nereagujú. Akoby to svetlo vôbec nevideli. To iste vyskúša aj na ľavom oku, avšak dopadne to rovnako.
,,Tak doktor, ako to vyzerá?" opýta sa Victoria, ktorá to celé sleduje.
,,Na teraz môžem povedať, že to môže byť len dôsledkom úrazu, avšak neviem posúdiť či to bude trvalé alebo sa to časom zlepší. Pošlem ju na oftalmologické vyšetrenie, nech sa na ňu pozrie špecialista." úprimne povie.
,,Takže by to mohlo byť len dočasné?" s nádejou v hlase sa opýta Ava.
,,To vám neviem povedať na isto." odpovie a odíde zariadiť termín u špecialistu.
,,Láska, si tu?" opýta sa Ava.
,,Tu som, miláčik." povie a chytí ju za ruku.
,,Bojím sa toho. Čo ak už nikdy nebudem vidieť?"
,,Budeš, uvidíš že áno." s úsmevom odpovie, avšak v duchu vie, že by to nemusela byť pravda. To si však nepripúšťala.