Nečakaná vášeň

Kapitola 23

Victoria nevedela čo robiť. Jednak musela riešiť zdravie svojej dcéry, čo bolo pre ňu najpodstatnejšie, no tak tiež sa trápila pre Avu. Síce si povedala, že si musí od nej držať odstup, no takto to rozhodne nemyslela. Chcela ju mať aspoň na blízku. Pocit, že tam aspoň bola jej dával nádej. Nádej, že všetko sa vyrieši. No bez nej to je úplne iné. S Avou odišla aj Victoriina nádej. A tak sa vnútri zložila, jej duša plakala a nevládala ďalej. No telo zostávalo silné. Tak ako to bolo vždy. Ako by mohla ukázať svoje slzy a obavy?
A tak sa Victoria uchýlila k písaniu. Svoju bolesť vkladala do románu, ktorý píše. Všetko v ňom dopodrobna popisovala. No aj keď všetky tie slová a pocity dala zo seba von, ani to jej neprinieslo úľavu. Tá bolesť tam stále bola. A už vážne netušila ako bude pokračovať ďalej. Ona nežila, len prežívala. Aj keď to nikto na nej nevidel. Jediná osoba, ktorá by bola schopná to uzrieť bez slova odišla.

O 5 dní
Celé dni boli pomerne rovnaké. Victoria chodila do práce a z práce domov. A potom trávila čas písaním.
Alma chodila na terapie a robila menšie pokroky.
A Ava? Ava stále ostala v hoteli, lebo nemohla nájsť nijaký lacný byt. No prácu si našla. Vypomáhala v kuchyni ako pomocná kuchárka. Umývala a krájala potraviny, miešala jedlá a podobne. Nebolo to nič extra ani s extra platom, ale bola rada aj za to. Práca jej zamestnávala myseľ a nemusela myslieť na Victoriu. No večer keď sa vracala z práce, vždy jej myšlienky boli plné jej. Stále sa jej nedarilo zabudnúť na Victoriu, tak ako sa Victorii nedarilo zabudnúť na Avu. Jednoducho nedokázali sa naučiť žiť jedna bez druhej. No Ava sa rozhodla, že to to tak bude najlepšie a stála si za tým. Nedokázala sa pozerať na to ako ju objíma niekto iný, ako ju bozkáva niekto iný a ani ako s ňou chodí na večeru niekto iný. Aj keď vedela, že ona by toto nikdy s ňou robiť nemohla na verejnosti, nemohla vystáť keď niekto iný mohol.

Práve piaty deň, keď Victoria vychádzala z domu na ulicu sama bez osobného strážcu, pretože nikoho iného pri sebe nechcela, sa stalo niečo čo nečakala.
Vo chvíli keď išla nasadnúť do svojho auta, keď už držala kľúčku dverí a ťahala ich k sebe, ucítila príšernú bolesť vyžarujúcu z chrbtu až do brucho. Cítila ako sa jej niečo predralo telom a cesta, ktorou ten predmet prechádzal príšerne pálila a bolela. Zrazu si všimla ako z nej tečie krv, ale prúdom. Chytila sa za brucho a pritlačila si na neho, no bolesť ktorú si tým spôsobila nevydržala a vzápätí si ho pustila. Cela bola od krvi a zakričala o pomoc. Hlboký a hlasný výkrik ju však stál všetky zvyšné sily a jej sa zahmlelo pred očami a odpadla. Ležala na chodníku v kaluži krvi vedľa svojho auta.
O malý moment sa tam zjavili Ela s Palomou a keď zbadali čo sa stalo ihneď sa vystrašili. Paloma ihneď volala sanitku a prosila ich až rýchlo prídu, zo strachu až plakala. Ela utekala do domu a zháňala Carlosa a Almu, aby im to mohla povedať.
Sanitka prišla a odviezla Victoriu do nemocnice medzi tým a tak sa tam Carlos s Almou ihneď vydali. Carlos zavolal Eduardovi a oznámil mu čo sa stalo, aj keď ani poriadne nevedel čo sa stalo. Nikto to nevedel. Ako aj mohli, keď tam nikto okrem Virorie nebol.

Ava akurát bola na ceste do práce. Kráčala ulicou Mexika, keď v tom jej začal zvoniť mobil. Pozrela na obrazovku, no číslo nemala uložené.
,,Prosím? Kto je?" zdvihla hovor a opýtala sa.
Samozrejme jej volala Ela. So strachom v hlase jej všetko povedala. O tom ako našli seňoru Victoriu ležať v krvi na zemi pred domom. Ako ju vzala sanitka a viezla ju do nemocnice.
Ava sa vyľakala a bolesť čo cítila bola neopísateľná. Okamžite sa spýtala do ktorej nemocnice ju vzali. Keď sa to dozvedela, tak sa poďakovala Ele, že zavolala a dala jej vedieť. Hneď na to sa rozbehla naspäť k hotelu. Nebola od neho tak ďaleko, možno 5 minút. Pribehla ku garážiam a vzala si svoje auto. Okamžite vyštartovala do nemocnice, ktorej adresu jej dala Ela. Bola celkom ďaleko, ale na tom nezáležalo. Jediné čo Ava išlo v hlave bolo, až je Victoria v poriadku.