Nečakaná vášeň

Kapitola 45

,,Nikdy si mi nerozprávala o svojej sestre." povie Ava keď sedia samé vo Victoriinej kancelárií.
,,Hmm.. Myslím, že na to nepadla reč." zamyslene povie.
,,Takže ona nežije v Mexiku?" opýta sa Ava.
,,Nie nie, už dlhé roky. Je to prvý raz po dvadsiatich rokoch čo sa sem vrátila." odpovie.
Ava prekvapene pozrie na ňu. ,,Čože? Dvadsať?" prepočítava Ava. Veď tá žena nevyzerala byť o moc staršia od nej. To musela odísť ešte ako dieťa.
Victoria si všimla jej prekvapený pohľad a usmiala sa. ,,Lucia odišla keď mala pätnásť."
,,Fíha, veď bola ešte dieťa." zarazene odpovedala.
,,Nikdy nesúhlasila s názormi otca a ona jediná sa mu dokázala postaviť. Dokázala to, čo ja nikdy." obdivne o nej hovorila.
Ava podišla ku nej a postavila sa za jej stoličku. Zo zadu ju objala okolo ramien a venovala jej bozk na krk. ,,Neboj, teraz to už zvládneš." podporila ju.
,,Áno, keď mám teba, tak áno." šťastne sa usmiala.

Poobede:
,,Tak mi teraz všetko povedz Viki." povedala Lucia keď za ňou Victoria prišla do jej izby.
,,Dobre teda. No začalo to asi pred 5 mesiacmi, keď som si chcela ísť oddýchnuť na ranč cez víkend." sadla si na posteľ k nej a začala jej rozprávať celý príbeh, teda takmer celý. Vynechala tie romantické časti o nej a Ave. Nechcela toho na ňu hodiť priveľa naraz, všetko má svoj čas. Povedala jej o tom ako ju tam prepadli tí muži a Ava ju zachránila. Preto ju zamestnala a dobre aj urobila, pretože sa po nejakej dobe vrátili k nej domov a napadli ju znova. Taktiež ju znova zachránila Ava.
Lucia len s otvorenými ústami aj očami pozerala na Victoriu celý čas jej rozprávania. Nemohla uveriť tomu čo všetko sa stalo.
,,Teraz už rozumiem prečo ju tu máš." priznala Lucia. ,,Ale kto by bol povedal, že žena toto dokáže. Páni." žasla nad tým. ,.Myslela som, že to vedia ženy len vo filmoch." zasmiala sa.
,,Veru áno, ide jej to skvelo." odpovedala s úsmevom.
Ešte nejaký čas sa rozprávali a užívali si spoločné chvíle, potom prišla Paloma a oznámila, že je hotová večera a či má prichystať stôl. Ony súhlasili a po chvíli sa vybrali dole do jedálne. Avšak ako boli na schodoch, tak na nich čakalo v hale prekvapenie. Stál tam ich otec, Eduardo.
,,Prečo mi nikto nepovedal, že sa moja dcéra vrátila?" opýtal sa a pozeral na ne.
,,Nemyslím si, žeby si mal byť informovaný ako prvý." odsekla mu Lucia.
,,Som tvoj otec." odpovedal vážne.
,,Áno? Nehovor." ironicky sa zasmiala.
,,Vidím, že si sa vôbec nezmenila Lucia." pokrúti hlavou.
,,Myslím, že ani ty. Stále si ten čo musí mať všetko pod kontrolou, až je všetko len podľa neho. Ale smola otec, so mnou ti to nevyšlo všakže?" zasmiala sa.
,,Nikdy som ťa nechcel mať pod kontrolou. Len som ti ukazoval správnu cestu."
,,Správnu pre koho? Pre teba?"
,,Dosť!" okríkla ich Victoria. ,,Už dosť! Stačilo hádok. Dvatsať rokov ste sa nevideli a pokračujete presne tam kde ste skončili."
,,Prepáč Viki, prešla ma chuť na jedlo keď ho vidím. Pôjdem si ľahnúť." ospravedlnila sa jej a vyšla hore schodmi, nechala tam sestru a otca samých.
,,Toto si chcel otec? Nemyslím si, že takto si ju získaš." povie Victoria.
,,Sama vidíš ako sa správa." odpovie.
,,Pretože jej k tomu dávaš dôvody. Príjmi ju takú aká je. Nemeň ju." poradí mu. Pretože už je unavená z tých rodinných, nikdy nekončiacich hádok.
,,A ona? Ona ma príjme kedy?" vytiahne si z vrecka saka cigaru a zapaľovač. ,,Chcel som vás len vidieť, ale ako vidím, nie som vítaný. Maj sa dcérka." povie a odíde preč.
Victoria chviku ostane stáť ešte na schodoch a neveriacky pozerá za ním. Povzdychne si, pretože nevie čo bude robiť.

Ava počká kým všetci zaspia a pomaly sa vplýži na poschodie ku Victorii. Opatrne otvorí dvere a nájde ju ležať v posteli. Žeby už spala? Nechce ju budit a tak potichu prejde k druhej strane postele a ľahne si vedľa nej. Prikryje ju perinou až po ramená a venuje jej nežný bozk na čelo. V tom Victoria otvorí oči.
,,Láska." šepne Victoria. ,,Si tu."
,,Áno láska, som tu." s úsmevom odpovie a pevne ju objíme. ,,Teraz spinkaj." pohladí ju po vlasoch a tak Victoria znova zavrie oči a postupne znovu zaspí.
Ava po chvíli zaspí tiež, v objatí s Victoriou. Spí až do rána 5:30, kedy zazvoní budík a ona za ním natiahne ruku až ho vypne. Otvorí oči a pozrie na spiacu Victoriu, budík ju vôbec nezobudil a tak ju pobozká na čelo a pomaly vstane. Upraví vankúš a plachtu a obíde posteľ. Znova poriadne prikryje Victoriu a pohladí ju po vlasoch. Potom prejde ku dverám a opatrne ich otvorí. Vyjde von z izby. Je k dverám otočená čelom a opatrne zatvára, až to nie je moc počuť. Zavrú sa a pustí kĺúčku. Otočí sa od nich už smerom na odchod a v tom pred ňou stojí Lucia. Prekvapene na seba pozerajú.
Ava sa cíti trápne a nevie čo povedať, srdce sa jej rozbuší. Čo len bude robiť? Čo povie? Ako to vysvetlí?
Lucia nechápavo pozerá na ňu. Prečo tá žena vychádza takto ráno a len v pyžame z izby jej sestry?