Nečakaná vášeň

Kapitola 17

,,Takže to bol otec seňory Victorie?" opýtala sa Ava Palomy.
,,Áno, veľmi vážený seňor." odpovedala na jej otázku.
,,Myslíš, že seňor Carlos urobí niečo?" spýtala sa, lebo vedela, že Paloma ho pozná lepšie.
,,To neviem. Ale to už nie je naša starosť Ava." odpovedala zamyslene. ,,Avšak robím si starosti o Victoriu. Čo s ňou bude? A Alma keď sa to dozvie, Jooj to dievča svojho otca ľúbi." nešťastne sa zamyslela.
,,To verím. Deti nesmú trpieť za činy svojich rodičov." prikývla súhlasne.

Victoria sa rozprávala v hale so svojim otcom. Povedala mu presne čo videla. Súhlasil, že to čo urobil Carlos je prîšerne a znevážil tak česť jeho dcéry, avšak nemohol si dovoliť takýto škandál. Poškvrnilo by to ich meno aj firmu. Snažil sa presvedčiť Victoriu, aby si to s tým rozvodom ešte premyslela. Nech sa zamyslí nad tým čo všetko sa stane až všetci o tom začnú hovoriť. Novinári si navymýšľajú plno somarín a meno ich rodiny sa poškvrní. Keď sa to dozvedia ludia, nebudú chcieť spolupracovať s jej firmou, nevzniknú spolupráce ani žiadne kampane. Jej firma nebude rásť. A tiež si pokazia vzťahy s jeho rodinou, vysoko postavenou, bohatou rodinou.
Victoria nemohla uveriť tomu, čo jej otec práve povedal. Vážne mu je stále prednejšie meno ich rodiny ako vlastná dcéra? Čím si zaslúžila takúto bolesť priamo do srdca od vlastného otca? Myslela si, že sa za tie roky zmenil. Avšak on ostal stále rovnaký. Myslí len na peniaze a postavenie. Vlastná rodina mu je cudzia. Kým žila jej mama, otec ju podvádzal s milenkami. Aj práve vo chvíli keď jej matka umierala, otec bol niekde so svojou milenkou. Dlhé roky mu to nevedela odpustiť, stále to má v pamäti. No povedala si, že nemôže byť na otca nahnevaná večne. Tak sa s ním pred pár rokmi udobrila a on sa od vtedy správal vzorne a milo. Preto si myslela, že sa zmenil. Ale ako práve pochopila, on sa nikdy nezmení. Stále to bude ten rovnaký otec, ktorý ju prinútil vziať si muža, ktorého nikdy nemilovala len kvôli jeho priezvisku. A ako to dopadlo?
,,Vieš čo otec? Odíď! Odíď ak mieniš mať takéto reči. Vždy ti záležalo len na postavení našej rodiny. Avšak o rodinu si sa nikdy nezaujímal." naštvane na neho vyhŕkla.
,,To nie je pravda Victoria!" oponoval.
,,Že nie? Tak prečo som si musela vziať Carlosa? Muža, ktorého si mi ty sám predhodil?"
Nevedel čo má na to odpovedať. Tak radšej vstal a dal sa na odchod. Pred vchodom sa však ešte otočil a dodal: ,,Rozmyslí si čo urobíš Victoria ešte."
,,Už som si to rozmyslela moc dobre." ubezpečila ho. Vedela, že sa musí rozviesť. Neostane v manželstve s mužom, ktorý ju takto podviedol. Doteraz Carlosa rešpektovala ako muža, aj keď ho nemilovala. No tento čin všetko zmenil.

Victoria si dala dlhý kúpeľ vo vani s Levanduľou na ukľudnenie mysle. Vyšla z vane a obliekla si nočnú košeľu. Prehodila cez seba červený župan a zaviazala ho. V tom do izby vošiel Carlos. Začal sa vyzliekať a chcel si ľahnúť do postele.
,,Žiadam ťa, aby si opustil túto izbu." prehovorila Victoria.
Carlos sa na ňu zarazene pozrel. ,,Pokiaľ viem, tak je toto stále aj moja izba a moja posteľ."
,,Neželám si, aby si tu bol. Neželám si spať s tebou v jednej posteli a bývať s tebou v jednej izbe."
,,Si smiešna Victoria." zasmial sa.
,,Nie, to ty si smiešny ak si myslíš, že s tebou budem líhať do jednej postele." vážne odpovedala.
,,A kam chceš aby som išiel?" pozeral neveriacky na ňu.
,,Najlepšie preč z tohto domu. Ale keďže ho nechceš opustiť, hosťovská izba je voľná. Kľudne môžeš byť v nej." navrhla.
,,Mám spať v hosťovskej izbe vo vlastnom dome? To som dopadol." ironicky odpovedal, no nakoniec si vzal svoje veci a presťahoval sa do hosťovskej izby.

Victoria zišla dole do kuchyne a naliala si kávu do šálky. A so šálkou sa vybrala do svojej miestnosti. Znova sa v nej zamkla a zišla dole. Posadila sa na gauč, otvorila notebook a pokračovala v písaní svojho románu. Od posledného písaní sa udialo toľko vecí a ona nemala absolútne čas ich spísať. Tak si konečne našla čas a rozhodla sa to znova všetko zaznamenať. Vedela, že nikdy tento román nikto čítať nebude a tak sa pokojne pustila do toho. Do neho mohla napísať to čo v skutočnosti cítila a nemohla povedať. Vložila do neho vlastnú dušu.
Začala písať o momente kedy videla Avu s tou ženou. A slzy jej pri tom vyhŕkli z oči.

Úryvok:
Gabriela kráčala parkom a pohľadom preskúmavala každú jednu časť, každý roh a hľadala Laru. Keď ju však konečne našla, jej telom prešli zvláštne nevysvetliteľné pocity. Videla ju tam sedieť s nejakou ženou. Vysmiatú a plnú radosti, jedli spolu popcorn a usmievali sa na seba. Gabriela cítila pocit, ktorý ju pichal pri srdci a sťahoval jej všetky svaly v tele.
Ale to najhoršie ešte len prišlo. Žena, s ktorou tam Lara sedela sa naklonila a pobozkala ju. Gabriele sa na chvíľu zastavilo srdce a prestala dýchať. Keď videla, že Lara neprotestuje a bozky tej žene opláca, myslela že na mieste umrie. Jej telo tam len nevládne stálo a takmer sa zrútilo. Jej nohy boli ako dva tenké prútiky na strome a takmer tu váhu vlastného tela neudržali. Gabriele sa nahrnuli slzy do očí a nevedela či má kričať na celý svet alebo sa rozplakať. Mala silný pocit bolesti, avšak nie fyzickej. Psychická bolesť jej prechádzala celým telom. Spaľovala ju zvnútra. Nedokázala sa viac na to pozerať. A tak sa otočila a rýchlym krokom od tial odišla čo najďalej.
Nechápala prečo ju táto skutočnosť tak ranila. Neuvedomovala si čo vlastne cíti, vedela len, že ju to bolí. Bolí ju vidieť Laru s niekym iným.

Pokračovala ďalej v písaní a dostala sa až po moment kedy našla svojho manžela nahého s inou. Do tejto kapitoli napísala všetko to pohŕdanie, sklamanie, zradu a ostatné pocity, ktoré v tej chvíli cítila. Opísala ich detailne a nič nevynechala.
Ďalej pokračovala nocou u Avy. To ako sa o ňu tá žena postarala aj keď sa k nej nesprávala najlepšie. Bola na ňu prísna a to len preto, lebo sa cítila byť ranená tým, že ju videla s inou ženou. Nedokázala si vysvetliť prečo to vlastne urobila. Prečo ju to tak veľmi zasiahlo. A taktiež premýšľala nad tým, prečo ju vôbec Ava vzala k sebe. Mohla ju vziať na hocijaké iné miesto a ona ju vzala k sebe. Malo to nejaký význam?
Znova sa strácala vo svojich myšlienkach. A všetky dôležité veci spísala do knihy. Snažila sa nevynechať najmenší detail. Chcela si všetko pamätať.
Dopísala posledne slová, uložila to a zavrela notebook. A ako naposledy, znova zaspala na gauči vo svojej miestnosti.