Nečakaná vášeň

Kapitola 42

Victoria sa obliekla a rozhodla sa ísť za Almou. Porozprávať sa s ňou a dúfala, že ju pochopí.
Prišla pred jej dvere izby a zaklopala, avšak nikto sa neozval. Tak zaklopala znovu a stále nič. Napokon teda otvorila dvere a vošla dnu aj tak. Našla v posteli ležať svoju dcéru so slúchatkami v ušiach a objímajúce pyšového sloníka, ktorého má už od detstva. Kúpili jej ho keď sa narodila a túlila sa k nemu vždy keď mala nejaké problémy a plakala. Tak tomu bolo aj teraz. Plakala v posteli a nechápala tomu čo práve vydela. Bola otočená chrbtom k dverám, takže ani nevidela, že jej mama vošla dnu do izby. Mala však nahlas psutenu hudbu v sluchatkách a tlačila k sebe toho plyšáka.
Victoria si sadla na kraj jej postele a pohladila ju po chrbte. Alma sa ihneď strhla a pozrela sa na ňu. Vytiahla si sluchatká z uší a s uplakanými očami sa pozerala na mamu.
,,Dcérka, prečo plačeš?" opýtala sa jej jemne.
Alma však neodpovedala a len pokrútila hlavou. ,,Ako mama? Ako si mohla toto urobiť?" opýtala sa zrazu.
,,Alma, ja si nemyslím, že som urobila niečo zlé. Viem, že je to zvláštna situácia, ale nevidím dôvod na to až plačeš." chytila ju za ruku, avšak Alma ju odtiahla preč.
,,Takže otec mal pravdu, že s ňou spávaš.." poznamenala.
,,Nie! Nie, dcérka! Tak to nie je!" ihneď odpovedala.
,,Takže ste spolu nespali?" opýta sa.
Victoria nevie čo jej má na to odpovedať a tak je ticho. Nemôže jej o tom povedať, ale nechce ani klamať. Je to ozaj ťažká situácia.
,,Dcérka, toto čo je medzi mnou a Avou začalo ďaleko neskôr ako tvoj otec začal šíriť tieto klamstvá. A taktiež nezabúdaj, že to on podviedol mňa. Nie ja jeho." snaží sa nepovedať nič zlé o Carlosovi. Vie, že Alma sa stále lieči a nechce jej spôsobiť ďalšie problémy.
,,Ale je to tvoja zamestnankyňa..." povie znechutene.
,,Vieš, že človek si nevyberie do koho sa zamiluje." myslí pritom na to ako ju učila, že je jedno či bude mať chlapca z dobrej rodiny alebo chudobného chlapca. Viedla ju k tomu, že rozdiel v tom nie je. Že láska nie je o peniazoch.
,,Nie mama, ale toto.. toto je iné. Je to.." nevie ani dokončiť vetu.
,,Žena?" dokončí za ňu Victoria a ona prikývne.
Alma povie mame, že nesúhlasí s týmto vzťahom, že ju v tom nebude podporovať. No sľúbi, že to nikomu nepovie, aspoň zatiaľ. Victoria ju poprosila o trochu času a tak Alma na to pristúpi. Nechcela robiť problémy a vedela, že ak by sa to ľudia dozvedeli tak by z toho bolo haló. A to nechcela, aj napriek všetkému, svoju mamu ľúbila.

,,Tak čo? Ako to dopadlo?" opýtala sa Ava Victorie keď sa vrátila naspäť do izby.
,,Nie dobre." povzdychla si a sadla si zničene na posteľ. ,,Nesúhlasí s našim vzťahom."
,,Neboj, ona si zvykne." sadne si k nej a pohladí ju po chrbte, aby ju upokojila.
,,Neviem Ava. Je to zvláštne." oprie si hlavu o jej rameno.
,,My to zvládneme." objime ju pevne a Victoria sa ako vždy cíti v jej náruči bezpečne.

Nasledujúce dni boli medzi Almou a Victoriou zvláštne. Jednak sa jej Alma vyhýbala, aby s ňou nemusela byť a keď aj bola len ju pozdravila a odišla. Nechcela s ňou byť, lebo cítila sa byť znechutená z toho čo videla. Nedokázala prijať ten fakt. Nevidela to, že jej matka je šťastná s osobou, ktorú miluje.
A síce Victoria bola šťastná, no trápilo ju to. Trápilo ju, ako sa jej dcéra vzdiaľuje. Ako s ňou nekomunikuje. Chcela s ňou prebrať toľko vecí, no Alma ju odmietala. A nič nebolí matku viac ako to, že jej vlastná dcéra jej je vziadlená ako niekto cudzí.
A tak sa ju Ava snažila rozveselovať drobnými darčekmi, milými gestami a hlavne ju rozmaznávať a zasypávať láskou, kopou lásky. Snažila sa, aby keď sú spolu, nech Victoria zabudne na problémy.