Nečakaná vášeň

Kapitola 6

Victoria odišla preč s trápnym pocitom na duši a Ava teda išla do sprchy. V sprche sa dotýkala vlastného tela a myslela na to ako ju Victoria sledovala. Prečo to len robila? A prečo sa to jej samej páčilo?
Keď sa osprchovala bol akurát čas večere a tak išla do kuchyne kde boli všetci zamestnanci. Diego dokončoval večeru a Ela s Palomou chystali riad pre majiteľov domu. Samozrejme majitelia jedia v jedálni a tam im prestreli stôl, uložili príbore a poháre. A keď Diego dokončil večeru, tak im to Ela zaniesla.
Na večeru im urobil lososa na masle s citrónom a varené zemiaky k tomu. Navaril toho viac a tak mohli aj všetci zamestnanci ochutnať z tejto chutnej večere. Lepšieho kuchára v okolí niet, niet divu že pracuje pre známu rodinu ako je táto.
Všetci sa porozprávali a potom sa Ava vybrala von na záhradu kde si sadla na schody altánku, oprela sa a otvorila knihu. V posledných dňoch nemala moc času na to, zvykala si na všetky zmeny v jej živote a tak si potrebovala oddýchnuť pri dobrej knihe. Potrebuje myslieť aj na iné veci, pretože myslenie na Victoriu, aj keď z neznámeho dôvodu, ju vážne vyčerpávalo.

Čítala už asi hodinu a ani si neuvedomila, že slnko zašlo za obzor a s ním aj príjemný teplý vzduch sa rázom zmenil na chladný vánok. Až postupne silnel, ale nevnímala to. Bola začítana do fascinujúcej knihy. Nevnímala ani to, že niekto k nej kráčal. Zrazu ale zacítila ako cez ňu niekto prehodil teplú deku a ona pocítila teplo, ktoré potrebovala. Nevedela, že jej je zima až kým nepocítila tú príjemnú teplú zmenu. Dočítala vetu, vložila záložku do knihy a pozrela na osobu, ktorá prišla. Bola to Victoria, kto iný však?
,,Takto je to lepšie. Veď by ste tu prechladli ešte." usmiala sa a ukázala na miesto vedľa nej. ,,Smiem?"
,,Ďakujem." šepla jemne a prikývla. ,,Iste seňora."
Tak si Victoria sadla k nej a Ava prehodila polovicu deky aj cez ňu.
,,Mala som pocit akoby ste ma ani nevnímali. Je tá kniha tak zaujímavá?" pohľadom ukázala na knihu čo Ava držala v rukách.
,,Áno, to sa mi stáva pri každej knihe. Začítam sa a potom nevnímam svet okolo." s úsmevom priznala.
,,O čom je?" so záujmom v hlase sa opýtala.
,,O vzťahu medzi dvoma priateľkami, ktoré začnú cítiť niečo viac k tej druhej. Jedna z nich však tú druhú využíva pre svoje rozmary a tá druhá si vyčíta, že jej tak ľahko podľahne. Avšak jedna z nich si nechce priznať, že cíti k tej druhej niečo a vzopiera sa tomu." zaujato o tom rozpráva a necháva sa uniesť emóciami.
Victoriu prekvapí, že Ava takúto knihu číta a s prekvapeným pohľadom na ňu pozerá zatiaľ čo ona rozpráva.
,,Deje sa niečo seňora?" zastaví rozprávanie keď si všimne jej pohľad.
,,Nie, len.. nečakala som, že takéto knihy budete čítať." priznala.
,,Prečo nie? Sú veľmi zaujímavé. To ako to vnímajú ostatné ženy. Nie všetky si dokážu priznať kto ich priťahuje. Aj silné a mocné ženy môžu mať strach z niečoho tak bežného a normálneho. A naopak obyčajné slabé dievčatá si vedia priznať kým sú." usmeje sa a založí si vlasy za ucho.
Victoria znervóznie pri jej slovách. Trasie sa jej celé telo a pozrie do zeme. Ava si to všimne a chytí ju za ruky. Drží obe jej ruky vo svojich dlaniach a jemne ich stlačí. Victoria ihneď pozrie na ich ruky a rozbuší sa jej srdce ako na poplach. Zdvihne zrak k Ave a pozerá jej do očí. Ava sa milo usmieva a oči jej žiaria nadšením. Victoria sa však stále trasie a srdce jej buší. Ava sa nakloní bližšie k nej a pobozká ju na čelo na pár sekúnd. Potom si oprie svoje čelo o to jej a ruky dá Victorii okolo ramien. Silno ju objime. Deka im zakrýva ramená a tak sú v teple dvojnásobne.
Ava hladí Victoriu po chrbte a tá si položí hlavu na Avino plece. Cíti sa pri nej tak v bezpečí a pokojne, no zároveň nervózne a ako na ihlách. Nedokáže si to vysvetliť.
,,Neprečítate mi kúsok z tej knihy?" zrazu sa Victoria opýta.
Ava sa odtiahne a pozrie na ňu s úsmevom. ,,Vážne?"
Victoria prikývne.
Tak sa Ava otočí a oprie sa o schod ako o operadlo, rozkročí nohy a tým urobí miesto. Ukáže Victorii až si tam sadne a oprie sa o ňu, ona tak bez zaváhania urobí. Sadne si jej medzi nohy a oprie si chrbát o Avu. Cíti sa príjemne. Ava cez nich prehodí deku až im nie je zima a potom otvorí knihu kde prestala. Začne čítať nahlas. Číta veľmi dobre, dáva prízvuk tam kde treba, používa intonácie, pauzy medzi vetami alebo myšlienkami a ozaj číta ako profesionál. Zároveň má naozaj nádherný hlas. Victoria sa cíti akoby sa vrátila v čase do svojho destva keď počúvala rozprávky na dobrú noc od svojej mamy alebo keď počúvala rôznych autorov na meetingoch s čitateľmi. Započúvala sa do jej hlasu a hlavne do príbehu o dvoch ženách čo k sebe cítili viac ako priateľstvo.
Príbeh ju zaujal, avšak stále si neuvedomovala, že sa stotožňuje s pocitmi ženy, ktorá si to nechce pripustiť. Jej telo cíti, že pri Ave sa cíti inak ako pri hocikom inom, no jej myseľ jej to ani len nenaznačila.
Príde na to niekedy? Začne si uvedomovať, že Ava nie je len jej zamestnankýňa? Že na ňu myslí inak ako by mala? Že vzťah medzi nimi nie je bežný. Že túži po niečom po čom nikdy netúžila?