Nečakaná vášeň

Kapitola 1

Všetko to začalo v jeden slnečný Júnový deň.
Deň sa začal ako každý iný. Ava vstala keď sa prvé ranné lúče slnka dotkli svojimi dlhými prstami presklených okien a ich jas sa odrážal do jej postele. Pretrela si oči a zývla. Opatrne sa posadila a pozrela na malý čierny budík, ktorý ležal na drevenom nočnom stolíku vedľa nej - 6:30. Prehodila nohy dole z postele a pomaly sa postavila. Prešla do kuchyne a naliala si jablkového džúsu do pohára. Napila sa a potom prešla do kúpeľne kde sa osprchovala. Obliekla sa, postlala si posteľ a vrátila sa do kuchyne. Na raňajky si pripravila opečené toasty s marhuľovým džemom. Vzala si tanier vonku na verandu a sadla si do prúteného kresla. Kým jedla a dopadali na ňu ranné lúče, príjemný vánok zavial vôňu lesa a stromov priamo k nej. Vôňa sa niesla vetrom a Ava sa zhlboka nadýchla, pretože túto vôňu zbožňovala. Bola tak príjemná, chladná a zaroveň hrejivá. Bývala v malom domčeku hneď pod horou. Všade navôkol boli stromy a lesy. Milovala to tam, život na vidieku bol pokojný a ľudia tu boli láskaví. Nie ako v meste, kde bol život uponáhľaný a ľudia tam mysleli len na seba a peniaze. A práve tie Ava nemala. Mala niečo našetrené, ale nie veľa. Potrebovala prácu a práve dnes mala ísť na pohovor. Naďaleko od jej domu vlastnila bohatá rodina ranč a hľadali stajníčku ku kôňom a kravám. Keďže zvieratá milovala a mala by to blízko, tak tam včera volala a na dnes si dohodla stretnutie so správcom ranču, ktorý mal niekoho nájsť. O desiatej mala byť tam.
Vošla naspäť do domu a urobila si ešte kávu. Veľa mlieka a veľa cukru, tak ako vždy. Potom umyla riad a učesala sa. Rozhodla sa pre voľne rozpustené vlasy.

Mala na sebe bledé rifle, červenú kockovanú košeľu a čierne čižmy. Vyšla z domu a pešo sa vybrala na ten ranč. Bol vzdialený asi 15 minút pešo a kvôli tomu auto nepotrebovala a tak sa aspoň prešla.
Kráčala po ceste kým zbadala veľkú tmavú bránu. Ocitla sa pred ňou a zistila, že je otvorená, no nikto tam nie je. Vošla cez ňu dnu a kráčala ďalej smerom k budove. Bola žltá, no niektoré steny pozostávali z kachličiek s modrým kvetinovými vzorom. Obzerala sa okolo, pretože to tam bolo ozaj nádherné. Nasadené stromčeky a rastliny po okolí, ozýval sa zvuk zvierat a vzduchom sa niesla vôňa z kuchyne.
Nevedela kam má ísť, keďže nikoho nevidela a to mal na ňu správca pri bráne čakať už pred 5 minútami. Kráčala teda ďalej a v tom započula nejaký divný zvuk a videla ako niekto rýchlo prebehol kúsok od nej a zmizol za stĺpmi. Nevedela či robí dobre, ale začala kráčať tým smerom. Cítila, že nie niečo nie je v poriadku. V tom zbadala 3 postavy celé v čiernom a v kuklách ako sa štverajú po balkóne a stĺpoch budovy. Schovala sa za jeden stĺp a pozorovala ich. Keď boli všetci vylezení až hore na poschodí, vytiahli zbrane. Zhrozila sa čo sa deje a obzrela sa. Všimla si na opačnej strane budovy, na druhom balkóne, ako sedí nejaká blondína a číta si knihu. Tá žena si nevšimla, že tam tí muži sú a bola začítaná do svojej knihy. Ava sa rozhodla, že musí niečo urobiť. Opatrne sa priblížila k miestu od kiaľ tí muži liezli a vyliezla hore tiež. Bola šikovnejšia a bola hore dosť rýchlo. Lenže tí muži sa už stihli priblížiť k blondíne a so zbraňami v rukách mierili na ňu. Keď si ich konečne všimla, vystrašene vykríkla, odhodila knihu a dala ruky hore. Začala ich prosiť až jej neubližujú. A oni už boli takmer pri nej. Stáli všetci traja za sebou a zbraňami mierili na ňu. Žena sa ani nepohla, slzy jej tiekli ako prúdom a potláčala vzdychy, ktoré sa z nej vydierali von.
Ava sa zrazu ocitla za jedným z mužov a zo zadu ho rukou chytila okolo jeho krku, vedela kde má zatlačiť aby ho nezabila, ale aby omdlel. Padol na zem a to už si všimli tí dvaja a otočili sa za ňou. Jeden ju chcel udrieť, no ona jeho útok odrazila a udrela ona jeho. Zvalil sa na zem a ešte do neho kopla. Tretí keď si všimol, že sa vie brániť sa rozhodol priblížiť k tej druhej žene a zbraňou mieril na jej hlavu len 5cm od nej. Ava pribehla za neho, jednou rukou chytila zbraň a druhou mu udrela celou silou do predlaktia. Okamžite sa mu ruka prehla a zaznel lámavý zvuk, asi mu ju zlomila. Chytila ho za rameno a vykrútila do jednej strany, ruku mu išla dať za chrbát až s ňou nevie pohnúť, no on medzi tým vytiahol menšiu zbraň spoza pásu a bez mierenia vystrelil smerom k tej druhej žene. Ava sa pozrela na tu ženu, ktorá vydesene pozerala čo sa deje a keď počula výstrel, hodila sa rýchlo o zem. Čiže sa vyhla guľke a nezasiahla ju. Ava držala toho chlapa, ešte ho kopla do chrbta a pustila ho. Všetci traja sa pozbierali a rýchlo sa rozbehli preč. Skočili dole z balkóna a bežali ako najrýchlejšie mohli.
Ava sa silno nadýchla a vydýchla a pozrela sa na tú ženu, ktorá ležala na zemi a triasla sa od strachu. Podišla k nej a čupla si. Chytila ju za ruku a pomohla jej vstať. Ako tam stáli, tá žena sa rozplakala a začala kričať.
,,Kľud, je to v poriadku. Už sú preč." povedala upokojujúcim hlasom Ava. Lenže tá žena stále plakala a triasla sa. Ava ju jednou rukou chytila za rameno, druhou rukou jej chytila bradu a zdvihla jej tvár až sa na ňu pozrie. Pozrela do jej hlbokých hnedých očí na chvíľu a bez rozmýšľania ju pobozkala. Jemná pusa, opierali si o seba pery chvíľu. V tom sa tej žene podlomili kolená a začala padať. Ava ju rýchlo podoprela a položila ju na kreslo, ktoré bolo kúsok od nich. Tá žena odpadla asi od stresu a strachu. Tak ju Ava položila na kreslo, vyložila jej nohy a pod hlavu jej dala jeden vankúš. Upravila jej vlasy, lebo jej padali do tváre a zahľadela sa na ňu. Prezrela si ju celú od hlavy až po päty a neverila vlastným očiam. Tá žena bola nádherná.
Jemné blond vlasy, hnedé veľké oči, štíhla postava a krásne krivky. Pobozkala ju na čelo a ostala pri nej.