Nečakaná vášeň

Kapitola 18

Keď ráno vstala, vyšla hore do kuchyne a povedala až jej pripravia raňajky. Medzitým sa išla rýchlo okúpať a prezliecť. Vyšla z izby a kráčala dole schodmi. V hale zbadala Carlosa ako s niekym telefonuje.
,,Viem drahá.. ale teraz sa to nehadí. Zavolám ti.. dobre, tak prídem.." hovoril do telefónu.
Victoria stála na schodoch a neveriacky na neho pozerala. To opovrhnutie v jej očiach sa stupňovalo.

,,Vážne si v mojom dome telefonoval so svojou milenkou?" naštvane sa opýtala.
Carlos sa okamžite otočil a pozrel na ňu. Cítil sa trápne, no aj tak odpovedal: ,,Keby aj.. kde je problém? Môžem si volať komu chcem, nie?"
,,Nie v mojom dome!!" vyhlásila.
,,Stále je to aj môj dom, nezabúdaj!" oponoval jej.
Victoria naštvane niečo chcela povedať, no zrazu sa tam ukázala ich dcéra, ktorá nechápala prečo sa jej rodičia hádajú.
,,Prečo sa hádate?" opýtala sa.
,,To nič zlatko, mama sa len zobudila so zlou náladou a vybíja si to na mne." zaklamal jej.
Alma pozrela na svoju mamu a videla, že je naštvaná. Tak usúdila, že otec hovorí pravdu. Prečo by jej klamal?
Victoria radšej nič nehovorila a odišla do jedálne až sa môže najesť. Zhodou okolností však Carlos aj Alma sa išli najesť tiež. Sadli si spolu za jeden stôl a pustili sa do jedenia. Celú dobu ani jeden neprehovoril. Alma sa nervózne pozerala raz na otca a raz na mamu.
,,Tak čo Alma, už máš nejakého nápadníka? Nejakého z dobrej rodiny?" opýtal sa zrazu Carlos.
Alma pozrela na svojho otca a povedala: ,,Bože oci, toto nemyslíš vážne." pokrutila hlavou a spomenula si na muža, ktorého milovala. Muž, ktorý však o ňu nemá absolútny záujem.
,,No čo? Len chcem, aby sa moja dcéra dobre vydala. Za slušného chlapca z dobrej rodiny." odpovedal.
,,Alma, zlatko.. nepočúvaj ho. Vôbec to nemusí byť chlapec z bohatej rodiny. Dôležité je až si šťastná." povedala Victoria. Alma sa ňu vrúcne usmiala.
,,Netlač jej hlúposti do hlavy Victoria! Čo by robila po boku chudobného chlapca? Kam by sa jej život pobral?" naštvane odsekol.
,,Nechcem až urobí rovnakú chybu ako ja." automaticky odpovedala a neuvedomila si to. Alma to okamžite zaregistrovala a pozrela na ňu.
,,Ako to myslíš mama?" s bolesťou v hlase sa opýtala.
,,Nechcela som to hovoriť, ale keď už je to vonku.." nadýchla sa a chvíľu bola ticho. Alma nervózne sledovala svoju mamu a nevedela čo chce povedať.
,,S tvojim otcom sa rozvádzame." povedala a pozrela na ňu.
,,Nie, prečo? Zbláznila si sa?" opýtala sa nechápavo a ešte dodala. ,,Čo si mu urobila?" zvalila vinu na matku bez toho, aby poznala pravdu.
,,Alma!!" okrýkla ju rázne. ,,Je to preto, lebo tvoj.. tvoj otec.. má.." nevedela ako jej to ná povedať. Vedela, že ju to bude bolieť.
,,No hovor mama!" tlačila na ňu.
,,Má milenku." napokon z nej vyšlo a nedokázala sa svojej dcére ani pozrieť do oči.
,,Nieee.." zakričala. ,,To nie je pravda! Nemôže!" začala nervózne kričať. ,,Otec, povedz že to nie je pravda!" otočila sa na neho.
,,Zlatko ja.." nevedel čo má povedať, cítil sa vinný.
Alma si uvedomila, že je to pravda a rozplakala sa. ,,Nie nie nie nie nie nie nieee ...." kričala a rozhadzovala rukami okolo seba.
,,Alma zlatko, no ták ukľudní sa." hovorila na ňu Victoria, no Alma stále plakala a plakala. Začala naštvane kričať a dostala zrazu záchvat. Nedokázala sa ovládať. Carlos aj Victoria vystrašene na seba pozreli.
Victoria okamžite vzala telefón do ruky a volala doktora.
Medzitým kým prišiel sa ju snažili obaja ukľudniť. Akurát vo chvíli keď prišiel doktor, Alma od vyčerpania odpadla. Ešteže vedľa nej stál Carlos, ktorý ju okamžite zachytil. Zdvihol ju do náruče a preniesol ju do jej izby, kde ju doktor mohol vyšetriť.
Zhodnotil, že je fyzicky v poriadku, no odporučil návštevu psychológa. Že takéto záchvaty sa veľmi preceňujú a môžu mať zlé následky ak sa včas nezasiahne.
Zhrozene sa Victoria pozrela na doktora a napokon ho odprevadila. Vrátila sa hore na poschodie a našla Carlosa pri posteli ich dcéry ako ju hladí po vlasoch. Pobozkal ju na čelo a vstal. Zbadal Victoriu vo dverách a vyšli spolu von na chodbu. Začali sa rozprávať o ich dcére. Ani jeden nechápal čo sa práve stalo.
,,Čo povedal doktor?" opýtal sa Carlos.
,,Že fyzicky je v poriadku, ale psychicky nemusí. Mala by zájsť k psychológovi." odpovedala.
,,Moja dcéra nie je žiaden blázon!" vyhlásil. ,,K žiadnemu psychológovi nepôjde."
,,Naša dcéra, Carlos." opravila ho. ,,Nikto nehovorí, že je blázon. Ale pre istotu by tam mala ísť. Takéto záchvaty sú vraj nebezpečné, ak sa včas nezasiahne."
,,Bol to len jednorázový šok. Šok z toho čo sa dozvedela. Je to uplne normálne."povedal si svoje a odišiel.
Victoria neveriacky na neho pozerala. Ako mu môže byť zdravie ich dcéry takto ukradnuté? Je ľahostajný a nechápavý. A to vraj svoju dcéru miluje. Lenže to tvrdil aj o nej a ako to dopadlo.
Vošla do izby svojej dcéry a sadla si na posteľ k nej. Pozerala na svoju dcéru a videla v nej to malé dievčatko čo sa chodilo skrývať za jej sukňu vždy ked niečo vyviedlo. A chodilo k nej do postele pri každej nočnej more. Zaspomínala si na rôzne momenty a potom ju napadlo ako rýchlo ten čas uletel. 20 rokov ušlo až moc rýchlo. Už to nie je to malé dievčatko. Z jej dcéry je mladá dáma, ktorá pomaly vstáva na vlastné nohy, aby sa mohla stať ženou. 
Paloma medzitým priniesla veľký pohár jemne perlivej a vychladenej vody pre Almu, pretože vedela, že je jej obľúbená. Vošla do izby a položila ho na stolík vedľa postele.
,,Bude v poriadku. Almita je silné dievča." položila Victorii ruku na rameno a uisťovala ju o tom.
,,Dúfam, že áno." povzdychla si.