Nečakaná vášeň

Kapitola 33

Victoria s Avou vchádzajú do reštaurácie. Ava sa cíti nepríjemne, že tu musí ísť a sledovať ako Victoria trávi čas s mužom, ktorého kedysi milovala. Napadlo jej aj, že možno ho stále miluje.
Ava ostane stáť kúsok od vchodu, od kiaľ má rozhľad na celú reštauráciu.
Victoria nadšene kráča ku stolu kde už čaká Felix. Keď ju zbadá, postaví sa a privítajú sa veľkým objatím a bozkom na líce. Potom jej ochotne odsunie stoličku ako pravý gentleman.
,,Tak.. kde začneme?" opýta sa jej.
,,Asi od začiatku." povie a urobí menšiu prestávku medzi vetami. ,,Čo sa vtedy stalo? Prečo si odišiel len tak? Bez rozlúčenia."
,,Tvoj otec ma vyhodil z firmy a ostal som bez peňazí." začal.
,,Áno, o tom viem. Ale prečo si neprišiel?" naklonila hlavu na stranu.
,,Chcel som, ale tvoj otec za mnou prišiel a povedal mi, že ma nechceš vidieť. Že miluješ iného a ideš si ho brať." rozprával a v očiach mu bol vidno smútok. ,,Samozrejme som tomu neveril, aj keď bol moc presvedčivý. Tak sa mi začal vyhrážať. Ukázal mi balíček drog, že bude veľmi jednoduché mi ich podstrčiť a zavolať políciu. A tak ma vyhnal a zakázal mi vrátiť sa. Vraj ak ma ešte uvidí, tak splní tie vyhrážky." priznal smutne a zároveň naštvane.
Victoria ho neveriacky počúvala a krútila hlavou. Nemohla uveriť tomu čo počula. Skutočne bol jej otec niečoho takého schopný?
,,Vždy som ťa miloval Victoria. Ani na sekundu som neprestal. Si láskou môjho života." chytil ju za ruku a pozrel jej do očí. ,,Viem, že som bol slaboch a mal som sa mu postaviť. Dnes by som to urobil."
Victoria znervóznela pri jeho dotyku a pozerala na neho. ,,Nie, ty za to nemôžeš. To môj otec je všetkému na vine. Aj môjmu manželstvu." povzdychla.
A tak sa ďalej rozprávali o všetko čo sa udialo od vtedy. Ako si požičial peniaze na cestu a odišiel do Európy. Kde si našiel nejakú prácu a potom sa rozhodol študovať rôzne knihy a postupne sa učil ako byť režisérom. Aj keď jeho prvý film uplne úspešný nebol, no pokračoval ďalej a dotiahol to až sem.
Taktiež jej hovoril o tom ako stále na ňu myslel, že nikdy na ňu nezabudol. Že jeho láska sa nikdy nevytratila z jeho srdca. Síce mal veľa žien, mileniek, no žiadnu z nich nikdy nemiloval. Nedokázal to.
A ona ho neveriacky počúvala. Je pravda, že aj ona na neho myslela veľakrát za tie roky, ale nikdy nie tak ako on. Jednoducho len bola zvedavá čo sa vlastne stalo.
Začali spomínať na rôzne momenty z ich spoločného života. Keď sa museli tajne stretávať, aby ich nik nevidel spolu. Ako jej vždy natrhal lúčne kvety a priniesol jej ich s veľkou láskou.

Ava síce nič z ich rozhovoru nepočula, stála od nich ďalej, no sledovali ich. Vyzerali spolu šťastne, vyzerali že sa bavia. A to ju zraňovalo, no nechcela si to priznať. Len cítila strašnú bolesť v hrudi. Vedela ako Victoria o ňom rozprávala a spomínala ho. Vždy ho túžila znovu stretnúť a teraz keď tu je, Ava ma strach, že o ňu príde už úplne. Čo ak sa k nemu vráti? Veď s Carlosom im to nefunguje, už čakajú len na to kedy bude Alma zdravá a budú sa môcť rozviesť.
S Felixom by sa Victoria nemusela skrývať. Je to muž a Ava je žena. Pre ňu to nič zlé nebolo, vzťah s inou ženou už mala a nehanbila sa za to. Avšak Victoria je úplne iná. Záleží jej na tom čo si o nej myslia ľudia, preto by nikdy nemohla vyjsť s Avou na ulicu ako pár. Ava veľmi dobre vedela, že nikdy nemôžu byť spolu. Jednak preto, že obe sú ženy a jednak preto, že Victoria je v podstate jej šéfka. Ako môže byť vzťah medzi zamestnankyňou a šéfkou?

,,Rád si to niekedy zopakujem." povedal Felix už pri lúčení. ,,Ak teda chceš."
,,Samozrejme. Prečo nie?" usmiala sa milo Victoria.
,,Dobre." chytil ju za ruku a pobozkal jej chrbát ruky. ,,Maj sa bella."
Victoria sa jemne začervenala a s úsmevom na neho pozerala. ,,Ahoj." pozdravila ho a on sa vybral na odchod.
Victoria ešte chvíľu ostala stáť na mieste a zamyslene za ním pozerala. Potom si vzala svoju kabelku a kráčala smerom k východu tiež. Tam sa k nej už pripojila Ava a sprevádzala ju k autu.
,,Užili ste si večer seňora?" opýtala sa jej Ava otvárajúc jej dvere od auta.
,,Výborne Ava, ďakujem." s nadšením priznala a nasadla do auta.
Ava za ňou zavrela dvere a kyslo sa zatvárila. Cíti aká je Victoria šťastná a nie vďaka nej. Nevie čo ju bolí viac. Či skutočnosť že je šťastná s niekym iným alebo to, že je šťastná so svojou prvou láskou, ktorú len ťažko môže ona, obyčajné sedliacke dievča, prekonať.
Nastúpila do auta a odviezla Victoriu domov. Celú cestu ani jedna z nich neprehovorila, no vo vzduchu vyselo Victoriine šťastie a Avina bolesť. Zatiaľ čo Victoria svoje šťastie dávala na javo, Ava svoju bolesť skrývala hlboko v sebe.
Vystúpili z auta, prešli do domu a Ava odišla len s poprianím dobrej noci. Stratila sa za dverami kuchyne a prešla do svojej izby kde sa zvalila na posteľ s hlbokým povzdychom. Chytila vankúš do rúk a z plných pľúc do neho zakričala. Potrebovala to zo seba dostať. Potom si vyzliekla svoju košeľu a nohavice a nechcelo sa jej už vstávať z postele a tak si vyzliekla aj podprsenku a iba v nohavičkách zaspala.
Victoria nechápavo ostala stáť v hale. Toto Ave nie je podobné, že len tak odíde. Niečo sa deje a ona nevie čo. Žeby niečo pred ňou skrývala? Čuduje sa a chce zistiť o čo ide. Rozhodne sa ísť za ňou.
Zaklope jemne na dvere, avšak nikto sa neozýva. A tak sa rozhodne pomaly otvoriť dvere, vojde dnu a pristúpi bližšie k posteli kde nájde spať Avu, nahú.
Prekvapene na ňu pozerá. To už zaspala? Tak rýchlo? Asi musela byť len unavená a preto sa tak chovala a tak sa nad tým usmeje. No zapozera sa na ňu ako tam tak leží takmer nahá. Nemôže odtrhnúť od nej zrak a srdce jej buší ako na poplach. V hlave má rôzne myšlienky a tak ich rýchlo zaženie. Podíde bližšie k nej, pohladí ju po vlasoch a venuje jej pusu na čelo. Prikryje ju perinou a s úsmevom odíde z jej izby preč.
Srdce jej stále bije príliš silno. Ako je možné, že jedna žena dokáže v jej tele spustiť takýto chaos? Nerozumie tomu, svojim pocitom.