Daddy, Please /h.s/

1/47

,,Prestaň..." Zavzlykala som pri pohľade do zrkadla. Moja tvár bola bledá ,vychudnutá až tak,že mi lícne kosti vytrčali. Na mojej hlave bola čierna šatka a bola som bez obočia aj mihalníc.

,,Zvládneme to..."zašepkal. Objal ma okolo pása a svoje plne pery priložil na môj krk.

,,Harry dosť..." vydýchla som. Z úst sa mi drali hlasite vzlyky bolesti. Nezaujímalo ma ako veľmi nezvládnem stať na nohách,ničilo ma to čo som prežívala vo vnútri. Čo si mnou Harry robil. Ničilo ma to,že mi dával nádeje aj keď sme obaja dobre vedeli,že o necelé dva mesiace tu nebudem..možno aj skôr. Je len otázkou času kedy moje orgány zlyhajú.

,,Ty neodídeš..." zašepkal potichúčky. Jeho pera sa triasla a v očiach mal slzy. Zodvihol pohľad a vďaka zrkadlu sa naše oči našli.

,,Chcem rodičov. Chcem sa rozlúčiť ..." vydýchla som.

,,Máme ešte terapie.."Šepol. Pokrutila som hlavou a odtiahla som sa z jeho zovretia.

,,Je koniec Harry..pochop to. Vezmi syna a odíďte." Nahlas som vzlykla. Slzy z mojich oči tiekly ako vodopád. ,,Nemôže ma vidieť.." pokrutila som hlavou.

,,Ako mi to môžeš urobiť?! Ako sa môžeš vzdať?!" Zakričal a slzy si našli cestu aj z jeho očí.

,,A ty? Ako si sa mohol vzdať ty nás predtým? Nechcel si ma..zničil si moju lásku." Pozrela som sa mu priamo do oči. ,,Ty si ma nechal Harry ak by si bol pri mne,ak by si ma miloval Harry,mohli sme byť spolu šťastný. Lenže ty si bol iba obyčajný zbabelec." Otočila som sa mu chrbtom. ,,Postaraj sa o Jacoba,odíďte z tohto bytu ďaleko. A zabudnite...tak ako si zabúdal na mňa tie mesiace bezo mňa,nauč žiť nášho syna bez jeho mami. Nič viac si neželám."

,,Bol som mladý..urobil som veľa chýb Sel,no vždy som ta miloval." Šepol. Tie slová boli ako med pre moje ramene srdce.

,,Teraz už nechcem aby si ma miloval. Miluj iba spomienku na mňa."

,,Sel..." zavzlykal. Privrela som oči a zodvihla som ruku na znak toho ,aby mlčal.

,,Mamička kde si?!" Začínala som hlasitý dupot môjho Jacoba a rýchlo som si zotrela slzy a otvorila som dvere od kúpeľne.

,,Tu som láska." Pousmiala som sa a Jacob sa okamžite usmial. ,,Poď,zahráme sa." Podala som mu ruku a rýchlym pohybom sme prešli do obývačky.

Harry POV:
,,Prosím?" Ozval sa Chrapľavý hlas postaršieho pána.

,,Pán Gomez,ja som Harry Styles ,musíme sa porozprávať."

,,Kto?..Čo?! Načo mi voláš?"

,,Selena umiera." Hneď ako som tie slova odpovedal,okamžite som si uvedomil skutočnosť tejto situácie. Z mojich očí začali padať slzy a okamžite som si sadol na stoličku.

,,Čože?..Čo to trepeš?"

,, Selena je veľmi chorá..."

-
,,Láska...som tu." Šepol som. Bolo niečo po 1 ráno. Selena sa zobudila na obrovsku bolesť hlavy.

,,Harry..." Zavzlykala nahlas ,položila si ruku na ústa aby tým náhodou nezobudila Jacoba.

,,Pššt..neopustím ťa." Pritiahol som si ju ku sebe do objatia. Prstami som jej začal masírovať spánky čo ju okamžite ukludnilo.

,,Spinkaj. Som tu." Bál som sa zavrieť oči,aby som o ňu neprišiel. Bál som sa ráno zobudiť a zistiť,že už nikdy neotvorí oči. Bál som sa toho dňa.

,,Harry.." Šepla. Pozrel som sa okamžite na ňu a prestal som jej masírovať spánky. Jej ruky sa priplietli s tými mojimi.

,,Sel..."pokrútil som hlavou. Na jej krásnej tváričke sa objavil široký úsmev . Nohy preplietla s tými mojimi a hlavu si položila na moju hruď.

,,Milujem ťa. Musíš zajtra odísť Harry.."

SELENA POV:

,,Dosť! Stačí!" Vykríkla som a pozrela som sa na doktora. ,,Už stačí! Žiadna ďalšia chemoterapia! Stačí!" Vzlykla som a okamžite som sa odtrhla od sestričky.

,,Pani Gomez..." pokrutila som hlavou.

,,Boli ma to! Ničí ma to rozumiete?! Nechcem!" Otvorili sa dvere a dnu pribehol Harry.

,,Sel..musíš." Zavzlykala som a vstala som zo stoličky.

,,Nemusím už nic Harry."

,,Pani Gomez ,vzdáte sa?" Ihneď som začala prikyvovať.

,,Áno! Je koniec! " Nahnevane som vykríkla. ,,Pochopte to konečne! Ja už nemám žiadnu nádej!" Zakričala som a bolestne som privrela oči. ,,Už stačí prosím..." vzlykla som a sadla som si na stoličku. Do nosa mi udrela silná vôňa ,ktorá patrila Harrymu.

,,Umriem s tebou.."